Dušan Dušek je významným slovenským básnikom, prozaikom, filmovým scenáristom, autorom rozhlasových hier a literatúry pre deti a mládež. Okrem svojej literárnej činnosti pôsobí aj ako pedagóg a redaktor. Jeho prínos pre slovenskú literatúru spočíva predovšetkým v poetike postavenej na detaile s autobiografickým nábojom, čím sa jeho prozaická tvorba dostala do zaujímavého kontrapunktu s oficiálnou ideologizovanou literatúrou.
Dušek sa vypracoval na jedného z najlepších slovenských poviedkarov. Svet jeho próz je plný drobných, rázovitých postavičiek, ktoré prinášajú na scénu autorskú skúsenosť z detstva, humor, iróniu a osobitý poetizmus. Tento poetizmus je založený na presne vystavanej metafore s konkrétnym príbehovým pôdorysom, ale aj na imaginatívnosti a jemnej psychologickej drobnokresbe.
Život a tvorba
Dušan Dušek sa narodil 4. januára 1946 v obci Gbelce. Vzdelanie získaval v Piešťanoch a Bratislave, kde vyštudoval geológiu a chémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Po štúdiách pracoval ako redaktor v časopisoch Smena, Tip, Kamarát a Slovenské pohľady. Od roku 1979 sa profesionálne venuje literárnej tvorbe a v súčasnosti vyučuje v Ateliéri scenáristickej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave.
Svoje prvé literárne diela začal publikovať od roku 1964 v časopisoch ako Mladá tvorba, Slovenské pohľady, Romboid, Kamarát a Slniečko. Knižný debut mu vyšiel v roku 1972. Jeho tvorba je žánrovo rozmanitá, venuje sa písaniu pre dospelých aj pre deti a mládež. V dielach sa často vracia k témam detstva, domova, dediny, príbuzenských či medziľudských vzťahov. Neraz využíva motív smrti, ktorú považuje za prirodzenú súčasť života, ale tiež sa venuje erotike a dospievaniu.
Popri samotnom deji sa Dušek venuje množstvu detailov, ktoré sa neustále opakujú a prelínajú. Prehĺbením sa pod povrch vzťahov, situácií a problémov, ktoré často nerieši, len evokuje, vytvára jedinečnú atmosféru. Každodennosť je u neho vykreslená špecifickým spôsobom, hlavne vďaka nápaditým detailom. Stretávame sa s istou formou vnútorného monológu, prúdom vedomia, kde sa autor snaží zobraziť myslenie človeka a myšlienky v čase ich zrodu. Využíva asociačný princíp, pričom niektoré poviedky nemajú v popredí hlavnú postavu či dejovú líniu, ale jazyk a autorskú perspektívu.
Ústne svedectvá slovenskej literatúry - Dušan Dušek
Poviedka: Pes
Poviedka "Pes" patrí k nesúžetovým miniatúrnym prózam, kde hlavnou postavou je sused rozprávača a jeho pes Ukulele. Táto poviedka je príkladom Dušekovej schopnosti zachytiť každodenné situácie s humorom a ironickým nadhľadom.
V zbierke poviedok Teplomer sa popri štandardných vlastnostiach autorovej prózy dostávajú do popredia aj politické postoje autora k skutočnostiam totalitného režimu i k obdobiu po „nežnej“ revolúcii roku 1989. Majstrovsky poskladaná farebná vitráž ľudských osudov v zbierke Pešo do neba vytvára obraz, cez ktorý k nám prenikajú lúče zážitkov, momentov a maličkostí, humorných ale i vážnych situácií, opísaných s hravosťou a ľahkosťou autorovi vlastnou.
Dušek sa sústavne venuje scenáristickej a rozhlasovej tvorbe, čo sa odráža aj v jeho poviedkovej tvorbe, kde často využíva prvky dialógu a dynamického rozprávania.
V poviedke "Pes" sa autor venuje vzťahu psa menom Ukulele a jeho výstredného pána. Vypravca je súčasťou deja, všetko pozoruje a hoci sa o pánovi so psom nevyjadruje lichotivo, miestami nimi pohŕda, je na druhú stranu do istej miery fascinovaný a opisuje ho do mnohých detailov.
„Ničí ma jeho otrocká poslušnosť, pomiešaná s prítulnosťou - a tá zase so slinami jeho vlhkého jazyka, kterým susedovi každú chvíľu olizuje ruky. Aleb osa mu obtiera o kolená. A zatvára oči. Pritom susedovi hocikedy straší vo veži. Vylezie na plot a pľuje odtial na ľudi. Po pive má dosť slin. Pes eště viac. Sedí pod ním, vrtí chvostom, takže zametá zem - a zamilovane pozerá na svojho bláznivého pána. Inokedy sused najde fľašu od piva, uvelebí sa s ňou na chodníku pred dětskými jaslami a fúka do hrdla, odkiaľ sa ozýva zvuk podobný lodnej siréne. Po chvíli sa zmení na akúsi melódiu. Celá povídka je popisem výstredností tejto dvojice a vysvětlováním, proč je dle vypravěče majitel psa blázen.“
Posledná veta poviedky znie: „Pes ma oňuchá a splašeně odskočí, potom stiahne chvost - a dobehne suseda: pre něho som blázon.“ Tento záver naznačuje, že hoci sa nám niekto môže zdať bláznom, z jeho pohľadu sme naopak nenormálni my.
Zoznam poviedok a ich charakteristika
Dušan Dušek napísal množstvo poviedok, ktoré sa vyznačujú špecifickým štýlom a témami. Medzi jeho významné zbierky patria:
- Teplomer: Zbierka poviedok, kde sa popri typických Dušekových témach objavujú aj politické postoje autora.
- Pešo do neba: Táto zbierka predstavuje majstrovsky poskladanú mozaiku ľudských osudov, humorných i vážnych situácií opísaných s ľahkosťou.
- Kufor na sny: Zbierka tridsiatich troch obsahovo rôznorodých poviedok, ktoré spája prostredie každodenného života. Autor využíva rôzne žánrové formy, od opisu dňa po cestopisný zápis.
- Dvaja v jednej osobe: Krátka, jednostránková absurdná poviedka, ktorá humornou formou zobrazuje priateľstvo dvoch ľudí vyhnané ad absurdum.
Dušekove poviedky často využívajú prvky prúdu vedomia a detailnú psychologickú kresbu postáv. Autor si rád hrá s jazykom a metaforami, čím vytvára originálne a zapamätateľné literárne diela.
