Súčasný vývoj poľovníctva, hlavne vývoj a štruktúra poľovných revírov, zastúpenie jednotlivých druhov poľovnej zveri výrazne ovplyvňujú aj nároky na poľovne upotrebiteľných psov a ich využitie. Platná legislatíva so sebou prináša zvýšené nároky na odbornosť a profesionálny prístup, ktorý do istej miery ovplyvňuje aj populačné zmeny v radoch poľovníkov a ich odlišné nároky na poľovného psa. V revíroch s raticovou zverou v súčasnosti prevláda snaha chovať menšie plemená psov vzhľadom na znížené nároky na výživu, starostlivosť, umiestnenie a prepravu.
Predpokladáme, že táto snaha sa bude do budúcnosti ešte zvýrazňovať. Našim chovateľským zámerom je vytvoriť nové plemeno psa zodpovedajúce a čo najviac sa približujúce požiadavkám výkonu práva poľovníctva v súčasnej dobe. Uvedeným požiadavkám sa najviac približuje nízkonohé plemeno duriča strednej až malej veľkosti v type slovenského kopova. Pôjde o plemeno nenáročné na priestor a výživu (vhodný aj pre poľovníkov bývajúcich v meste, minimálne nároky na prepravu autom), pomerne ľahko prenášateľné s ohľadom na veľkosť (transport na posed), odolné, bez významnejších zdravotných problémov (najmä dedičné ochorenia).
Exteriér a pôvod nového plemena
Vzhľadom na predpokladané uplatnenie v praxi by mal byť vhodný na prácu duriča a farbiara a mohol by vykonávať všetky skúšky poľovnej upotrebiteľnosti pre tieto plemená. Vzorom pre exteriér tohto plemena sú duriče existujúce na Slovensku v minulom storočí. Šľachtitelia slovenského kopova sa rozhodli z tejto palety duričov rôzneho typu a sfarbenia vyšľachtiť plemeno stredného až menšieho rámca čierneho sfarbenia s pálením. Na fotografiách z 19. storočia sa však vyskytujú aj duriče iného sfarbenia s bielymi odznakmi, ktoré sa podľa existujúcich záznamov vyskytovali medzi jedincami aj pre výbery slovenských kopovov do plemenitby z domácej populácie v minulom storočí.
Krátky popis pôvodu: Na Slovensku sa oddávna chovali duriči, ktoré boli využívaní na lov zveri v horských revíroch Slovenska. Z týchto psov rôznych typov a veľkostí bol v 30. rokoch 20. storočia vybraný typ duriča strednej veľkosti a po dlhom procese jeho šľachtenia bol uznaný ako Slovenský kopov. V prvej etape šľachtenia boli využité jedince rôznej veľkosti, typu a farby a z nich bol nakoniec výberom ustálený typ Slovenského kopova. Napriek dlhoročnému šľachteniu sa občas vo vrhoch slovenského kopova vyskytujú jedince menšieho rámca resp. odlišného sfarbenia. Tieto jedince boli využité na vyšľachtenie duriča menšieho rámca.
Povaha a charakteristické rysy Tatranského duriča
Celkový vzhľad: nižší, ľahšej stavby tela, harmonický. Hrudník s dostatočným odstupom od zeme. Jednoznačne obdĺžnikový rámec, pevná kostra, rovný chrbát, mierne zvýraznený kohútik, chvost rovný až šabľovitý nesený v rovine chrbta. Dôležité miery: Tatranský durič je plemeno menšieho rámca dosahujúce výšku v kohútiku do 42 cm. Telesný rámec je obdĺžnikový v pomere výšky v kohútiku k dĺžke tela 1:1,25 pes až 1,35 suka.
Povahové vlastnosti: Je inteligentný, temperamentný s dobrou ovládateľnosťou, vyrovnanou povahou, bez známok agresivity alebo bojazlivosti voči okoliu. Voči ľuďom je priateľský. Napriek jeho priateľskej povahe je náruživý pri práci a odvážny pri kontakte so zverou. Pri práci je vytrvalý s vynikajúcim čuchom a orientáciou v teréne.
Hlava, oči a uši: Hlava mierne dlhšia ako širšia. Stop je zreteľný. Pysky dobre kryjú dolnú čeľusť, zuby rezáky pevne sediace v čeľusti, nožnicový zhryz. Oči tmavohnedé alebo hnedé, mandľového tvaru. Uši stredne dlhé až dlhšie siahajúce po špičku nosa, širšie nasadené nad rovinou oka.
Krk, chrbát a končatiny: Krk strednej dĺžky, svalnatý. Chrbát pevný a pružný. Predná a zadná končatina sú v akcii paralelné, kĺby pevné, labky dobre klenuté s uzavretými prstami. Pohyb je plynulý a výdatný, v kluse je chochľa rovný a elegantný.
Srsť a farba: Srsť tvrdá, hrubšia, priliehavá, s dostatočným leskom. Čierna s pálením - presne ohraničené hnedé znaky na hlave, nad očami, po stranách nosa a pyskov, na hrudi a končatinách, okolo konečníka, na spodnej strane chvosta. Prípustné sú biele znaky na hrudi a končatinách, prípadne biela lysinka na hlave. Hnedá - jednofarebné hnede s odtieňmi od svetlohnedej po jeleniu červeň. Vyžaduje sa čierna maska v tvárovej časti hlavy. Krátke ucho.
Východiskovo je Tatranský durič navrhnutý ako nízkonohé plemeno s výškou do 42 cm a obdĺžnikovým rámcom, ktoré umožní praktické využitie v menších revíroch a mestských podmienkach, pričom zachováva charakterové črty slovenského kopova a pridané vlastnosti vhodné pre dohľadávanie a dohľadovanie postrieľanej zveri.
Chov a plemenitba
Chovný cieľ je vytvoriť nové plemeno, ktoré bude pozostávať väčšinou z génov slovenského kopova s využitím aj ďalších poľovných plemien na posilnenie vlastností duriča a psa dohľadávajúceho zver. Podiel genetických informácií slovenského kopova v cielenom plemene by mal prevažovať. Jedince týchto plemien a ich medziplemenné krížence sú do chovu vyberané na základe prísnych kritérií, zohľadňujúcich povahové a exteriérové charakteristiky plemena Tatranský durič. Vznik nového plemena nie je cieľom eliminovať slovenský kopov, ale ho doplniť a rozšíriť poľovné možnosti v menších revíroch a v mestských podmienkach.
Úsilie nesmeruje k vytvoreniu „ideálneho“ plemena, ktoré neexistuje, ale plemena, ktoré by poľovníkom poskytlo čo najširšie a všestranné praktické využitie pri spôsobe poľovania v našich podmienkach a získalo si tak miesto medzi medzinárodne uznanými plemenami. V súčasnosti je zameranie na vybudovanie šiestich až sedem generácií genetických línií s jasnou ustálenou genetickou výbavou. Šteniatka tatranského duriča sú zapísané v registri plemennej knihy a môžu vykonávať skúšky, čo umožňuje ich poľovnú upotrebiteľnosť po uznaní plemena.
Historický kontext a súčasné aktivity
Krátky historický popis pôvodu plemena: Duriče používané na durenie zveri v horských regiónoch Slovenska boli s tejto oblasti chované už od dávna. Z týchto psov bol v 30. rokoch minulého storočia vybraný durič strednej veľkosti a po dlhom procese jeho šľachtenia bol uznaný ako Slovenský kopov. Napriek dlhoročnému šľachteniu sa občas vo vrhoch vyskytovali jedince menšieho rámca a odlišného sfarbenia, ktoré slúžili ako základ pre vyšľachtenie duriča menšieho rámca. Hlavným výstupom bolo zriadenie nového plemena na báze slovenského kopova a s pridaním ďalších poľovných plemien, ktoré posilnili jeho dohľadávacie a duričské vlastnosti.
Objektívne kroky v súčasnosti zahŕňajú založenie Klubu chovateľov tatranských duričov, ktorý je súčasťou Slovenského poľovníckeho zväzu a tým aj členským základom FCI prostredníctvom Slovenskej kynologickej jednoty. Pripravujú sa prvé akcie ako Putovný pohár tatranských duričov a plánujú sa špeciálne skúšky na rok 2014. Sústavná práca na vybudovaní stabilných genetických línií a diplomatický postup prihlasovania plemena k uznaniu FCI zohľadňuje potrebu definovať a odchovať vhodný počet jedincov z vyvážených línií, ktoré zabezpečia stabilitu a opakovateľnosť výkonu.
Vyznačenie rozvoja a praktické využitie
Hlavným cieľom chovu je poskytnúť poľovníkom praktické plemeno, ktoré dokáže pracovať v rôznych terénoch - od horských oblastí až po nížiny a rovinaté oblasti. Tatranský durič by mal mať menší akčný rádius, ale pritom zachovať vytrvalosť, hlasitosť na stope a schopnosť dohľadávať zveri postrieľanú. V súčasnosti sa zvažuje využitie v kombinácii s inými plemenami na dosiahnutie najlepšieho pomeru medzi exteriérom a pracovnými vlastnosťami, pričom genetická skladba by mala obsahovať výrazný podiel slovenského kopova, a to pri zachovaní jasného exteriéru a pracovnej orientácie.
Praktické poznámky pre majiteľov a chovateľov
- Vzťah medzi výkonom a legislatívou vyžaduje odbornosť a profesionalitu v prístupe k poľovníctvu a plemenitbe.
- Nové plemeno by malo byť menej náročné na priestor, výživu a prepravu, aby vyhovovalo mestským aj vidieckym podmienkam.
- Pri výbere rodičov je dôležité mať jasné kritériá povahy a exteriéru, ktoré zohľadňujú hlavne prácu duriča a dohľadávanie zveri.
- Proces uznania plemena v rámci SKJ a potenciálne v rámci FCI si vyžaduje dlhšiu organizačnú a genetickú prípravu, vrátane stabilných línií a pracovných skúšok.
Naše vlastné | slovenské národné plemená | ZVERISSIMO 🐾 s02e12
Hoci názov a forma plemena môžu byť predmetom diskusie medzi členmi kynologickej komunity, dlhodobý prínos spočíva v možnosti poskytnúť poľovníkom spoľahlivého a prispôsobivého psa pre rôzne typy revírov a terénov. S rozumným prístupom k výcviku a chovu môžu mať Tatranský durič a jeho systém chovu svoje pevné miesto medzi národnými plemenami aj na medzinárodnej úrovni.