Slovenský čuvač, nazývaný aj tatranský čuvač, je bielosrstý horský pastiersky pes zo Slovenska. Stráži dom, dvor aj dobytok, ale hodí sa aj ako rodinný pes, krotý je priateľský k deťom. Na to, aby mohol vyžarovať energiu vyrovnaného sprievodného psa, však potrebuje suverénne vedenie a dôslednú výchovu. Urastený, čulý slovenský čuvač býva najradšej vonku a v pohybe. Slovenský čuvač je urastený silný pes. Plemeno bolo pôvodne chované ako pastiersky pes. Slovenský čuvač je impozantné stvorenie.
Veľkosť, vzhľad a exteriér
Samce dorastajú do výšky 62 až 70 centimetrov. Samice dosahujú výšku v pleciach od 59 do 65 centimetrov. Hmotnosť slovenského čuvača sa pohybuje od 31 do 44 kilogramov. Srsť tohto statného psa chrániaceho stádo je bez výnimky biela. Mierne sfarbenie uší dožlta je tolerované, ale nie je žiaduce. Slovenský čuvač má hustý, lesknúci sa kožuch s bohatou podsadou, čo mu poskytuje najlepšiu ochranu v drsných horských klimatických podmienkach. Krycia srsť dlhá desať až 15 centimetrov je mierne vlnená, avšak nie kučeravá ani rozdelená. Samce majú bujnú hrivu. Celkove má slovenský čuvač takmer obdĺžnikovú stavbu tela so silnými kosťami. Očné viečka, papuľa a brušká labiek sú pri tomto plemene sfarbené tmavo. Oči sú tmavohnedej farby. Jeho uši sú posadené vysoko a tesne priliehajú k hlave. Chvost pripomína cigaru. Nesmie byť zvinutý ani doliehať na chrbte.
Povaha a temperament
V minulosti sa slovenský čuvač využíval vo svojej východoeurópskej domovine ako verný strážny pes a pozorný pes chrániaci stádo. Strážil dom a dvor, ale aj stáda oviec a hovädzieho dobytka. Odvážny pastiersky pes sa sebavedome postavil aj medveďom a vlkom. Preto sa chová výlučne s bielou srsťou - aby sa v tme ľahšie odlíšil od veľkých šeliem. Vďaka svojej priateľskej, otvorenej povahe je však veľmi cenený aj ako rodinný pes. Na cudzích ľudí a neznáme situácie reaguje tatranský čuvač zdržanlivo, niekedy dokonca nedôverčivo. Bolo by vhodné, aby sa zo statného ovčiarskeho psa stal sprievodný pes vhodný pre rodinu, mal by byť dobre socializovaný a nové veci mu ukazovať opatrne. Potrebuje suverénne vedenie a psiu výchovu - prirodzene bez akejkoľvek tvrdosti.
Chov a aktivity
Veľký, pracovitý pes by mal byť chovaný v dome so záhradou, kde môže pestovať svoj ochranársky inštinkt. Na základe svojej prítulnej povahy prívetivej pre deti má slovenský čuvač radosť z prijatia do rodiny. Malo by sa mu dostávať dostatok pohybu, čo však z neho nerobí psa vhodného na psie športy. Tento učenlivý štvornohec je lepšie vycvičiť radšej za terapeutického, záchranárskeho alebo pátracieho psa. Doma na Slovensku sa hovorí, že slovenský čuvač sa vie naučiť všetko.
Starostlivosť o srsť a výživa
Biela, mierne vlnitá srsť slovenského čuvača sa čistí takmer sama a vyžaduje minimálnu starostlivosť. Pravidelné kefovanie stačí a kúpanie je potrebné len v prípade potreby. Hustá srsť vyžaduje aj pravidelnú ústnu hygienu a v prípade potreby skrátenie prerastených pazúrikov. Dve jedlá denne sú pre dospelé psy tohto plemena dostačujú, treba ale množstvo krmiva prispôsobiť veku a úrovni aktivity. Pes rýchlo priberá, preto by nemal dostávať krmivo príliš bohaté na energiu. Na zabránenie torzie žalúdka je dôležité nekŕmiť psa tesne pred prechádzkou. Odporúča sa prirodzené kŕmenie s veľkým podielom kvalitného mäsa a malým podielom obilnín.
Zdravie a ochorenia
Slovenský čuvač je prirodzene zdravý a odolný pes, avšak môžu sa vyskytnúť dysplázia bedrového kĺbu (HD), dysplázia lakťového kĺbu (ED), torzia žalúdka, leptospiróza, alergie alebo očné ochorenia. Ako pri veľkých plemenách, je dobré sledovať kĺbovú výbavu a pravidelné veterinárne prehliadky.
História a uznanie
Slovenský čuvač sa považuje za pôvodné psie plemeno z hornatých regiónov Slovenska. Korene siaha až do 17. storočia. Legendy hovoria, že pochádza z kríženia chrta a vlka. Cielený chov započal začiatkom 20. storočia. V roku 1969 bolo plemeno oficiálne uznané ako samostatné a od tej doby má štandard. Názov plemena bol v minulosti často uvádzaný ako Tatranský čuvač a jeho organizovaný chov sa rozvíjal najmä v Československu; dnes sa často používa termín Slovenský čuvač, aby sa predišlo zámene s inými plemenami.
Chov a plemenná dokumentácia
Chov a zápis do plemennej knihy SPZ sú riadené chovateľskými klubmi a SPZ; pri chove sa vyžadujú bonitácie, výstavy (CAC), rtg vyšetrenia bedrových kĺbov a dodržiavanie zápisného poriadku. Šteniatka musia byť pri odbere minimálne 49 dní staré, označené mikročipom a odčervené. Do plemennej knihy sa zapisujú iba potomkovia jedincov zapísaných v plemenných knihách členských krajín FCI alebo z FCI uznaných krajín, ak je pôvod preukázateľný najmenej v troch generáciách predkov. Do registra SPZ sú zapisované aj importované jedince po splnení podmienok klubu. Ochrana názvu chovateľskej stanice je viazaná na registráciu v FCI a je celoživotná. Všetky dôležité záznamy, vrátane zápisov a vykonaných vyšetrení, sa zapisujú do preukazu o pôvode psa, ktorý je verejnou listinou a neoddeliteľnou súčasťou každého jedinca.
Ako sa rozhodnúť pre chovnosť a uchovnenie
Máte doma čuvače s průkazem pôvodu a rozhodli ste sa, že by ste svojho psa radi uchovnili? U majiteľov fen k tomu často dochádza v prípade, že by radi odchovali po svoje fence štěňátka. Každý majiteľ psa či feny stojí pred rozhodnutím, ako svojho miláčika uchovniť. Na výstavy s titulmi CAC a bonitácie je nutné starostlivo pripraviť psa: správne ukázať zuby, viesť psa na výstave, postaviť do správnej polohy, zvládnuť prehliadku varlát a ďalšie prvky. Bonitácia je rozhodujúca pre zaradenie do chovu a býva dostupná od približne 18-20 mesiacov veku, v závislosti od pohlavia. Po úspešnej bonitácii sa pes stáva chovný a zapíše sa do PP, pričom sa vyplnia všetky potrebné údaje a potvrdenia.
Praktické rady pre majiteľov
- Najvhodnejšie prostredie je dom so záhradou, kde pes môže aktívne vyhľadávať pohyb a strážiť lokalitu.
- Pravidelná spoločnosť ľudí je pre šťastie psa kľúčová; potrebuje kontakt so svorkou a dôslednú, ale citlivú výchovu.
- Socializácia s inými psami by mala začať už od šteňaťa, aby sa predišlo problémom v dospelosti.
- Bezpečnosť v teréne a pravidelný pohyb sú nevyhnutné pre udržanie správnej kondície a psychickej pohody.
- Pri výbere chovnej stanice sa uistite o štandardoch alebo členstve v príslušnom klube a FCI.
Tabuľka: Základné údaje o plemene
| Parametr | Hodnota |
|---|---|
| Vek dožitia | 10-12 rokov |
| Výška v kohútiku (samce) | 62-70 cm |
| Výška v kohútiku (suky) | 59-65 cm |
| Hmotnosť | 31-44 kg |
| Farba srsti | Biela (s toleranciou mierneho nažltla) |