V raných rokoch dobývania vesmíru posielali ľudia do kozmu rôzne zvieratá: potkany, psy i opice. Francúzi si vybrali mačky. Viac v článku od kolegov z redakcie Magazínu. Účelom posielania zvierat do vesmíru bolo zistiť, ako toto nehostinné prostredie vplýva na živé organizmy. Nielen po fyzickej, ale i psychologickej a neurologickej stránke. A keďže francúzski vedci mali k dispozícii množstvo neurologických dát o mačkách, rozhodli sa, že do kozmu poletia práve ony.
Francúzske pokusy so zvieratami a výber Félicette
Vo výskumnom ústave CERMA (Centre d'Enseignement et de Recherches de Médecine Aéronautique) v roku 1963 kúpil 14 mačiek od predavača, ktorý ich zrejme pozbieral na ulici. Vo všetkých prípadoch išlo o samice a vedci si ich pozorne vyberali na základe povahy jednotlivých zvierat. Následne ich podrobili tvrdému a prísnemu výcviku, ktorý zahŕňal aj vírenie v centrifúge. Muselo sa zistiť, akej odstredivej sile je mačacie telo schopné odolať. Zvieratá tiež putovali do kompresných komôr a trávili čas v miestnostiach, kde boli vystavené silným zvukom. Aby sa zabránilo tomu, že sa ľudia na zvieratá citovo naviažu, žiadne z nich nedostalo meno, iba sériové číslo. Jedna mačka s označením C 341 prešla nielen výcvikom, ale aj desaťhodinovou operáciou, počas ktorej jej do lebky zaviedli elektródy na sledovanie neurologickej aktivity. Následné záznamy mali byť oveľa detailnejšie než tie, ktoré sa získali prostredníctvom podobného sledovania oveľa menších potkanov.
Následne 18. októbra 1963 pripútali C 341 do klietky rakety Véronique AGI 47, ktorá odštartovala z raketovej základne v Alžírsku. Raketový motor šiel 42 sekúnd naplno a mačka zažila preťaženie 9,5 g. Modul s mačkou sa neskôr oddelil a vystúpil do výšky 152 kilometrov. Tu približne päť minút zažíval beztiažový stav a vrátil sa na Zem. Celý let trval len 15 minút. C 341 prežila let bez ujmy a elektródy v jej hlave po celý čas posielali vedcom dôležité údaje. Keď sa o podrobnostiach misie dozvedeli médiá, dali mačke meno Felix, vedci z CERMA ho ale zmenili na Félicette. O dva mesiace neskôr mačku zabili, aby mohli lepšie preskúmať jej mozog.
Ďalšia mačka mala vyletieť do kozmu 24. októbra 1963, no štart sa nevydaril, modul spadol na zem a zviera v ňom zomrelo. Félicette tak bola jedinou mačkou, ktorá sa kedy pozrela do kozmu. Deň pred štartom sa do užšieho výberu dostalo šest mačiek a v deň štartu padla voľba na mačku C-341. Raketa s mačkou na palube odštartovala 18. októbra 1963 z Alžírska. Stúpala 42 sekúnd, pričom mačacia kozmonautka bola vystavená zrýchleniu 9,5 g (teda išlo o 9,5-násobok zemskej gravitácie). Pred dosiahnutím výšky 152 kilometrov sa oddelil nosný kužeľ od rakety a vrátila sa na Zem. Táto časť ju stresovala najviac, keďže jej silno bilo srdce. Keď raketa vystúpila do výšky 157 kilometrov nad Zemou, podľa plánu sa oddelil nosný kužeľ a vrátil sa na Zem. Celý suborbitálny let trval 13 minút a 13 sekúnd, za ten čas mačka zažila desaťnásobné preťaženie a dosiahla aj stav nulovej gravitácie.
Keď sa o mačke astronautke dozvedeli médiá, dali jej meno Félix. Na chvíľu sa z nej stala hviezda. Vývoj išiel vpred a Francúzi mali ešte jeden pokus s mačkou, ktorý však nevyšiel. Félicette postupne upadla do zabudnutia. Spomienku na ňu oživil v roku 2019 Matthew Serge Guy, ktorý jej dal pamätník v podobe sochy po kampani na Kickstarteri približne 57 000 dolárov.
Lajka - prvý pes vo vesmíre
Prvý pes vo vesmíre bol Lajka, sučka zo žíhaného mixu huskyho a špica, ktorá vážila približne 6 kilogramov. Naverbovaná zo ulíc Moskvy pre vesmírny projekt Sputnik 2, bola vybraná pre svoju pokojnosť a poslušnosť. Cieľom misie bolo otestovať, ako sa živý organizmus správa vo vesmíre a pripraviť pôdu pre ľudskú posádku. Raketa so psom na palube štartovala 3. novembra 1957, hoci pôvodne bolo plánované, že pes po 7 dňoch zomrie bezbolestnou smrťou. Let však nebol úspešný z hľadiska návratu: teplota vo vnútri kapsuly rýchlo dosiahla 40 stupňov Celzia a Lajka zomrela krátko po vzlietnutí. Napriek tomu sa jej lietačie používanie stroja dostalo na obežnú dráhu; oficiálne informácie uvádzajú, že Lajka žila niekoľko dní po štarte, no návrat sa nekonal.
Lajka sa stala ikonou vo vesmíre i v kultúre a stala sa symbolom zvierat vo vesmíre, objavuje sa na ilustráciách, známkach a v diele rôznych autorov. Nasledovali ďalšie zvieratá: opice Albert a ďalšie, ktoré ukázali autonómiu vesmírnych pokusov; NASA vypustila pred americkými kozmonautmi opice a neskôr myši a ďalšie zvieratá. Belka a Strelka, prví psy, ktoré obišli obežnú dráhu Zeme a vrátili sa bez ujmy, sú ďalším míľnikom. V roku 1966 sa do vesmíru dostali Vetierok a Ugolok, ktorí absolvovali dlhší let.
Historické súvislosti a ďalšie poznámky
Do vesmíru ich posielali predovšetkým zo zvedavosti a bezpečného skúšania, ako reagujú živé organizmy na beztiažový stav, extrémne teploty a tlak. Zvlášť dôležité bolo skúmať neurologické a fyziologické dopady na mozog a telo, čo umožnilo lepšie pripraviť ľudské misie. Pri niektorých misiách sa používali vzorky z ulíc, ako u Félicette, a tieto misie sú dodnes predmetom historických a etických diskusií. Miera úspechu sa líšila podľa toho, či sa zviera vrátilo alebo nie, či sa zistili dôležité dáta a či bolo možné pokračovať vo výskume na ľudskej posádke.
Krátky prehľad významných míľnikov
- Prvá kozmická misia so zvieraťom: mys poletí na letu, od ktorého sa odvíjali ďalšie experimenty.
- Laika - prvý pes vo vesmíre (Sputnik 2, 1957) so svojím tragickým osudom po štarte.
- Félicette - prvá mačka vo vesmíre (1963), prvá mačka v kozme, návrat živá a zdravá, neskôr uspatená na výskum mozgu.
- Prvé opice v NASA misii a iné skúšky - pokračovanie vývoja pre ľudské posádky, vrátane cyklov s myšami a korytnačkami.
Do budúcnosti sa hypoteticky môžu takéto misie stať už len históriou, pretože moderné technológie umožňujú testovanie v simulovaných podmienkach a využitie alternatívnych modelov ľudských biologických systémov bez nutnosti ďalšieho živého zaťaženia. Napriek tomu príbehy prvých zvieracích kozmonautov ostávajú dôležitým svedectvom o ľudskej túžbe skúmať vedu cez hranice znášanlivosti tela a mysle.
Laika: The First Dog in Space | Full Documentary
V roku 2002 Medzinárodný fond pre ochranu zvierat vyhlásil 8. august za Medzinárodný deň mačiek, čo podčiarkuje význam Félicette ako jedinej mačky, ktorá kedy dosiahla vesmírny let a vrátila sa živá. Záujem verejnosti a médií o tieto misie pretrváva aj po desaťročiach, pripomínajúc etiku a motiváciu za skúmaním vesmíru.