Už som tu kdysi mluvil na téma jazykového zákulisí slova pes. Budu se mu věnovat znovu, trochu podrobněji. Niektorí tvrdia, že slovo pes najpravdepodobnejšie pochádza z citoslovce ps, ps, ktorým sa na psy volávalo v časoch, keď človek ešte nevedel artikulovať, ale už žil so psami spolu. Túto teóriu spomína Milan Machovec vo svojej knihe Indoevropané v pravlasti.
Iná citoslovcová teória hovorí, že ps vyjadruje zvuk častého psieho močenia a odkazuje na francúzske slovo pisoár, ktoré vraj vzniklo podobne - ako vyjadrenie rovnakého zvuku ľudského. Iní lingvisti spájajú slovo pes s prídavným menom pestrý, pretože psy sa na rozdiel od vlkov a líšok vyznačujú rôznymi pestrými sfarbeniami; v tomto prípade by slovo pes súviselo so slovesom písať.
Štvrtá teória spája pomenovanie psov s latinským pecus, dobytek, pričom táto teória má dve podteórie. Napriek rôznym teóriám však obrovská väčšina odvodených výrazov zo slova pes býva hanlivá. Pes je predsa najlepší priateľ človeka, no jazyk ho často zobrazí v negatívnom svetle - napríklad psota, psie počasie, psotník a ďalšie frázy.
Pôvod slova a domestikácia
Pôvod slova "pes": Existuje viacero teórií o pôvode. Ako uvádza text, ide buď o citoslovce, alebo o spojenie so zvukom, ktorým sa pes označoval v minulosti. Slovenské a české texty uvádzajú aj varianty s latinským pecus a ďalšie jazykové stopy, ktoré sa snažia zháňať spoločný pra-korekčný základ.
Pes ako domestikované zviera: Pes domáci (Canis lupus familiaris) je domestikovanou formou vlka dravého a jedno z najstarších a najflexibilnejších domácich zvierat. Ľudia si ho vyberali pre ochranu, prenasádzanie zveri, ťahanie bremien, hľadanie a záchranu ľudí a ďalšie úlohy. Dôsledkom dlhodobej ko-evolúcie s človekom vzniklo množstvo fyziologických a behaviorálnych adaptácií, ktoré u psov vedú k širokej škále plemien a schopností.
Kynologické okienko a terminológia
V kynológii sa stretávame s termínmi a pojmami, ktoré sa niekedy mýlia alebo miešajú s inými jazykmi. Jazykové okienko (v spolupráci Jazykového ústavu Ľudovíta Štúra SAV) objasňuje niektoré z týchto pojmov, napríklad názvy plemien psov, rozdiel medzi chovnou a chovateľskou stanicou, vhodnosť používania termínov vodítko vs. vôdzka a ďalšie.
Otázka 7: Pes „vyje“ alebo „zavýja“? Obidva slovesá sú synonymá a sú správne; psy môžu vyť alebo zavýjať. Otázka 9: Krycí pes / krytie. Tieto výrazy sú spisovné a bežne sa používajú v kynológii. Otázka 10: Háranie suky. Výraz „háranie“ sa môže používať, rovnako ako „honcovanie“; ide o profesionálnejšie výrazy vo väčšine publikácií.
Zívání psa ako signál v sociálnom kontexte
Okrem pôvodu slova sa pozrime na samotný význam zívania u psov. Zívanie nie je iba fyziologický reflex na uvoľnenie čelistí alebo prejav únavy. Etológia - veda o správaní zvierat - ukazuje, že pes zíva aj v situáciách spojených s emóciami a sociálnou komunikáciou, najmä počas kontaktu s človekom. V rozhovore môže zívanie pôsobiť, že pes stráca pozornosť, no realita je iná: často súvisí so spracúvaním diania okolo seba a môže byť súčasťou prirodzeného správania v náročnejších situáciách.
Zívnutie ako upokojujúci signál: Zívnutie je jedným z tzv. upokojujúcich signálov, ktoré pes používa na reguláciu vlastných emócií. Môže sa objaviť napríklad keď je pes nervózny, keď je situácia intenzívna alebo keď je vystavený rýchlej či nepredvídateľnej komunikácii. V takýchto chvíľach zívnutie neznamená neúctu, ale prirodzený spôsob, ako sa pes snaží zostať pokojný. Z biologického hľadiska mu to môže pomôcť prepnúť sa z napätia do stabilnejšieho stavu.
Zívnutie sa vyskytuje aj u šteniat pri nadšení; telo im pomáha týmto reflexom upokojiť sa. Nákazlivé zívanie medzi psom a človekom bolo overené vedeckými štúdiami: psy môžu zívať po človeku, aj keď nie sú unavené. Príčiny tohto javu sú rôzne: pes môže reagovať na zívanie majiteľa častejšie než na zívanie cudzích ľudí, a často to nie je prejav empatie v ľudskom zmysle, ale skôr pozornosti na signály známeho človeka. Zív nie je dôkazom vyššej inteligencie alebo emocionálnej zrelosti, ale súvisí s naladením na človeka.
Čo si z psieho zívania odniesť
- Zívnutie počas rozhovoru s psom nie je ignorovanie ani neposlušnosť. Pes používa zívanie ako súčasť komunikácie a regulačných mechanizmov svojej nervovej sústavy.
- Najdôležitejšie je rozlišovať kontext: zívnutie môže signalizovať upokojenie, ale aj krátkodobú neistotu pri vyhodnocovaní povelu či pri strese.
- Pri vnímaní signálov psov si uvedomujeme, že zívnutie je univerzálne gestačné správanie, ktoré môže mať viacero motivácií v závislosti od situácie a vzťahu s človekom.
Príkladové situácie zo života
- Keď pes s pánom ide na prechádzku a pes sa teší, môže zívať ako spôsob zníženia napätia alebo regulácie dýchania pred ďalším krokom.
- Pri stretnutí dvoch psov alebo pri priblížení sa k človeku môže zívnutie slúžiť ako signál neutrálnej alebo priateľskej úmyselnosti, najmä ak sprevádza olizovanie alebo inú neverbálnu komunikáciu.
- Keď pes počuje hlasný povel alebo je v situácii s vysokou stimuláciou, môže zívanie slúžiť na uvoľnenie a prípravu na ďalšie správanie.
Záver bez názoru naopak
Slovo pes a jeho zobrazenie v rôznych jazykoch odráža dlhú históriu spolužitia človeka a tohto zvieraťa. Pôvodu slova, rovnako ako významov odvodených od neho, existuje viacero teórií; realita je komplexná a často závisí od kontextu. Zívajúci pes nám poskytuje cenné informácie o jeho emocionálnom stave a sociálnej komunikácii s človekom, a preto je dôležité vnímať zívnutie ako prirodzený a multifunkčný prostriedok správania, nie ako jednoduchý signál únavy.
Vysvetlenie reči tela psov
Existujú aj špecifické terminologické okná v kynológii, ktoré pomáhajú chápať rozdiely medzi pojmami ako vodítko vs. vôdzka, alebo sučka vs. fena, čím sa zlepšuje komunikácia medzi chovateľmi a odborníkmi.