Odkedy je človek človekom, ba možno aj istý čas predtým, sprevádzajú jeho putovanie po zemskom povrchu nerozluční spoločníci - psi. Dodnes si ani vedci nie sú celkom istí prečo ľudia a psi začali žiť v tesnej a vzájomne výhodnej blízkosti, ktorá svojím spôsobom zmenila vlka na psa - a to dokonca i po stránke genetickej. V hektickej modernej dobe a predovšetkým v urbanizovaných častiach nášho sveta už dávno všetci títo štvornožci nespĺňajú svoju základnú funkciu strážcov majetku, no vďaka svojej všestrannej využiteľnosti na seba berú funkciu moderných a trpezlivých terapeutov. Canisterapia je pre niekoho možno známy pojem, ale pre mnoho ľudí je ešte veľkou neznámou. Canisterapia je jednou z foriem animoterapie, pričom využíva predovšetkým pozitívne pôsobenie psa na fyzickú, psychickú a sociálnu pohodu človeka.
Uplatňuje sa hlavne ako pomocná psychoterapeutická metóda v situáciách, keď iné metódy nie sú účinné, alebo ich nemožno použiť. Táto forma animoterapie kladie dôraz hlavne na riešenie psychologických, citových, či sociálno-integračných problémov detí, dospelých a dokonca i seniorov. Pokiaľ ide o zdravie fyzické, táto metóda motivuje najmä pri rehabilitácii, nadobúdaní telesnej kondície, či záujmu o mobilitu, ale aj pri upevňovaní imunity a imunitného systému. Liečenie, resp. terapiu v praxi vykonávajú canisterapeutické tímy. Tím tvorí psovod a jeho pes, pričom pes musí byť náležite vycvičený, psovod musí disponovať odbornými vedomosťami väčšinou z psychológie a obaja musia absolvovať skúšky z canisterapie.

Jedným z klubov, ktoré sa výcvikom takýchto tímov zaoberá je aj Canisterapia Team v Pezinku, neďaleko Bratislavy, ktorý vznikol spojením niekoľkých canistrapeutických tímov a majú bohaté skúsenosti z praxe. Kto môže využívať túto terapiu? Odpoveď je jednoduchá, canisterapia môže pomôcť každému z nás. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO sa canisterapia delí na dve časti, na takzvanú živelnú a riadenú. Živelná canisterapia je určená v podstate všetkým ľuďom vlastniacim psa, pričom už len jeho prítomnosť im pomáha odbúravať stres, robí im spoločnosť v samote, či ich „vytiahne“ von na prechádzku, a tak ich núti pohybovať sa, čo pomáha zdraviu i celkovej kondícii.
Mať psa v domácnosti je dôležité aj vtedy, keď vychovávame malé dieťa, naučí ho to zodpovednosti a ohľaduplnosti voči iným tvorom. Hyperaktívne deti sa obvykle pri psovi uvoľnia a upokoja. Riadená canisterapia je určená predovšetkým pre pacientov s poruchami mobility, pre ležiacich pacientov, či pacientov trpiacich epileptickými záchvatmi. Pri určovaní najvhodnejšej metódy pre toho - ktorého pacienta, si špeciálny pedagóg musí všímať predovšetkým to, ako kto reaguje na psa - ako sa správa pri stretnutí so psom, či ide k nemu sám alebo ho treba povzbudzovať, asistovať mu, či psa sám pohladká, prihovorí sa mu, bojí sa ho, alebo ktorého psa preferuje. Pri jednotlivých cvičeniach si deti nielen na psa líhajú, alebo ležia pri ňom, pri cvičeniach jemnej motoriky psa hladkajú, kŕmia z dlane, využívajú takzvanú jemnomotorickú vestu, ktorú má psík na sebe, na ktorej sú prišité rôzne drobné predmety - gombíky, šnúrky, zips a podobne, a tie pacient pri cvičeniach zapína, či zaväzuje.
Pri výbere vhodného psíka na canisterapiu si treba aj ako jeho majiteľ odpovedať na niekoľko otázok: Mám na to vlohy? Bude ma baviť výcvik psa? Budem mať dostatok času na návštevy nemocničných zariadení, rôznych domovov sociálnych služieb a na stretávanie sa s postihnutými ľuďmi? Toto býva niekedy aj pre zdravého človeka psychicky namáhavé a aj pre samotné psy vyčerpávajúce. No aj keď si na tieto všetky otázky odpoviete kladne, treba ešte stále odpovedať na jednu otázku! Je môj pes vhodný na výkon terapie? Pes musí byť priateľský, rád sa zoznamovať s novými ľuďmi, mať pokojnú povahu a neprejavovať agresivitu voči iným psom, či iným zvieratám. Iné dôležité povely zahŕňajú privolanie, sed, ľah k nohe, a povel „ostaň“; musí vydržať dotyky pacientov a byť vždy trpezlivý a nevtieravý.
Ing. 20. septembra 2017 - 31. Cieľom výzvy je získať finančné prostriedky na skvalitnenie základného výcviku a špeciálneho výcviku psov terapeutov pre kombinovane telesne, zmyslové a mentálne postihnuté deti. Každý pes má iné zameranie - polohovací, balančný, alebo predikujúci záchvatové stavy. Celý proces je nákladný a keďže ide zväčša o deti s mentálnym postihnutím, nie je možné žiadať o príspevok štátu na asistenčného psa. Preto vznikla výzva a občianske združenie K-7 Psovodi - záchranári zo Žiliny.
Pes terapeut plní rôzne funkcie: motivátor, polohovací pes, predikujúci záchvatové stavy a ďalšie prioritné úlohy. Získať, vychovať a mať takého psa je dlhodobá úloha; prínos psa terapeuta je však výrazný pre psycho-sociálny vývoj dieťaťa a jeho rodiny. Pes terapeut prináša rozvoj reči, slovnej zásoby a schopnosti dieťaťa dorozumieť sa s okolím, ako aj rozvoj osobnosti v emočnej, citovej a sociálnej oblasti. Pes terapeut stmelí rodinu a prináša radosť a nový smer života. Nie je to však náhrada za rodičov či školskú podporu; ide o doplnok, ktorý môže urýchliť liečbu a rehabilitáciu dieťaťa.

Na Slovensku existujú konkrétne príbehy detí a ich psov terapeutov, ktoré ilustrujú reálne dopady takejto spolupráce: Aleško a Pluto, Maťko a Aisha, Alexík a Riana, Zojka a Bella, Marek a Max, Tamarka a Timko, Dorotka a Xia, Filipko a Ozzy. Tieto príbehy ukazujú, ako pes motivuje dieťa v rehabilitácii, zlepšuje motoriku a reč, pomáha pri zvládaní záchvatov a poskytuje dieťaťu bezpečnú a láskavú spoločnosť. Verisáž fotografií Pes terapeut v Bratislave a následné výstavy posúvajú informácie medzi širokú verejnosť a pomáhajú zviditeľniť tento druh terapie.
Okrem prínosu pre dieťa prináša canisterapia aj benefity pre rodinu: zlepšuje súdržnosť rodiny, rozvíja empatiu a zodpovednosť. Deti sa učia, ako komunikovať so zvieraťom, ako čítať jeho reč tela, a zároveň sa učia starostlivosti o psa. Výcvik a socializácia psa sú dôležité pre bezpečné súžitie s dieťaťom - rodičia by mali dohliadať na interakciu a dieťa by malo chápať hranice a pravidlá. Správne vedenie môže predchádzať nebezpečným situáciám, ako sú hry, ktoré môžu psa rozčuľovať alebo ohroziť dieťa.

Ako dieťaťa vývoj a vzťah s psom prospievajú
Pes v rodine pomáha dieťaťu rozvíjať jemnú a hrubú motoriku počas hier a cvičení; môže posilniť imunitný systém a motivovať k pohybu. Dieťa sa učí zodpovednosti, empatii a sociálnej interakcii, čo prispieva k jeho emocionálnemu a kognitívnemu rastu. Prítomnosť psa môže zlepšiť sebavedomie a posilniť rodinnú súdržnosť, pričom dieťa získava vzor vernosti a odvahy.
Na druhej strane je nevyhnutné zdôrazniť potrebu dozor a správne vedenie: dieťa musí rozumieť reči tela psa, rešpektovať jeho hranice a nikdy psa netlačiť do konfliktu. Dospelí musia viesť tréning, dohliadnuť na rozdelenie povinností a zabezpečiť, aby pes i dieťa mali pokoj a bezpečnú interakciu. Vzťah dieťaťa a psa vyžaduje trpezlivosť, pravidelné cvičenie a kontinuálnu motiváciu psa i dieťaťa k vzájomnej spolupráci.

Praktické zásady pre rodiny s deťmi a psom
- Začnite socializáciu psa už ako šteňa, aby si dieťa aj pes zvykli na spoločné prostredie a množstvo situácií.
- Vyberte psa s primeranou povahou a temperamentom; pes by mal byť pokojný, spoločenský a bez agresívnych sklonov.
- Pri adoptovaní psa zvážte vek dieťaťa a realitu rodinného režimu - psa je potrebné venovať pravidelne a dlhodobo.
- Vedzte, že dieťa od dospelého potrebuje vedenie pri kontakte so psom; dieťa by malo rozumieť, kedy psa požiadať o pokoj a kedy odmeniť za správanie.
- Učte deti správnemu kontaktu so psom: nesmie sa mu skákať po hlave, netlačiť ho a nepodieľať sa na stimulácii, ktorá ho môže vystrašiť.
- Pravidelné návštevy výcvikových hodín a sociálne interakcie psa s deťmi zlepšujú vzťah a napomáhajú k lepšej spolupráci.
Informačný poznámkový výsek: Ak dieťa už prichádza do rodiny so psom, je dôležité pripraviť sa na zmenu denného režimu a na potrebu očakávaní zo strany psa aj dieťaťa. Detské zmeny často vyžadujú adaptáciu celej domácnosti; pes potrebuje istotu a pravidelnosť. Videl som prípady, keď bol pes primerane socializovaný, no zmeny v rodine viedli k napätiu a konfliktu. Vtedy pomáha profesionálny tréner alebo canisterapeut, ktorý nastaví rámce a pomôže rodine zvládnuť situáciu bezpečne.
Canisterapia ako edukačná pomôcka
Príklad z praxe ukazuje, že správne riadený a starostlivo vedený výcvik psa dokáže zmierniť riziká a poskytnúť dieťaťu motiváciu a radosť zo spoločného času s domácim štvornohým priateľom. Zodpovednosť, trpezlivosť a pozitívne posilňovanie sú kľúčové pre úspešné fungovanie vzťahu dieťa - pes - rodina.