Welsh terrier sa považuje za najstaršie poľovné plemeno teriéra. Bol vyšľachtený v drsných podmienkach severného Walesu. Využívali ho najmä pri poľovačkách na vydry, líšky a jazvece, ale zároveň aj na stráženie obydlí. Štandard plemena bol vydaný už v polovici 19. Storočia. Vďaka jeho vynikajúcim pracovným vlastnostiam, odvahe a peknému exteriéru ho nemuseli zlepšovať krížením s inými teriérmi. Do Európy bol dovezený po prvej svetovej vojne, keď sa presadil ako veľmi dobrý pracovný pes a pomaly začal vytláčať foxteriéra. Na našom území sa rozšíril po druhej svetovej vojne.
Welsh terrier je živý, temperamentný, učenlivý, nebojácny, ľahko cvičiteľný a ovládateľný. Je poslušný a v poľovníctve všestranne využiteľný, často hlasitý na stope. Mimo poľovačiek je pomerne kľudný, priateľský a poslušný. Ak však poľuje, je vždy naplno sústredený na zver. Je to pes, ktorý je odvážny a hlasitý pri práci na diviakov. Má vynikajúci čuch, často si musí poradiť s dohľadávaním na stope staršej aj viac ako 24 hodín.
Vzhľad a charakteristika
Je to pes s kompaktným štvorcovým telom, pripomínajúcim hrubosrstého foxteriéra, mohutnejšej stavby. Jeho kostra je pevná a pružná. Má hrubú, tvrdú a priliehavú srsť s výraznými fúzmi a obrvami. Je čiernej alebo čierno-sivej farby s hnedými odznakmi na hlave, krku, hrudi a končatinách. Biela farba je neprípustná. Podľa štandardu psy nemajú byť v kohútiku vyššie ako 39 cm, s hmotnosťou 9 - 9,5 kg.
Forém pre zberateľov a chovateľov zvyčajne zdôrazňuje, že welšík je aktívny, no zároveň vhodný ako rodinný pes, ktorý miluje deti a je spolupodník so svojou rodinou. Potrebuje dostatok pohybu a duševného zapojenia, aby sa vyhlo nežiaducemu správaniu z nudy.
Chov a skúsenosti chovateľky
Do európy bol welšík dovezený po prvej svetovej vojne, a v nasledujúcich rokoch si získal obľubu aj ako pracovný pes. Na Slovensku sa rozšíril po druhej svetovej vojne. So dlhoročnou chovateľkou welsh teriéra, Ing. Petrou Černejovou, ktorá prevádzkuje chovateľskú stanicu „z Chrástkovej“, boli zdieľané skúsenosti a praktické poznatky o plemene. Plemeno jej natoľko učarovalo, že si zriadila chovateľskú stanicu a rozšírila chov aj o alpského jazvečíkovitého duriča.
Ako dlho sa venuješ chovu a prečo si si vybrala práve toto plemeno? Nášho prvého welšíka sme si zaobstarali pred dvanástimi rokmi. Povaha nášho prvého psa ma tak veľmi nadchla, že k nemu onedlho pribudla aj fenka z tej istej chovateľskej stanice: Reina z Agačiny, na ktorej som založila svoj chov. Názov chovateľskej stanice som vybrala podľa miesta, ktoré mi je srdcu najbližšie, podľa našej starej horárne z „Chrástkovej“.
K tomuto plemenu som sa dostala viac menej náhodne … kedy som na odporúčanie kamarátky začala zháňať viac informácií o tomto plemene… a neľutujem.
Práca v teréne a praktické využitie
Welšík je vyšľachtený brlohár, no výborne si plní aj funkciu duriča. Pôvodne som si toto plemeno zaobstarála ako psíka na durenie a dohľadávanie, no postupne som sa cez kamarátov dostala i k brloháreniu. Stále je dosť chovov, kde welšíka využívajú na prácu, na ktorú bol aj vyšľachtený. Je dôležité vyberať si šteniatko z chovu, v ktorom vieme, že má dobré vlohy na to, čo ho chceme využívať. Veľká časť úspechu je však na novom majiteľovi. Je dôležité, aby sme v šteniatku jeho vrodené vlohy podporovali a dávali mu dostatok príležitostí, no všetko s mierou. Toto plemeno nie je tvrdé na výcvik, no potrebuje, aby ste mu „vypĺňali energiu“ a zamestnávali ho prácou. Pri dobrej socializácii od šteniatka nemá problém ani s inými psami a je to výborný rodinný pes, čo miluje deti.
Poľovnícke využitie a záujem
Často sa stretávam s tým, že poľovníci si vyberajú welšíka práve pre jeho všestrannosť. Avšak vzhľad plemena, najmä upravený exteriér, priťahuje aj nepoľovníkov. Ak sa psíkovi dostatočne venujú a zamestnávajú ho, problém nevidím. Nie je to plemeno vhodné len na okrasu na dvore; welšík je inteligentný a učenlivý, potrebuje vedenie a aktivitu.
Odporúčala by som ho aj začínajúcim chovateľom. Treba sa mu venovať ako každému inému psovi. Každý chovateľ určite rád poradí a pomôže pri výcviku aj pri úprave srsti.
Tabuľka: základné údaje o plemene
| Charakteristika | Hodnota |
|---|---|
| Koreň plemena | severný Wales |
| Typ práce | durič, brlohár, dohľadávanie |
| Výška v kohútiku | do 39 cm |
| Hmotnosť | 9 - 9,5 kg |
| Srsť | hrubá, tvrdá, priliehavá |
| Farba | čierno-sivá s hnedými označeniami |
Rady pre majiteľov a záver
Milí čitatelia, pevne verím, že ak chováte welshov alebo sa práve rozhodujete, aký druh poľovného psa si zaobstaráte, bol vám článok aspoň trocha nápomocný a zaujal vás. Osobne sa s týmito psami stretávam na spoločných poľovačkách a môžem len vyzdvihnúť ich pracovitosť a zanietenosť. Trimovanie srsti je potrebné 2 až 3 krát ročne, ale dá sa naučiť aj domáce trimovanie, čo zlepší kvalitu srsti a ušetrí čas aj peniaze. Dôležité je mať na pamäti, že pes vyžaduje vedenie, trpezlivosť a pravidelný tréning a časté zapájanie do práce.
