Pes v poľovnom revíri: Práva, povinnosti a riziká

Veľa z nás, psičkárov, je milovníkov turistiky a prechádzok so svojim psíkom po našej krásnej prírode. Psík si pobytom v prírode posilňuje fyzickú kondíciu ale i psychické puto s majiteľom. Malebná slovenská príroda je na to ako stvorená. Na Slovensku je v súčasnosti 91% rozlohy našej republiky uznaným a schváleným poľovným revírom. Vyplýva z toho, že poľovný revír sa vlastne nachádza úplne všade mimo miest a obcí a možno zopár chránených území.

Veľkým strašiakom pre psičkárov voľne púšťajúcich svojich miláčikov v prírode sú však poľovníci. Riziko stretu s poľovníkmi je teda vysoké. A bohužiaľ, za posledné roky sú známe viac - či menej medializované prípady usmrtenia psíkov počas venčenia. Ročne zastrelia poľovníci na Slovensku priemerne okolo 15 000 psov. Presné údaje udáva Poľovnícka štatistická ročenka, ktorú vydáva Národné lesnícke centrum vo Zvolene.

V bežnej praxi sa psičkári veľmi často stretávajú s tým, že poľovníci ich v lese upozorňujú na to, že psík nemôže byť navoľno a je potrebné si ho pripnúť na vôdzku, inak môže byť zastrelený. Psíčkar sa často zľakne a odradí ho to od venčenia v lesoch, či na lúkach.

Mnoho poľovníkov (najmä tých služobne starších), síce zákony ovláda, ale menej už sleduje (alebo cielene nesleduje) ich novely. Pravda, kedysi poľovný zákon nebol psičkárom veľmi naklonený a v podstate automaticky dovoľoval poľovníkom odstrel psíka ak bol v revíri navoľno a ešte nebodaj behal za zverou. Avšak v roku 2012 Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu Zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2012.

Práva a povinnosti psičkárov v poľovnom revíri

Podľa zákona SR o poľovníctve psík MÔŽE byť v revíri (ktorý sa začína 200 m od najbližšej pozemnej stavby) navoľno, ak NIE JE vzdialený od svojho majiteľa viac ako 50 metrov. Ak by sa tak stalo, majiteľovi môže byť uložená pokuta, alebo môže poľovník podľa zákona psíka usmrtiť. Zákon teda ochraňuje psíkov, ktorý od majiteľa neodbiehajú na viac ako 50 metrov, alebo psíkov, ktorí sú viditeľne označení (reflexné alebo výrazne farebné obojky).

Realita je však taká, že aj keď väčšina poľovníkov, ako milovníkov zvierat a prírody, nikdy na psíka v lese nevystrelí, nájdu sa aj výnimky. A tie Vám psíka môžu usmrtiť „zákon nezákon“. A aj keď po incidente právne uspejete, Vášho miláčika Vám to už nevráti.

Preto odporúčame všetkým psičkárom mať svoje psíky pod dozorom, keď behajú navoľno a nedovoliť im behať a prenasledovať zver! Ak sa tak už nedopatrením stane, mať psíka dobre označeného a pokúsiť sa ho čo najskôr privolať.

Legislatívne rámce a ich interpretácia

Problematiku voľného pohybu psov v poľovných revíroch upravuje na Slovensku viacero zákonov. Slúžia na to, aby v prírode nedochádzalo ku konfliktom s voľne žijúcou zverou, či dokonca s jej návštevníkmi. Podľa Jozefa Jursu, prezidenta Slovenskej kynologickej jednoty, je uvedený problém z hľadiska legislatívy jasne definovaný. Zákony presne určujú, kde sa pes môže voľne pohybovať a kde nie. Lenže do všetkých zákonných práv a povinností, teda do vzťahu človeka a psa, vstupujú emócie. Kým majitelia chcú dopriať svojim štvornohým priateľom voľnosť, poľovníci ochraňujú zver žijúcu v prírode. Neraz preto dochádza medzi nimi k sporom.

Podľa Antona Giertliho, vedúceho odboru poľovníckej legislatívy SPK a SPZ, nastupuje suchý výklad práva, a to zákonov o poľovníctve, o lesoch, o prírode a ochrane krajiny, o držbe a voľnom pohybe psov, a tiež zákonov o Policajnom zbore a colníkoch, konkrétne o držbe služobných psov.

Kľúčové ustanovenia zákonov

• Zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z. z.: Podľa § 29 ods. 1 písm. f) je prvou zásadnou podmienkou pre usmrcovanie psov a mačiek, že sa nachádzajú v poľovnom revíri. Poľovný revír na návrh vlastníkov poľovných pozemkov uznáva lesný úrad a môže byť vytvorený len z poľovných pozemkov. Súčasťou revíru nie sú nepoľovné plochy, ktoré zákon v § 2 písm. f) definuje ako zastavané územia obcí, zastavaný pozemok, cintorín, nádvorie a dvor, ihrisko, ohradená záhrada, ovocinárska a lesná škôlka, vinica, sad, park, pozemok slúžiaci na farmový chov zveri, železničná trať, diaľnica, cesta I., II. a III.
• Druhou podmienkou je, že pes je voľne bez dozoru vo vzdialenosti viac ako 200 m od najbližšej trvalo obývanej stavby. Zo znenia tohto ustanovenia jasne vyplýva, že ochranné 200-metrové pásmo sa ráta len od najbližšej trvalo obývanej domu, nevzťahuje sa však na chaty alebo hospodárske budovy.
• Podľa § 24 ods. 3 písm. a) zákona o poľovníctve sa v poľovnom revíri zakazuje plašiť zver akýmkoľvek spôsobom, okrem oprávnení na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou alebo škôd na zveri a povolených spôsobov lovu alebo bežného obhospodarovania poľovných pozemkov.
• Podľa písm. d) je v poľovnom revíri zakázaný pohyb psov bez osoby spôsobilej podľa § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov a podľa písm. e) je v poľovnom revíri zakázaný pohyb mačiek, okrem pohybu do vzdialenosti 200 m od najbližšej trvalo obývanej domu.
• Podľa § 24 ods. 6 zákona o poľovníctve ak dôjde k usmrteniu voľne sa pohybujúcich psov a mačiek v poľovnom revíri, ich vlastník môže požadovať náhradu len vtedy, ak k ich usmrteniu nedošlo za podmienok stanovených v § 29 ods. 1 písm.
• Zákon č. 282/2002 Z. z. o niektorých podmienkach držania psov:
• (1) Každý pes držaný nepretržite viac ako 90 dní na území Slovenskej republiky podlieha evidencii psov.
• (5) Obec vydá držiteľovi psa zapísaného do evidencie evidenčnú známku psa. Na známke sa uvedie evidenčné číslo psa, názov obce, kde je pes evidovaný, a údaj o tom, či je pes nebezpečným psom.
• (6) Známka je neprenosná na iného psa. Odcudzenie, zničenie alebo stratu známky je držiteľ psa povinný do 14 dní odvtedy, čo odcudzenie, zničenie alebo stratu známky zistil, oznámiť obci, kde je pes evidovaný.
• (2) Vodiť nebezpečného psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony.
• (4) Držiteľ psa a ten, kto psa vedie, je povinný oznámiť svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu osobe, ktorú pes pohrýzol; ten, kto psa vedie, je povinný oznámiť osobe, ktorú pes pohrýzol, aj meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu držiteľa psa.

Kto môže psa zastreliť a za akých podmienok?

Právomoc zastreliť psa voľne pobežujúceho po lese majú podľa zákona len tzv. poľovnícki strážcovia a strážcovia zveri. Ide o osobu určenú pre konkrétny poľovný revír orgánom štátnej správy. Na usmrtenie psa musia byť splnené štyri podmienky:

1. Pes musí byť túlavý (judikatúra napríklad uvádza, že pes s obojkom sa považuje za túlavého).
2. Pes musí byť bez vplyvu svojho psovoda.
3. Miesto streľby musí byť vzdialené viac ako 200 metrov od najbližšej obytnej nehnuteľnosti.
4. Pes musí prenasledovať zver.

Ide teda o pomerne prísne podmienky, ktoré musia byť splnené všetky súčasne. Okrem toho sa toto povolenie vôbec nevzťahuje na ovčiarske, poľovnícke, vodiace, zdravotnícke, záchranárske a služobné psy.

Ak poľovník usmrtí psa alebo mačku v rozpore s ustanovením § 29 ods. 1 písm. f) zákona o poľovníctve, dopustí sa priestupku. Obvodný lesný úrad mu môže uložiť pokutu do 5 000 € alebo zákaz činnosti na 1 rok.

Vlastníci psov a mačiek veľmi často zabúdajú na svoje povinnosti. Žiaľ, pristupujú k veci - „toto sú moje práva a toto sú Vaše povinnosti“. Pri prechádzkach prírodou psy nechajú voľne behať na vzdialenosť niekoľko desiatok až stoviek metrov, pričom vôbec nevidia, čo tieto psy robia. Psy sú v mnohých prípadoch nevycvičené, neposlúchajú ani svojho majiteľa, no napriek tomu ich nechajú (a to v rozpore s § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 o chove psov) ísť do prírody len s maloletými deťmi, ktoré nie sú fyzicky a psychicky spôsobilé ovládať psa.

Najhoršie však je, že mnohí majitelia nechávajú psy voľne sa pohybovať prakticky po celý rok. Žiaľ, prevažná väčšina vlastníkov psov nepozná svoje povinnosti, a preto pri zástrele psov automaticky bezdôvodne obviňujú poľovníkov.

Zodpovednosť a následky

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z. o chove psov za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad ním vykonáva dohľad. Majitelia psov často nechajú voľne sa pohybovať pri neoplotených chatách, kde sa pes môže svojvoľne vzdialiť, pričom si neuvedomujú, že chata nie je trvale obývaný dom a nachádza sa v poľovnom revíri, a teda môže dôjsť k zástrelu psa.

V prípade, že poľovník usmrtí psa v rozpore so zákonom, majiteľ psa môže požadovať náhradu škody. Táto náhrada pokrýva nielen hodnotu zvieraťa, ale aj náklady na veterinárnu starostlivosť a v určitých prípadoch aj nemajetkovú ujmu.

Je dôležité poznamenať, že ak pes spôsobí škodu na poľovnej zveri alebo chránených živočíchoch, je ju povinný uhradiť majiteľ psa. Najmä škoda na chránených živočíchoch sa môže pohybovať v tisícoch eur.

Všeobecne platí, že ak sa budete správať normálne a budete mať svojho psa pod kontrolou, nehrozí vám žiadne nebezpečenstvo. Dôležitá je ohľaduplnosť a vzájomný rešpekt.

tags: #pollvny #pes #v #obci