Povinné čipovanie psov na Slovensku vyvolalo diskusiu medzi majiteľmi domácich zvierat. Hoci hlavným cieľom je zlepšiť identifikáciu a ochranu zvierat, mnohí sa obávajú nákladov, zbytočnosti a možného zneužitia systému.
Čo hovorí zákon?
Od 1. novembra 2019 je na Slovensku povinné čipovanie každého psa staršieho ako 12 týždňov. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetky psy bez výnimky. Veterinárny lekár nesmie vykonať na nezačipovanom psovi žiadne veterinárne úkony, okrem prípadov ohrozenia zdravia psa alebo človeka, pričom v takýchto prípadoch musí byť psík následne začipovaný.
Za porušenie tohto ustanovenia hrozia sankcie majiteľovi aj veterinárovi. Majiteľovi hrozí pokuta 50 EUR za nezabezpečenie trvalého označenia psa. V prípade, že vlastník nezabezpečí na svoje náklady identifikáciu a registráciu spoločenského zvieraťa, ktoré je predmetom premiestňovania, alebo nezabezpečí včasné nahlásenie zmeny vlastníka či úhynu psa do centrálneho registra, môže mu byť uložená pokuta od 500 do 1200 EUR. Právnickým osobám či podnikateľom hrozia za nedodržanie zákona pokuty od 400 do 3500 EUR.

Identifikácia a registrácia
Mikročip je pasívne rádiofrekvenčné identifikačné zariadenie, ktoré sa pomocou aplikátora v tvare ihly zavedie pod kožu zvieraťa. Má veľkosť zrnka ryže a obsahuje jedinečný 15-miestny číselný kód. Tento kód je v databáze spojený s údajmi o zvierati a jeho majiteľovi. Pomocou mikročipu sa nedá zistiť poloha zvieraťa; kód sa načíta špeciálnou čítačkou, ktorú majú k dispozícii veterinárni lekári, útulky a karanténne stanice.
Registrácia zvieraťa znamená zápis údajov o zvierati a jeho majiteľovi do registra spoločenských zvierat, teda do databázy čipovaných zvierat. Túto databázu vytvorila Štátna veterinárna a potravinová správa a spravuje ju Komora veterinárnych lekárov SR. Do registra sa zadávajú údaje ako meno, druh, plemeno, pohlavie a dátum narodenia psa, ako aj meno, priezvisko, miesto trvalého bydliska, adresa držby psa, rodné číslo majiteľa a jeho telefónne číslo. Veterinárny lekár je oprávnený požadovať od vlastníka zvieraťa preukaz totožnosti. V registri sa zaznamenávajú aj vykonané vakcinácie proti besnote, zmeny vo vlastníctve zvierat a úhyny.
Povinnosti majiteľa
Majiteľ psa je povinný zabezpečiť trvalé označenie psa (čipovanie) transpondérom pred prvou zmenou vlastníka psa, najneskôr však do 12 týždňov veku. Zároveň musí uviesť identifikačné údaje psa a údaje o vlastníkovi psa v centrálnom registri spoločenských zvierat. Je tiež povinný zabezpečiť na svoje náklady identifikáciu a registráciu spoločenských zvierat, ktoré sú predmetom premiestňovania, a psov.
Pri zmene vlastníka psa je majiteľ povinný nahlásiť údaje o novom vlastníkovi do CRSZ prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára najneskôr do 21 dní odo dňa zmeny vlastníka. Rovnaká lehota platí aj pre nahlásenie úhynu registrovaného psa.

Dôvody a ciele povinného čipovania
Jedným z hlavných cieľov povinného čipovania je obmedzenie nelegálneho množenia a predaja zvierat, ktoré sa často deje naprieč hranicami štátov bez riadnej kontroly. Verí sa, že povinné čipovanie pomôže odhaliť nelegálnych množiteľov a zabezpečiť, aby každé zviera malo jasne identifikovateľného majiteľa a dohľadateľnú históriu.
Ďalším cieľom je rýchlejšie vracanie stratených zvierat majiteľom. V prípade straty psa s čipom je možné identifikovať majiteľa a zviera vrátiť.
Zákon tiež reaguje na potrebu riešiť problém s množiteľmi psov a zabezpečiť lepší dohľad nad welfare zvierat. Novela zákona o veterinárnej starostlivosti definuje zviera predovšetkým ako živého tvora, cítiacu bytosť, čím sa posilňuje jeho ochrana.
Náklady a kontroverzie
Cena čipovania sa pohybuje od 12 do 30 EUR, čo niektorí majitelia považujú za vysokú sumu, najmä ak vlastnia viacero zvierat. Vyvoláva to otázku, prečo nebolo čipovanie spoplatnené z eurofondov, keď ide o iniciatívu Európskej únie.
Niektorí majitelia vyjadrujú skepsu ohľadom účinnosti ipovania. Poukazujú na to, že čip neobsahuje GPS a neslúži na sledovanie pohybu zvieraťa. Tvrdia, že ide skôr o kontrolu platenia poplatkov za psa a jeho očkovania.
Existujú aj obavy z možného zneužitia systému a sledovania majiteľov. Hoci mikročip neobsahuje GPS, niektorí sa obávajú, že v budúcnosti by mohol byť použitý na sledovanie ľudí, čo je téma spojená s konšpiračnými teóriami o "Novom svetovom poriadku".
Ďalším bodom sporu je, či je čipovanie skutočne nevyhnutné pre psov, ktorí nikdy neopustia pozemok majiteľa. Títo majitelia argumentujú, že pre ich zvieratá nie je čipovanie potrebné a že ide o zbytočný náklad.

Nové pravidlá a európsky kontext
V roku 2023 Európska komisia predstavila návrh nového nariadenia o ochrane psov a mačiek a ich vysledovateľnosti. Cieľom je zaviesť jednotné minimálne pravidlá pre chov a obchod so spoločenskými zvieratami na úrovni celej Únie, vrátane povinnej identifikácie psov a mačiek pomocou mikročipov a ich registrácie v národných databázach.
V súčasnosti si pravidlá určujú jednotlivé štáty samostatne. V Česku je čipovanie psov povinné od roku 2020. Na Slovensku je povinné už dlhšie a je prepojené s centrálnym registrom spoločenských zvierat. Pri mačkách vo väčšine krajín zatiaľ povinnosť plošne neplatí, vyžaduje sa najmä pri cestovaní do zahraničia alebo pri oficiálnych chovateľských staniciach.
Náučné video o mikročipovaní
Diskusia o povinnom čipovaní zvierat odráža širšie trendy v Európe, kde rastie počet domácich zvierat a s ním aj problémy spojené s nelegálnym obchodom, množením a opustenými zvieratami. Povinné čipovanie má byť jedným z nástrojov na riešenie týchto problémov.