Psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides), známy aj ako psík medviedikovitý, medvedíkovec kuní, medvedíkovec hôrny či pes kunovitý, je cicavec z čeľade psovitých. Pôvodne sa vyskytoval v juhovýchodnej Ázii, vo Vietname, na východnej Sibíri, v Mandžusku a Japonsku. Do Európy sa dostal v roku 1939 ako zviera vhodné na kožušinový chov, pričom na Slovensku sa prvé jedince začali chovať pre kožušiny v roku 1959. Odvtedy sa jeho populácia na Slovensku výrazne rozšírila a predstavuje invázny druh.
Prvé pozorovanie psíka medvedíkovitého vo voľnej prírode na Slovensku pochádza z obdobia okolo roku 2008, kedy sa prvé jedince rozšírili na naše územie pravdepodobne z Poľska. Odvtedy ochranári a poľovníci čoraz častejšie zaznamenávajú jeho výskyt na fotopasciach. Dôkazy v podobe záberov z fotopascí a nálezov zrazených jedincov pri cestách svedčia o tom, že populácia psíka medvedíkovitého na Slovensku narastá. Presnú evidenciu počtu kusov síce nemáme k dispozícii, no štatistiky hovoria za všetko: zatiaľ čo v minulosti poľovníci ulovili približne 70 psíkov medvedíkovitých ročne, v roku 2017 tento počet narástol na približne 300 a v roku 2018 až na 875.
Tento druh invazívnej šelmy sa dokáže veľmi rýchlo rozmnožovať. Skúsenosť z Lotyšska to potvrdzuje: v roku 1948 tam vypustili 35 jedincov a už v roku 1960, teda o 12 rokov neskôr, poľovníci ulovili 4 210 jedincov. Psík medvedíkovitý sa prirodzene vyskytuje hlavne v oblastiach Japonska, Mandžuska, Vietnamu či východnej Sibíri. V súčasnej dobe sa druh nekontrolovane šíri a v mnohých krajinách, vrátane Česka, je vedený ako invázny druh. Na Slovensku sa vyskytol v 30,2 % rozlohy krajiny, v nadmorských výškach od 105 m n. m. až po 850 m n. m.
Psík medvedíkovitý je všežravec, ktorý však môže predstavovať vážnu hrozbu pre domácu faunu. Najviac škôd spôsobuje požieraním vtáčích vajec, vtákov a obojživelníkov. Užívatelia poľovných revírov s výskytom lesných kurovitých vtákov upozorňujú na prudký pokles úspešnosti znášok a vyvádzania kuriatok, v niektorých oblastiach dokonca na vyhubenie tetrovitých vtákov po tom, čo sa začal psík medvedíkovitý v ich oblasti vyskytovať.
Okrem priameho ohrozenia živočíchov je psík medvedíkovitý aj nebezpečným prenášačom patogénov. Je nositeľom chorôb, voči ktorým je sám imúnny, avšak nimi môže nakaziť iné zvieratá, čím predstavuje riziko pre inú divú zver. Pre človeka je nebezpečný tým, že prenáša besnotu a pásomnicu líščiu. Besnota je ochorenie, ktoré bez liečby vždy končí smrťou. Pásomnica líščia (Echinococcus multilocularis) sa usadí v pečeni medzihostiteľa, ktorým môže byť aj človek, a bez liečby je smrteľná. Psík medvedíkovitý je tiež prenášačom psinky, vysoko nákazlivého vírusového ochorenia, ktoré sa vyskytuje najmä u psovitých a lasicovitých šeliem a je životu nebezpečné.
Psík medvedíkovitý je stavbou tela podobný jazvecovi. Dosahuje dĺžku tela do 80 cm, pričom je vysoký len asi 20 až 25 cm. Má dlhú, strapatú srsť hnedej až čiernej farby, s tmavšími nohami a pozdĺžnym pruhom na chrbte. Hlava s mohutnými bokombradami má tmavú masku tiahnúcu sa od očí cez líca až ku krku. Napriek tomu, že patrí medzi psovité šelmy, nevie štekať. Jeho zvuky skôr pripomínajú mňaukanie alebo kňučanie, v prípade ohrozenia vrčí. Mláďatá v útlom veku vedia vynikajúco liezť po stromoch. Je to nočný tvor, aktívny výlučne v noci, ktorý žije v pároch alebo voľných rodinných skupinách. V zime, ako jediná u nás žijúca psovitá šelma, hibernuje a upadá do nepravého zimného spánku, zvyčajne v opustenom líščom alebo jazvečom brlohu. Párenie prebieha koncom zimy a po 45 až 60 dňoch gravidity sa samici narodí približne šesť mláďat. Jeho latinské rodové meno *Nyctereutes* znamená nočný tulák.
Stopovať jedince psíka medvedíkovitého je veľmi náročné. Vzhľadom na jeho nočný spôsob života a všežravosť ho poľovníci často ulovia pri postriežke na diviaky vo večerných a nočných hodinách na vnadiskách. So zvyšujúcou sa intenzitou lovu má táto šelma tendenciu zvyšovať počet svojich vrhov, čo sťažuje jeho reguláciu. Niektorí zoológovia tvrdia, že invázneho druhu sa už nebude možné zbaviť.
Psík medvedíkovitý je na rozdiel od mývala severného monogamný tvor, ktorý žije celý život v páre so samicou a spoločne sa starajú o mláďatá. Mýval severný je zároveň o niečo väčší a jeho srsť je svetlejšia, s typickým sivým nádychom. Psík medvedíkovitý má v jednom vrhu zvyčajne až o 4 mláďatá viac než mýval severný.
Podľa českej legislatívy je psík medvedíkovitý zaradený na zoznam invazívnych druhov. Do roku 2016 mohol byť chovaný ako domáce zviera, avšak podľa nariadenia Európskej únie je jeho chov, množenie, dovoz, prevoz a vypúšťanie do voľnej prírody zakázané. Ľudia, ktorí si ho chovali pred nadobudnutím platnosti tohto zákona, si svoje zvieratá môžu ponechať na tzv. doživotnom chove.
Ak sa psík medvedíkovitý objaví na záhrade, môže poškodiť záhony a požierať mláďatá chovaných zvierat, ako sú králiky, sliepky, mačiatka či vajíčka. Ako bolo spomenuté, je navyše prenášačom rôznych nebezpečných chorôb. Najlepšou obranou je prevencia. Odporúča sa použiť elektrickú ohradu, ktorá spoľahlivo ochráni záhradu, dom, kurník či jazierko nielen pred psíkmi medvedíkovitými, ale aj pred inými nechcenými návštevníkmi ako sú vydry, kuny či líšky. Ak psíka medvedíkovitého zazriete počas dňa, môže ísť o choré alebo zranené zviera, keďže je aktívny prevažne v noci. V takom prípade je možné rozmiestniť živolovné pasce.
Brezova Core - Pit-Bulle, Rotweillere, Dobermany a iné psie kusy
Aj keď sa psík medvedíkovitý na prvý pohľad môže zdať ako roztomilé zvieratko, jeho invazívny charakter a schopnosť šíriť nebezpečné choroby z neho robia významný problém pre slovenský ekosystém a poľovníctvo.