V bežnej reči je slovo „pitbul“ synonymom pre bojového psa. V USA sa týmto slovom označuje plemeno americký pitbulteriér. Oproti tomu v Európe nie sú pitbuly uznané ako samostatné plemeno a nemajú to ľahké ani v iných ohľadoch. Pritom sú títo silní štvornohí kamaráti niečím výnimočným. Zlá povesť, no dobré srdce - dobre vychovaný americký pitbulteriér je milým spoločníkom.
Pitbul a jeho európsky príbuzný, americký stafordšírsky teriér, vyzerajú na prvý pohľad takmer na chlp rovnako. Americký pitbulteriér je svalnatý, kompaktný pes, ktorý váži približne 27 kilogramov pri výške v kohútiku až 53 centimetrov. Pitbuly majú nápadnú mohutnú hlavu s napoly zvesenými ušami, ale len za predpokladu, že uši neboli kupírované, aby pes „vyzeral nebezpečnejšie“. Krátka srsť pitbulov môže mať všetky rôzne farby okrem farebnej kombinácie merle. Našťastie je táto prax vo väčšine európskych krajín už zakázaná.
Krátko: často ide o krížené psy z bojových línií, pričom podrobný opis býva zbytočný. Dôležitá informácia pre majiteľov, ktorí radi cestujú: v niektorých krajinách stačí, aby pes čo i len pripomínal pitbula, a môže mu aj s majiteľom byť zamietnutý vstup.
História a pôvod
História týchto psov je spojená s krížením buldogov a teriérov v Anglicku za účelom psích zápasov. V USA sa americký pitbulteriér objavil z tohto prostredia ako samostatné plemeno uznávané napríklad UKC. Slovo „pitbul“ sa časom stalo všeobecným pojmom pre bojové psy a z ich minulosti vychádza veľká časť mýtov aj reality dneška. V Európe sa pitbuly označujú zvyčajne ako kríženci rôznych bojových psov, čo komplikuje ich jednoznačnú identifikáciu.
Do popredia vychádza, že prvé snahy o chov týchto psov boli v USA. Krížením anglických buldogov a teriérov vznikol americký stafordšírsky teriér a neskôr aj samotný APBT, ktorý má svoje korene v bojových štruktúrach minulosti. UKC uznala APBT ako samostatné plemeno v roku 1898. V Európe sú pitbuly často označované ako kríženci a tým sa ich presný pôvod často stráca v hmle názvov a registrácie.
Povaha a temperament
Medzi ľuďmi je rozšírená predstava, že pitbulla zápasníka treba týrať, aby bol agresívny. V literatúre bývalých chovateľov psích zápasníkov sa však opisuje opak: so psom sa musí zaobchádzať slušne, pes urobí oveľa viac z lásky než zo strachu. Psie zápasníci boli často vychovávaní ako každý iný pes - hrali sa s deťmi aj s inými psami. Najdôležitejšou vlastnosťou pitbulla je jeho bojovnosť (game): označuje, že sa „nikdy“ nevzdáva a bojuje do posledného dychu.
Dobré socializované pitbuly bývajú priateľské k ľuďom a vhodné pre športovo založené rodiny. Naopak, zle socializované pitbuly môžu prejavovať agresivitu voči ľuďom aj zvieratám. Výchova a socializácia sú preto kľúčové - jasné, dôsledné a nenásilné vedenie, a šteňa by malo ísť do škôlky a psej školy, aby si zvyklo na spoločnosť iných psov.
Je potrebné zdôrazniť, že agresivita voči ľuďom je u APBT mimo prirodzenosti plemena; často býva skôr dôsledkom zlého chovu, krízových situácií alebo nesprávneho vedenia. Pri boji pes premýšľa a má v sebe geneticky zakódovanú nadradenosť voči cudzincom; preto je dôležitý dôsledný výcvik, socializácia a neustály dohľad majiteľa.
Starostlivosť a výživa
Srsť pitbulov je krátka a ľahko sa udržiava, stačí kefovanie raz týždenne. Dôležité je pravidelné strihanie pazúrov a starostlivosť o zuby, ktoré môžu majitelia realizovať ideálne od šteňaťa. Výživa by mala byť prispôsobená potrebám plemena, s dôrazom na vysoký podiel mäsa a vyváženú stravu; dospelým psom stačia dve porcie denne, šteniatkam štyri menšie jedlá denne. Všeobecne je odporúčané kvalitné krmivo a doplnky pre kĺby.
APBT je atletické plemeno s potenciálnymi predispozíciami na dyspláziu bedrového kĺbu a demodikózu. Resp. aj ďalšie ochorenia súvisia so zodpovednou starostlivosťou a výživou. Výcvik a pohyb sú neoddeliteľnou súčasťou ich zdravia: psie športy ako agility môžu priniesť veľkú radosť. Z hygienických dôvodov je potrebné pravidelné prehliadky u veterinára a kontrola zdravotného stavu.
Chov, legálnosť a etika
APBT nie je uznaný ako samostatné plemeno vo všetkých organizáciách; v Európe sú pitbuly často považované za krížence alebo za „bojové psy“, čo prináša právne aj spoločenské obmedzenia. V niektorých krajinách je vstup na verejné miesta pre psov pripomínajúcich pitbula obmedzený alebo zakázaný. Preto treba pri rozhodovaní o chove zohľadniť regionálne pravidlá a náklady na krmivo, veterinára, poistenie a doplnky, ktoré sa pravidelne vynakladajú.
Najlepšou možnosťou pre tých, ktorí sa rozhodnú pre pitbulla, je kontakt s chovateľmi amerických stafordšírskych teriérov. V Európe je totiž ťažké získať čistokrvného APBT, pretože považované plemeno nie je univerzálne uznané. V útulkoch sa často nachádzajú kríženecké pitbuly, ktoré hľadajú domov a ponúkajú možnosť skúsiť chovateľskú zodpovednosť a prácu na výcviku.
Výcvik a socializácia
Výcvik by mal byť postavený na pozitívnom posilnení (pochvala, maškrta, hra). Pitbulli sa ľahšie učia v skorom veku, preto je vhodné začať s výcvikom a socializáciou erudovane; šteňa by malo byť vystavené rôznym podnetom, ľuďom, psom a prostrediam. Je potrebné stanoviť jasné mantinely a viesť psa formou hry, nie drilom. Výchova šteniat zahrnuje aj viesť ho k samostatnosti a učeniu sa pravidlám v rodine, ktoré platia aj pri interakcii s deťmi a inými zvieratami.
Ak sa rozhodnete pre chov pitbulla, vyberajte šteňa od zodpovedného chovateľa s preukazom pôvodu a sponou doživotnej rady. Uvedomte si, že pitbull nie je pes pre každého a vyžaduje si skúseného majiteľa, ktorý zvládne nároky na pohyb, socializáciu a vedenie bez drilu.
Kde hľadať informácie a budúcnosť plemena
V súčasnosti sa mediálne i spoločensky vyostrila diskusia o pitbulloch. Pritom mnohé negatívne postoje sú ovplyvnené nepochopením, nekonzistentnou starostlivosťou a zneužívaním zo strany nepremyslených majiteľov. Vznikajú hoaxy a mýty o „masovej bezohľadnosti“ alebo „neúnosnej sile“. Realita však hovorí, že zodpovedný majiteľ dokáže vychovať vyrovnaného a milujúceho spoločníka. Nie je to plemeno pre začínajúcich psíčkarov, no u tých, ktorí mu dokážu venovať čas a energiu, sa môže stať verným priateľom na celý život.
Text a foto: Lenka Svobodová