FCI - 6 Duriči a farbiari, sekcia 1.3. Krátky prehľad histórie: z mnohých starších plemien duričov zostali v Nemecku iba westfálski duriči. Ich najvýznamnejším miestnym variantom boli sauerlandské trojfarebné holzbracky. Celkový vzhľad: ľahký, dlhonohý, elegantný, ale predsa mocne stavaný poľovný pes s ušľachtilou, pomerne ľahkou hlavou, dobrými ušami a dobre neseným, ale predsa v pomere k ušľachtilému zovňajšku nápadne hrubým chvostom. Trochu vtiahnuté brucho. Hlava: ľahká, suchá, podlhovastá. Chrup: mimoriadne mohutný a pravidelný. Rezáky stoja na sebe alebo sa vnútorná strana horných rezákov dotýka vonkajšej strany spodných. Chvost: dlhý, pri koreni nie je nápadne silný, na ochranu pred nárazmi do kmeňov a haluzí je pokrytý huňatou dlhou srsťou, preto je pomerne hrubý, ale zužuje sa do špice a je trochu kefovitý. Predné končatiny: vysoké, veľmi dobre stavané, suché, s jemnými kosťami, šľachovité. Veľkosť: výška v kohútiku 40-53 cm. Durič je všeobecný názov pre poľovné plemeno psov, ktoré sa používa na durenie zveri. V rámci systematiky FCI sa tieto plemená zaraďujú do skupiny č. 6 (Duriče, farbiare a príbuzné plemená). Špeciálna skupina duričov - chrty - majú samostatnú skupinu č. durič ako príslušník príbuznej skupiny plemien duričov (genetický pohľad): označujeme tak každého príslušníka duričských a príbuzných plemien, bez ohľadu na jeho pracovné využitie. Duriče poľujúce čuchom (resp. klasické duriče) - sú to stredne veľké plemená psov, s výborným čuchom a sile vyvinutým loveckým pudom. Sú príbuzné farbiarom. Všetky sa zaraďujú do FCI skupiny 6, sekcia 1. Delíme ich ďalej na vysokonohé a nízkonohé, ale ide o plemená s úzkym príbuzenským vzťahom. Táto skupina plemien je veľmi početná. Väčšinou ide o kontinentálne európske plemená. Zaraďujeme k nim napríklad plemená: bígel, foxhound, hariér, baset alebo slovenský kopov a jazvečíkovitý durič. Duriče poľujúce zrakom (alebo inak chrty) - sú poväčšine vysoké štíhle psy, s výborným zrakom a extrémnou rýchlosťou v behu. Taktiež majú dobre vyvinutý lovecký pud. S duričmi poľujúcimi čuchom nie sú blízko príbuzné. Poľujú iným spôsobom, ale používajú sa tiež na štvanie zveri, preto ich z pracovného hľadiska počítame medzi duriče. Dnes sa však už v poľovnej praxi nepoužívajú. Duriče loviace čuchom sa stále často používajú v poľovnej praxi. Väčšinou sa využívajú na lov čiernej zveri, ale môžu byť použité i na inú zver. Na vysokú zver sa používajú iba zriedka, na Slovensku vôbec. Duriče môžu pracovať samostatne, i vo svorkách. Svorkový spôsob lovu je však skôr záležitosťou histórie. Primárnou úlohou duriča je štvanie zveri. Dobrý durič musí upozorniť vodiča (poľovníka) na prítomnosť zveri. Durič musí tiež vedieť vyštvať (vyduriť) zver z úkrytu a ohlásiť ju poľovníkovi. Taktiež musí byť obozretný, aby sa nedal rozzúreným kancom chytiť. Ďalšou úlohou duriča je sledovanie zveri na stope a jej priebežné hlásenie brechotom. Durič musí byť hlučný, hlasitosť na stope sa cení. Úlohou duriča je teda predovšetkým ohlásiť zver, vyduriť ju z úkrytu a nahnať aby ju mohol poľovník zastreliť. Stredne veľký elegantný durič takmer štvorcového telesného rámca.
Pôvod a História
Veľmi starobylý. V zurišskej katedrále sa zachovalo vyobrazenie podobných psov už z roku 1100 nášho letopočtu. Ako ostatné duriče, aj tieto nadväzujú na psy starých Keltov. V stredoveku sa používali na lov zajacov, líšok ale aj vysokej zveri. Na rozčlenenie do jednotlivých plemien, ktoré sa dnes pokladajú za samostatné, sa však čakalo až do začiatku tohto storočia.
Stredne veľký elegantný durič takmer štvorcového telesného rámca. Hlava dlhá, úzka, ušľachtilá. Uši zavesené pod líniou očí musia siahať najmenej po koniec nosa, dolu sú zaguľatené, porastené jemnou srstou. Krk dlhý, elegantný, svalnatý. Telo s ušľachtilou líniou chrbta, s pevným a rovným chrbtom, hlbokým, ale nie veľmi širokým hrudníkom a s mierne vtiahnutým bruchom. Nohy suché, s mohutným svalstvom, nesmú však pôsobiť ťažkým dojmom. Chvost stredne dlhý, tvorí predĺženie zadku, v pokoji a pri chôdzi spustený, pri vzrušení nad líniou chrbta. Srsť krátka, hladká, hustá, na ušiach a na hlave veľmi jemná.
VEľkosť: Psy 49-59 cm, suky 47-57 cm. Živý, mocný a vytrvalý poľovný pes s výborným čuchom. Využitie: Poľovný pes, použiteľný ako durič aj ako farbiar. Niekedy sa chová aj ako príjemný spoločník. Zvláštne nároky: Žiada si veľa pohybu a verme dôsledný výcvik na privolanie. Všetka výchova musí prebiehať bez najmenšieho náznaku hrubosti, inak sa pes stáva plachým. Výskyt: Vo Švajčiarsku pomerne bežný, občas ho chovajú aj inde v Európe.
Vizuálne a exteriérové znaky
Celkový vzhľad duriča: stredne veľký, elegantný, so štvorcovým alebo mierne štvorcitovým rámcom tela. Hlava dlhá a úzka, uši dlhé a visia pozdĺž tvárovej línie. Hrudník hlboký, chrbát pevný, chvost stredne dlhý a hrubší pri koreni. Srsť krátka, hustá a tvrdá, lesklá. Farby: čierna s pálením alebo hnedá so širokou škálou odtieňov; maska na tvári je žiadaná. Výšky v kohútiku: suky 34-38 cm.
Špecifiká výcviku a povahy
Životný štýl a výcvik: Durič potrebuje veľa pohybu a dôsledný výcvik na privolanie. Všetka výchova musí prebiehať bez hrubosti. Rozumná socializácia je nevyhnutná, najmä ak ide o súžitie s inými zvieratami alebo cudzími ľuďmi. Kľúčom k úspešnému výcviku je dôslednosť, trpezlivosť a pozitívne posilňovanie. Poľovný pes je štvornohý partner, ktorý po dôkladnom výcviku preberá množstvo dôležitých úloh počas lovu.
Nemecký durič je ľahko stavaný, elegantný poľovný pes s výborným čuchom a silnou chuťou pracovať. Pri love je vytrvalý, samostatný a hlasno sleduje stopu, doma však býva jemný, priateľský a verný. K svojej rodine býva milý, citlivý a verný. Vo svorke zvyčajne dobre spolupracuje a pri kvalitnej socializácii môže bez problémov vychádzať aj s cudzími psami. Spolužitie s mačkou alebo inými zvieratami môže fungovať, ak je s nimi zoznámený už ako mladý pes. Pri voľne sa pohybujúcich malých zvieratách však treba počítať s poľovným inštinktom.
Chov nemeckého duriča je pomerne vzácny mimo Nemecka; vznikol spojením trojfarebného sauerlandského typu s miestnymi kamennými duričmi. Po stáročia slúžil na hlasné sledovanie zveri po stope. Väčšia časť výcviku sa zameriava na udržanie vytrvalosti, dobrého nosa, orientácie v teréne a schopnosti samostatnej práce. S dostatkom pohybu a dôslednou výchovou je durič verný, priateľský a spoľahlivý rodinný spoločník.
Praktické tipy a starostlivosť
Starostlivosť o srsť je relatívne jednoduchá, pravidelné česanie pomáha udržať lesk a predchádzať zbytočným stratám srsti. Uši sú náchylné na zápaly kvôli visiacemu tvaru; pravidelné čistenie jemným roztokom je ideálnou prevenciou. Pes potrebuje veľa pohybu a mentálnu stimuláciu; vhodné sú dlhé prechádzky, beh a rastlínové terénne aktivity. Pre aktívnych majiteľov, ktorí ocenia jeho pracovné schopnosti, je to skvelý partner na lov aj spoločenský spoločník.
Porovnanie s ďalšími duričmi a podobnými plemenami
Nemecký durič patrí medzi starobylé duriče, ktorých história siaha do stredoveku. Jeho vlastnosti sa prelínajú s ďalšími európskymi duričmi, ako sú rakúsky krátkosrstý durič, Švajčiarsky durič alebo Tatranský durič, pričom všetky majú špecifické rysy a pracovné zameranie. Pri výbere vhodného plemena je dôležité premyslieť prostredie, veľkosť revíru a spôsob poľovania, aby sa plne využili jeho prednosti a minimalizovali riziká.
Tabuľkový prehľad vybraných vzhľadových a prevádzkových prvkov
| Plemeno | Výška v kohútiku | Hlavné vlastnosti | Využitie |
|---|---|---|---|
| Nemecký durič | 40-53 cm | ľahký, dlhonohý, elegantný; výrazný čuch; hlasný na stope | durenie zveri, farbiar |
| Slovenský kopov | do 50 cm (suky do 45 cm) | vytrvalý, čierna s pálením; temperament; vysoká orientácia | durár a dohľadávanie raticovej zveri |
| Tatranský durič | do 42 cm | menšieho rámca; intelegentný, vyrovnaný | durie a farbiar |
