V dnešnej dobe sa čoraz častejšie diskutuje o prepisovaní starších kníh, aby zodpovedali súčasným hodnotovým nastaveniam. Západ zápasí s politickou nekorektnosťou starších detských kníh, kde sa prepisujú diela ako Roald Dahl či David Walliams, a dokonca aj kultový Winnetou je odsudzovaný ako rasistický. Tieto snahy vyvolávajú odpor u zástancov umeleckej slobody a slobody slova, ktorí varujú pred cenzúrou.
Na Slovensku sa však podobná búrlivá polemika neočakáva, ani sa nepredpokladá, že by niekto venoval energiu nanovo redigovať a vydávať staršie knihy. U nás sa za hrdinstvo považuje už len samotné čítanie.
Autorka článku sa identifikuje ako moderná matka, ktorá praktizuje liberálnu výchovu. Pri návštevách knižnice neraz siahne po prvej knihe, aby skrátila pobyt s deťmi vo verejnom priestore. Ani samotné knižnice už nie sú, čo bývali.
Knihovníčka v podobnom veku autorke odporúča knihu Márie Haštovej s gýčovito „zlatým“ obalom a nápisom „Prvé čítanie“. Predtým čítali jej deťom knižku "Ohromná vec", ktorá ich bavila príbehmi troch súrodencov žijúcich len s matkou. Autorku však mierne znepokojovali niektoré pasáže, napríklad keď chlapec skáče zo strechy s improvizovanými krídlami a skončí v nemocnici, alebo keď si súrodenci v puberte kúpia cigarety a skúšajú fajčiť.
V knižke "Zo starej horárne" sa objavujú ďalšie príbehy, ktoré môžu u súčasného čitateľa vyvolať otázniky. V jednom príbehu kŕdeľ kačiek zaútočí na včely, pričom zahynie dvanásť kačiek aj celý úľ. Autorka pripúšťa, že môže byť precitlivená matka, ale nevidí v tomto príbehu špeciálnu pointu, len krutý zákon prírody. Ďalší príbeh opisuje, ako veveričky nahryzú orechy a malá Anča na ne vystrelí z pušky. V inej časti príbehu sa deti dostanú do stretu s medveďom, ktorý zraní honelníka. Táto pasáž bola autorkou scenzurovaná a deťom bola len prerozprávaná.
Argument, že generácie detí počúvali Dobšinského a vyrástli z nich slušní ľudia, podľa autorky neobstojí. Rozprávky zozbierané Dobšinským neboli primárne určené deťom, ale rozprávali si ich dospelí.
V diskusii o aktualizácii kníh sa niekedy objavuje názor, že je v poriadku knihu upraviť pre lepšiu zrozumiteľnosť súčasnému čitateľovi. Príkladom, kde to nemusí dopadnúť dobre, je kniha "Ohňostroj pre deduška" od Jaroslavy Blažkovej. Autorka mala rada Blažkovú pre jej zmysel pre humor a detskú optiku. Už pri čítaní knihy ju zarazili rozpory v reáliách - na jednej strane nezmyselné situácie ako hranie sa 7-8 ročných detí bez dozoru na skládke, na druhej strane rýchly technologický pokrok.
Pri porovnaní prvého vydania z roku 1965 s neskoršími vydaniami si autorka všimla zmeny. Pôvodne tam boli dobové reálie ako televízna anténa, "spartaky a šesťstotrojky" a gramofón, ktoré mohli ostať pre patinu a poučenie o minulosti. V neskoršom vydaní sa objavili moderné prvky ako satelitná anténa, "oktávie a pasát" a CD s opernými áriami. Taktiež sa zmenil nákup cigariet na nákup lepidla.
Napriek redakčným úpravám ostala v knihe pasáž o "zlej žilke" u chlapca, ktorá vyžadovala vysvetlenie.
Autorku tiež mrzelo rozdelenie postáv v knihe "Ohňostroj pre deduška" na mužské postavy spojené s dobrodružstvom a humorom a ženské postavy ako "vyfintené falošnice", pričom jediná Mirabela bola označená za zákernú.
Jedinou výnimkou medzi zápornými ženskými postavami bola stará mama, ktorá bola k hlavnému protagonistovi láskavá, zatiaľ čo jeho vlastná matka bola chladná.
Autorka si predstavuje, že keby sa Mirabela stretla s postavami Mimi a Lízy zo série kníh a animovaných rozprávok, zapojili by ju do svojho dobrodružstva alebo by sa snažili pochopiť dôvody jej správania.
Séria "Mimi a Líza" je hravá a napínavá aj bez urážok či násilia. Je plná fantázie, no zároveň zobrazuje svet realisticky - jedna z hrdiniek je nevidiaca a obe majú len jedného rodiča. Tieto rozprávky sú plné empatie a psychologickej múdrosti.
Autorka nemá jednoznačnú odpoveď na otázku, či by sa staršie knihy mali prepisovať. Uvedomuje si, že pre mnohých rodičov je večerné čítanie posledným zmysluplným úkonom dňa, a nie každý sa cíti na hlbšie hodnotové analýzy kníh. Školy by mohli vytvárať lepšie podmienky na prácu s textom.
Rozumie tým, ktorí by chceli chrániť deti pred krutým a necitlivým obsahom, ale zároveň chápe obavy z redakčných zásahov, ktoré by mohli zničiť literárnu hodnotu textu.
Pre autorku je však dôležitejšie, akými ľuďmi sme a ako sa k sebe správame, než kvalita literatúry.
Medzi hračkami sa objavuje aj plyšový psík, ktorý je určený pre deti od dvoch rokov. Je to plyšový kamarát, ktorý má v sade všetko potrebné na starostlivosť o neho. Vďaka praktickej prepravnej taške si ho deti môžu vziať kamkoľvek so sebou.
Sada obsahuje prepravnú tašku s podložkou, psíka s postrojom a rôzne príslušenstvo pre jeho pohodlie. Hračka umožňuje deťom realisticky simulovať veterinárne situácie - čo ak by psík ochorel, poranil si labku alebo mal kliešťa?
Nemecká značka Small Foot, ktorá vyrába drevené hračky od roku 1996, kladie dôraz na kvalitu a bezpečnosť. Ich drevené hračky spĺňajú európsku normu EN 71 a sú vyrábané z dreva pochádzajúceho z lesníckych spoločností zapojených do zalesňovania.
Použité farby sú špeciálne vyvinuté pre drevené hračky a sú odolné aj proti slinám detí.
tags: #plsysovy #pes #komunizmus