Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, chcel by som za klub SME RODINA vyjadriť náš odmietavý postoj k Istanbulskému dohovoru. Len krátko zhrniem argumenty, pretože sme ich povedali už veľakrát, ale aby to bolo jasné aj teraz pri prerokovávaní opätovnom v Národnej rade.
Po prvé. Sme za to, aby, ak v slovenskom Trestnom poriadku a v slovenskom práve chýba akékoľvek ustanovenie, ktoré má chrániť ženy pred domácim násilím, aby sme toto ustanovenie do nášho právneho poriadku zakotvili. Druhý argument je, že o tom, či niektorá krajina, ktorá podpíše Istanbulský dohovor, to znamená hypoteticky Slovensko, plní tieto záväzky alebo nie, o tom má rozhodovať nevolená komisia GREVIO. To znamená, že niekto, koho menovanie my nevieme ovplyvniť, nás bude ako žiačikov posudzovať, či sme v poriadku, alebo nie sme v poriadku. A tretí dôvod, pre ktorý odmietame Istanbulský dohovor, je ten pokrivený uhol pohľadu, že údajne domáce násilie je rodovo podmienené. Ale my s týmto nesúhlasíme. My si nemyslíme, že keď nejaký opitý alkoholik týra svoju ženu, že to robí kvôli tomu, lebo nenávidí druhé pohlavie. My si myslíme, že to robí kvôli tomu, že to je opité hovädo, a ako také by s ním malo byť aj nakladané a štát by ho mal prísne potrestať. Nemyslíme si, že keď niekto sa takto odsúdeniahodne správa, tak to robí kvôli tomu, lebo si uvedomuje, že je muž, a robí to preto, lebo nemá rád druhé pohlavie, to znamená ženy.
V súvislosti s prerokovanou otázkou ochrany života by som chcel dodať takú doplňujúcu informáciu. Pred zhruba necelou hodinou bol zverejnený prieskum verejnej mienky, ktorý v septembri robil Focus, kde respondentom položili otázku, či si myslia, že by malo byť právo na ukončenie tehotenstva aj po zmonitorovaní tlkotu srdca v maternici. Z celkového počtu viac ako tisíc respondentov 31,3 % povedalo, že áno alebo skôr áno, 59,2 % respondentov povedalo, že nie alebo skôr nie, a 9,6 % nevedelo odpovedať.
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, o čom je tento náš návrh zákona o ochrane života, ktorý sme predložili spolu s kolegom Lukáčom do parlamentu? Dovoľte, aby som vám to priblížil a demonštroval explicitne, využijem na to § 32 rokovacieho poriadku parlamentu ods. 3.
Podľa našej ústavy je ľudský život hodný ochrany už od narodenia. Vieme, že podľa našej ústavy je ľudský život hodný ochrany už od počatia. Ako človek veriaci v Boha verím, že dotknutých osôb je celkovo šesť - otec, mama, dieťa, Otec, Syn a Duch svätý. Z právneho hľadiska je však nesporné, že tu zvažujeme práva otca, mamy a nenarodeného dieťaťa, čiže bábätka v brušku mamičky. Ktoré má mať prednosť? Ako by mali byť tieto práva spravodlivo vyvážené? Tehotná mamička sa k tejto otázke vie vyjadriť. Aj otec sa väčšinou vie vyjadriť, pokiaľ sa nestane to, že o tom ani nevie. Ale to bábätko v brušku sa vyjadriť nevie. Od narodenia až po smrť každý z nás môžeme hovoriť, môžeme plakať, môžeme sa smiať, môžeme kričať, ale toto všetko to bábätko v brušku nemôže. Som presvedčený, že práve preto máme byť tým počuteľným hlasom bábätka v brušku my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Som presvedčený, že bábätko v brušku si zaslúži ochranu minimálne od momentu, kedy na ultrazvuku vieme zmonitorovať tlkot srdca bábätka.
Dámy a páni, bábätko v brušku nie je vec. Je podľa vás v poriadku, ak ochrana nenarodeného dieťaťa bábätka v brušku do 12. týždňa na Slovensku je menšia alebo maximálne porovnateľná ako právna ochrana zvieraťa? Čím je pre nás bábätko v brušku? Podľa našej platnej legislatívy stačí na ukončenie tehotenstva do 12. týždňa iba žiadosť matky. Netreba uvádzať žiadne dôvody. Viete, za akých okolností možno ukončiť život zvieraťa? Prípad krajnej núdze. Ak zviera niekoho ohrozuje. Usmrtenie jatočného zvieraťa chovaného na chov. Usmrtenie pokusného zvieraťa. Deratizácie. Ulovenie zvieraťa. Usmrtenie nechceného zvieraťa, ak preň nevieme zabezpečiť starostlivosť. Ani to sa bábätka netýka, lebo my aj nechcenému bábätku vieme zabezpečiť starostlivosť a štát ju už dnes zabezpečuje a mnohé mimovládne organizácie ju zabezpečujú. Ako príklad uvádzam poradňu Alexis, ktorá sa venuje presne takýmto tehotným mamičkám v núdzi. A ak všetky tieto dôvody, ktoré sa týkajú zvieraťa, by sme pominuli, tak potom je tam ešte siedmy dôvod - bezbolestné usmrtenie zvieraťa kvôli jeho zdravotnému stavu. Bezbolestné. Ako je to dnes na Slovensku s umelým ukončením tehotenstva do 12. týždňa?
Pokiaľ ide o zásah do súkromia, na ktorý sa tiež mnohí odvolávajú v tomto prípade, že tu je právo na súkromie ženy, aj starostlivosť o zviera je nepochybne zásahom do súkromia. Ale ak máte doma šesťtýždňové šteniatko a súčasne ste v šiestom týždni tehotenstva, právne ťažšie je zbaviť sa toho šesťtýždňového šteniatka ako šesťtýždňového bábätka v brušku, ktoré presne od šiesteho týždňa je uňho zmonitorovateľný tep srdca a tlkot srdca vizuálne aj zvukovo. Inými slovami, malo by byť menej povinností spojených s uchovaním života šesťtýždňového bábätka v brušku alebo s ukončením života šesťtýždňového šteniatka?
Bábätko v brušku nie je vec.
Uvediem ešte druhý príklad na porovnanie, ako k týmto veciam pristupujeme. V roku 1846 požiadal otrok afrického pôvodu Dred Scott žijúci v USA o svoju právnu ochranu s odôvodnením, ušiel svojmu majiteľovi a žiadal na Najvyššom súde Spojených štátov amerických o ochranu s odôvodnením, že je človek. A využil klauzulu, že všetci ľudia boli stvorení ako rovní a každý si zasluhuje rovnakú ochranu. Viete, ako rozhodol Najvyšší súd Spojených štátov?
Jeden náš kolega, keď sme v kuloároch diskutovali o tomto našom návrhu, mi povedal: Prečo chcete vy ženám do toho rozhodnutia zasahovať, veď tá žena sa o to bude musieť potom postarať. No ja si myslím, že o tom to práve je, že my muži tiež musíme priniesť svoj diel zodpovednosti. Pokiaľ viem, žiadne tehotenstvo, minimálne za posledných dvetisíc rokov, nevzniklo bez prispenia muža. A my muži máme niesť zodpovednosť za svoje činy a nevystaviť tú mamičku do úzkostného stavu, keď možno nevie, ako si s touto situáciou poradiť.
V čom je náš prístup zásadne iný, keď som použil ten príklad toho amerického ujdeného otroka, ako pred 150 rokmi v Amerike? Aký je rozdiel medzi argumentom, že otrokár má právo nakladať so svojím otrokom, čiže majetkom, podľa vlastného uváženia, a argumentom, že matka má právo nakladať s bábätkom v brušku podľa svojho vlastného uváženia až do 12. týždňa? Mimochodom, a prečo do dvanásteho? Prečo do 84. dňa? Prečo nie do 87. alebo do 79.? Spomeňme si, že aj čo sa týka otroctva, mnohí významní filozofi, vážení ľudia, vzdelaní ľudia, vysoko vzdelaní ľudia tvrdili, že v prípade otrokov sa na ľudské práva nemá celkom prihliadať, lebo to právo na vlastníctvo akosi prevažuje. Dneska už vieme, že sme sa mýlili.
Dámy a páni, bábätko v brušku nie je ani vec, ani majetok. Jediným hlasom bábätka v brušku je tlkot srdca, a preto by sme mali byť tu na tomto svete hlasom bábätiek v brušku my. Mali by sme sa ich zastať. Možno nie je v tomto parlamente zhoda na silnejšej ochrane počatého života priamo od počatia. Ale som presvedčený, že ak vezmeme súčasných 12 týždňov a vezmeme počatie, tak ten tlkot srdca bábätka je možno akceptovateľný kompromis, na čom by sa mohla zhodnúť väčšina tohto parlamentu. Môže to byť tým časovým momentom, kedy sa dohodneme, že od tohto momentu, od momentu tlkotu srdca bábätka, ktoré je zmonitorovateľné na ultrazvuku, si toto dieťa zaslúži vyššiu ochranu, než má dnes.
Máme dva zákony, ktoré upravujú poplatky za používanie diaľnic a ciest I. triedy, aby som to zrozumiteľne vysvetlil. Jeden je zákon o diaľničnej známke a druhý návrh zákona ale, a druhý zákon, ktorý spoplatňuje používanie našich komunikácií, je zákon o mýte. Máme dva prípady, kedy môže prevádzkovateľ mýtneho; prevádzkovateľ vozidla porušiť zákon o výber mýta a je nútený zaplatiť pokutu. Prvým príkladom je, teda tých; samozrejme, tých prípadov je viacej, ale chcel by som uviesť tieto dva príklady. Prvým príkladom je, pokiaľ použije cestnú komunikáciu bez úhrady mýta. Minimálna sadzba pokuty v Maďarsku je 78 eur. Hovorím čísla z minulého roka. Minimálna sadzba pokuty v Poľsku je 352 eur, minimálna sadzba pokuty v Česku je približne 190 eur. Ale na Slovensku je to 1 500 eur. Maximálna sadzba pokuty v Česku je 1 100 eur približne, v Poľsku približne 350 eur a v Maďarsku približne 480 eur. Ale na Slovensku tá maximálne sadzba pokuty je 10-tisíc eur. Druhým príkladom je, keď, a to sa môže stať, že sa pomýli, dôjde k omylu, ten šofér vozidla zadá nesprávne počet náprav. Porovnajme si to znovu s okolitými krajinami. V Česku je minimálna sadzba pokuty 190 eur, v Poľsku 176, v Maďarsku 78, na Slovensku 480. Aby ste si vedeli predstaviť. Môže byť podnikateľ, ktorý má autá a používa nákladné vozidlá do 3,5 tony a urobí nejakú chybu, musí zaplatiť pokutu. A máme tých, ktorí spadajú pod mýto. Rozdiel, čo sa týka vodiča v sankciách, je 250 percent v neprospech toho vodiča, ktorý urobí chybu a funguje podľa mýtneho systému. Ja chápem, samozrejme, že štát potrebuje peniaze z mýta, potrebujeme ich na rozvoj našej cestnej infraštruktúry, ale asi by sme mali zvážiť, či tieto sankcie, najmä v porovnaní s tými ostatnými krajinami V4, ktoré som spomínal, nie sú až príliš drakonické.
Prosím poslancov výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, pripomínam termín, o dvanástej v zasadačke výboru pre obranu a bezpečnosť máme zasadnutie.
Čo sa týka pána poslanca Ivana, chcem povedať, že ten pozmeňovák my podporíme a zrejme, ešte si to potrebujem pozrieť presne paragrafovo, ale presne tak ako ste povedali, to znamená, že vyňať tie body na osobitné hlasovanie, a v takom prípade ten zbytok je nekonfliktný a všeobecne akceptovaný. A presne v tých bodoch, ktoré ste aj vy spomenuli, my máme pochybnosti, že či je to v poriadku.
Čo sa týka pána poslanca Marosza, v niečom máte pravdu, v niečom nemáte. Nemáte pravdu v tom, to vás len chcem informovať, že by pán minister alebo ministerstvo nebolo ochotné rokovať. Aj kolegovia z nášho poslaneckého klubu, keď požiadali pána ministra, že sú tu otázky, ktoré by chceli riešiť, tak ja už neviem, ako to má pán minister zorganizované, každopádne úradníci ministerstva, ktorí to majú na starosti, sa stretli v tejto veci a boli ochotní debatovať a diskutovať. A to, v čom máte pravdu, je, že áno, ale niektoré z tých vecí, ktoré aj my považujeme za rozumné, akceptované neboli.
A len by som zopakoval, aby si vedeli aj kolegovia predstaviť, o čo ide. My tu máme, nikto nespochybňuje veľké medzinárodné letiská s medzinárodnými letovými; letovou prevádzkou a neviem, tam nie je žiaden problém. Potom máme, nazvime to, veľké regionálne letiská, ktoré majú tiež povolenie, teraz tak poviem, že tie malé "cessničky" alebo niečo môžu pristáť aj zo zahraničia a tak. Tam vyzerá, že to tiež nie je problém. Ide naozaj o tie najmenšie letiská, ktoré v minulosti boli prevádzkované v súvislosti, to sú na tie tzv. práškovacie lietadlá, a dnes si to častokrát osvojili tí nadšenci, ktorí lietajú s tými ultraľahkými lietadlami a ďalšími vecami. A ide o to, že ako to dať do poriadku tak, aby aj oni mali možnosť v prípade, ak nemajú všetky povolenia, to zlegalizovať a aby im štát, teraz to tak poviem, nerobil zle. A tam ja vidím problém iba v dvoch veciach. Predstavte si to tak, že vy zainvestujete, postavíte, v úvodzovkách, malé letisko; to nie je letisko, že tam staviate budovy, ale musíte tam mať nejakú infraštruktúru, aby tie lietadlá tam mohli pristávať, tankovať, aby keď olej unikne náhodou alebo niečo; proste zainvestujete do toho. Necháte si vytýčiť tie tzv. ochranné pásma, ako mi pán kolega poslanec povedal odborne, tie kužely, v ktorých sa tam nalietava a odlietava a prilietava, aby sa nič nestalo. A je logické, že keď vám niekto, na to potrebujete tie ochranné pásma, že sa tam nesmie nič postaviť. Dokonca ani že keď tam staviate niečo legálne, tak musíte tam postaviť iba žeriavy do nejakej výšky, aby ten letecký koridor bol zachovaný. A teraz si predstavte, že vy ste zainvestovali nejaké peniaze, venujete sa tomu a teraz Dopravný úrad sám od seba vám povie, my vám tuto rušíme ochranné pásmo. No tak ale, tak čo s tým už potom urobíte, tak už potom darmo tam všetko ostatné máte, lebo nemôžete, nemôžete lietať. A ja teraz nehovorím, že sa to musí stať. Teraz nepredpokladám zlý úmysel pána ministra konkrétne, teda pána ministra už vôbec nie, lebo si myslím, že pánovi ministrovi je to v zásade jedno, len chce, aby to bolo pokiaľ možno čo najlepšie urobené. Ale prečo chceme dať možnosť akoby nejakému, nazvime to, štátnemu úradníkovi, že to môže urobiť z vlastného rozhodnutia a takýmto spôsobom niekomu, nazvime to, pokaziť letisko a niekomu nepokaziť letisko. Najmä ak vieme, že dobre viete, že keď niekto právomoc má, okrúhlu pečiatku má, no tak sa to dá aj zneužiť. Čiže toto je, toto je tá moja hlavná otázka alebo niečo, prečo podporím aj ten pozmeňovací návrh, ktorý bol, že prečo to neurobiť tak. Však keď obec sa nesťažuje, že tam to, nazvime to, malé letisko má, majitelia alebo prevádzkovatelia, alebo ten aeroklub, alebo ako to nazveme, sa nesťažuje, občania sa nesťažujú, tak prečo, prečo ten Dopravný úrad teraz akože má mať tu pečiatku a že just vám to zruším. Ako vravím, oceňujem to, že sme sa naozaj posunuli. Niektoré veci boli zakceptované už v tom pozmeňovacom návrhu, ktorý je pripravený. Niektoré veci sú tam ďalej, ktoré dával pán kolega Ivan. Len by som chcel apelovať, že hlasovať o tom asi budeme až v utorok, že či by sa to ešte nedalo nejako prejsť, aby tam došlo k nejakej zhode. Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem pripomenúť členom výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že zasadnutie sa uskutoční o dvanástej v zasadačke výboru pre obranu a bezpečnosť.
Pán poslanec Klus, ja si myslím, že tie dve pripomienky, ktoré ste povedali o vyskúšaní miestnych referend a znížení kvóra a znížení počtu potrebných podpisov, aby mohli byť vyhlásené, rovnako ako o spojení refend s parlamentnými voľbami, to sú dobré pripomienky a ja si myslím, že to môžme skúsiť. Takže ja oceňujem vecnosť vašej debaty a už iba jednu poznámku, tiež vecnú na záver, čo sa týka toho brexitového referenda. Ono je to tak, že keď sme demokrati a ctíme vôľu ľudu, tak ju musíme ctiť aj vtedy, keď výsledok sa nám nepáči. A to sa stane v demokracii, že n...
V súvislosti s prerokovanou otázkou ochrany života by som chcel dodať takú doplňujúcu informáciu. Pred zhruba necelou hodinou bol zverejnený prieskum verejnej mienky, ktorý v septembri robil Focus, kde respondentom položili otázku, či si myslia, že by malo byť právo na ukončenie tehotenstva aj po zmonitorovaní tlkotu srdca v maternici. Z celkového počtu viac ako tisíc respondentov 31,3 % povedalo, že áno alebo skôr áno, 59,2 % respondentov povedalo, že nie alebo skôr nie, a 9,6 % nevedelo odpovedať.
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, o čom je tento náš návrh zákona o ochrane života, ktorý sme predložili spolu s kolegom Lukáčom do parlamentu? Dovoľte, aby som vám to priblížil a demonštroval explicitne, využijem na to § 32 rokovacieho poriadku parlamentu ods. 3.
Podľa našej ústavy je ľudský život hodný ochrany už od narodenia. Vieme, že podľa našej ústavy je ľudský život hodný ochrany už od počatia. Ako človek veriaci v Boha verím, že dotknutých osôb je celkovo šesť - otec, mama, dieťa, Otec, Syn a Duch svätý. Z právneho hľadiska je však nesporné, že tu zvažujeme práva otca, mamy a nenarodeného dieťaťa, čiže bábätka v brušku mamičky. Ktoré má mať prednosť? Ako by mali byť tieto práva spravodlivo vyvážené? Tehotná mamička sa k tejto otázke vie vyjadriť. Aj otec sa väčšinou vie vyjadriť, pokiaľ sa nestane to, že o tom ani nevie. Ale to bábätko v brušku sa vyjadriť nevie. Od narodenia až po smrť každý z nás môžeme hovoriť, môžeme plakať, môžeme sa smiať, môžeme kričať, ale toto všetko to bábätko v brušku nemôže. Som presvedčený, že práve preto máme byť tým počuteľným hlasom bábätka v brušku my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Som presvedčený, že bábätko v brušku si zaslúži ochranu minimálne od momentu, kedy na ultrazvuku vieme zmonitorovať tlkot srdca bábätka.
Dámy a páni, bábätko v brušku nie je vec. Je podľa vás v poriadku, ak ochrana nenarodeného dieťaťa bábätka v brušku do 12. týždňa na Slovensku je menšia alebo maximálne porovnateľná ako právna ochrana zvieraťa? Čím je pre nás bábätko v brušku? Podľa našej platnej legislatívy stačí na ukončenie tehotenstva do 12. týždňa iba žiadosť matky. Netreba uvádzať žiadne dôvody. Viete, za akých okolností možno ukončiť život zvieraťa? Prípad krajnej núdze. Ak zviera niekoho ohrozuje. Usmrtenie jatočného zvieraťa chovaného na chov. Usmrtenie pokusného zvieraťa. Deratizácie. Ulovenie zvieraťa. Usmrtenie nechceného zvieraťa, ak preň nevieme zabezpečiť starostlivosť. Ani to sa bábätka netýka, lebo my aj nechcenému bábätku vieme zabezpečiť starostlivosť a štát ju už dnes zabezpečuje a mnohé mimovládne organizácie ju zabezpečujú. Ako príklad uvádzam poradňu Alexis, ktorá sa venuje presne takýmto tehotným mamičkám v núdzi. A ak všetky tieto dôvody, ktoré sa týkajú zvieraťa, by sme pominuli, tak potom je tam ešte siedmy dôvod - bezbolestné usmrtenie zvieraťa kvôli jeho zdravotnému stavu. Bezbolestné. Ako je to dnes na Slovensku s umelým ukončením tehotenstva do 12. týždňa?
Pokiaľ ide o zásah do súkromia, na ktorý sa tiež mnohí odvolávajú v tomto prípade, že tu je právo na súkromie ženy, aj starostlivosť o zviera je nepochybne zásahom do súkromia. Ale ak máte doma šesťtýždňové šteniatko a súčasne ste v šiestom týždni tehotenstva, právne ťažšie je zbaviť sa toho šesťtýždňového šteniatka ako šesťtýždňového bábätka v brušku, ktoré presne od šiesteho týždňa je uňho zmonitorovateľný tep srdca a tlkot srdca vizuálne aj zvukovo. Inými slovami, malo by byť menej povinností spojených s uchovaním života šesťtýždňového bábätka v brušku alebo s ukončením života šesťtýždňového šteniatka?
Bábätko v brušku nie je vec.
Uvediem ešte druhý príklad na porovnanie, ako k týmto veciam pristupujeme. V roku 1846 požiadal otrok afrického pôvodu Dred Scott žijúci v USA o svoju právnu ochranu s odôvodnením, ušiel svojmu majiteľovi a žiadal na Najvyššom súde Spojených štátov amerických o ochranu s odôvodnením, že je človek. A využil klauzulu, že všetci ľudia boli stvorení ako rovní a každý si zasluhuje rovnakú ochranu. Viete, ako rozhodol Najvyšší súd Spojených štátov?
Jeden náš kolega, keď sme v kuloároch diskutovali o tomto našom návrhu, mi povedal: Prečo chcete vy ženám do toho rozhodnutia zasahovať, veď tá žena sa o to bude musieť potom postarať. No ja si myslím, že o tom to práve je, že my muži tiež musíme priniesť svoj diel zodpovednosti. Pokiaľ viem, žiadne tehotenstvo, minimálne za posledných dvetisíc rokov, nevzniklo bez prispenia muža. A my muži máme niesť zodpovednosť za svoje činy a nevystaviť tú mamičku do úzkostného stavu, keď možno nevie, ako si s touto situáciou poradiť.
V čom je náš prístup zásadne iný, keď som použil ten príklad toho amerického ujdeného otroka, ako pred 150 rokmi v Amerike? Aký je rozdiel medzi argumentom, že otrokár má právo nakladať so svojím otrokom, čiže majetkom, podľa vlastného uváženia, a argumentom, že matka má právo nakladať s bábätkom v brušku podľa svojho vlastného uváženia až do 12. týždňa? Mimochodom, a prečo do dvanásteho? Prečo do 84. dňa? Prečo nie do 87. alebo do 79.? Spomeňme si, že aj čo sa týka otroctva, mnohí významní filozofi, vážení ľudia, vzdelaní ľudia, vysoko vzdelaní ľudia tvrdili, že v prípade otrokov sa na ľudské práva nemá celkom prihliadať, lebo to právo na vlastníctvo akosi prevažuje. Dneska už vieme, že sme sa mýlili.
Dámy a páni, bábätko v brušku nie je ani vec, ani majetok. Jediným hlasom bábätka v brušku je tlkot srdca, a preto by sme mali byť tu na tomto svete hlasom bábätiek v brušku my. Mali by sme sa ich zastať. Možno nie je v tomto parlamente zhoda na silnejšej ochrane počatého života priamo od počatia. Ale som presvedčený, že ak vezmeme súčasných 12 týždňov a vezmeme počatie, tak ten tlkot srdca bábätka je možno akceptovateľný kompromis, na čom by sa mohla zhodnúť väčšina tohto parlamentu. Môže to byť tým časovým momentom, kedy sa dohodneme, že od tohto momentu, od momentu tlkotu srdca bábätka, ktoré je zmonitorovateľné na ultrazvuku, si toto dieťa zaslúži vyššiu ochranu, než má dnes.
Máme dva zákony, ktoré upravujú poplatky za používanie diaľnic a ciest I. triedy, aby som to zrozumiteľne vysvetlil. Jeden je zákon o diaľničnej známke a druhý návrh zákona ale, a druhý zákon, ktorý spoplatňuje používanie našich komunikácií, je zákon o mýte. Máme dva prípady, kedy môže prevádzkovateľ mýtneho; prevádzkovateľ vozidla porušiť zákon o výber mýta a je nútený zaplatiť pokutu. Prvým príkladom je, teda tých; samozrejme, tých prípadov je viacej, ale chcel by som uviesť tieto dva príklady. Prvým príkladom je, pokiaľ použije cestnú komunikáciu bez úhrady mýta. Minimálna sadzba pokuty v Maďarsku je 78 eur. Hovorím čísla z minulého roka. Minimálna sadzba pokuty v Poľsku je 352 eur, minimálna sadzba pokuty v Česku je približne 190 eur. Ale na Slovensku je to 1 500 eur. Maximálna sadzba pokuty v Česku je 1 100 eur približne, v Poľsku približne 350 eur a v Maďarsku približne 480 eur. Ale na Slovensku tá maximálne sadzba pokuty je 10-tisíc eur. Druhým príkladom je, keď, a to sa môže stať, že sa pomýli, dôjde k omylu, ten šofér vozidla zadá nesprávne počet náprav. Porovnajme si to znovu s okolitými krajinami. V Česku je minimálna sadzba pokuty 190 eur, v Poľsku 176, v Maďarsku 78, na Slovensku 480. Aby ste si vedeli predstaviť. Môže byť podnikateľ, ktorý má autá a používa nákladné vozidlá do 3,5 tony a urobí nejakú chybu, musí zaplatiť pokutu. A máme tých, ktorí spadajú pod mýto. Rozdiel, čo sa týka vodiča v sankciách, je 250 percent v neprospech toho vodiča, ktorý urobí chybu a funguje podľa mýtneho systému. Ja chápem, samozrejme, že štát potrebuje peniaze z mýta, potrebujeme ich na rozvoj našej cestnej infraštruktúry, ale asi by sme mali zvážiť, či tieto sankcie, najmä v porovnaní s tými ostatnými krajinami V4, ktoré som spomínal, nie sú až príliš drakonické.
Čo sa týka pána poslanca Ivana, chcem povedať, že ten pozmeňovák my podporíme a zrejme, ešte si to potrebujem pozrieť presne paragrafovo, ale presne tak ako ste povedali, to znamená, že vyňať tie body na osobitné hlasovanie, a v takom prípade ten zbytok je nekonfliktný a všeobecne akceptovaný. A presne v tých bodoch, ktoré ste aj vy spomenuli, my máme pochybnosti, že či je to v poriadku.
Čo sa týka pána poslanca Marosza, v niečom máte pravdu, v niečom nemáte. Nemáte pravdu v tom, to vás len chcem informovať, že by pán minister alebo ministerstvo nebolo ochotné rokovať. Aj kolegovia z nášho poslaneckého klubu, keď požiadali pána ministra, že sú tu otázky, ktoré by chceli riešiť, tak ja už neviem, ako to má pán minister zorganizované, každopádne úradníci ministerstva, ktorí to majú na starosti, sa stretli v tejto veci a boli ochotní debatovať a diskutovať. A to, v čom máte pravdu, je, že áno, ale niektoré z tých vecí, ktoré aj my považujeme za rozumné, akceptované neboli.
A len by som zopakoval, aby si vedeli aj kolegovia predstaviť, o čo ide. My tu máme, nikto nespochybňuje veľké medzinárodné letiská s medzinárodnými letovými; letovou prevádzkou a neviem, tam nie je žiaden problém. Potom máme, nazvime to, veľké regionálne letiská, ktoré majú tiež povolenie, teraz tak poviem, že tie malé "cessničky" alebo niečo môžu pristáť aj zo zahraničia a tak. Tam vyzerá, že to tiež nie je problém. Ide naozaj o tie najmenšie letiská, ktoré v minulosti boli prevádzkované v súvislosti, to sú na tie tzv. práškovacie lietadlá, a dnes si to častokrát osvojili tí nadšenci, ktorí lietajú s tými ultraľahkými lietadlami a ďalšími vecami. A ide o to, že ako to dať do poriadku tak, aby aj oni mali možnosť v prípade, ak nemajú všetky povolenia, to zlegalizovať a aby im štát, teraz to tak poviem, nerobil zle. A tam ja vidím problém iba v dvoch veciach. Predstavte si to tak, že vy zainvestujete, postavíte, v úvodzovkách, malé letisko; to nie je letisko, že tam staviate budovy, ale musíte tam mať nejakú infraštruktúru, aby tie lietadlá tam mohli pristávať, tankovať, aby keď olej unikne náhodou alebo niečo; proste zainvestujete do toho. Necháte si vytýčiť tie tzv. ochranné pásma, ako mi pán kolega poslanec povedal odborne, tie kužely, v ktorých sa tam nalietava a odlietava a prilietava, aby sa nič nestalo. A je logické, že keď vám niekto, na to potrebujete tie ochranné pásma, že sa tam nesmie nič postaviť. Dokonca ani že keď tam staviate niečo legálne, tak musíte tam postaviť iba žeriavy do nejakej výšky, aby ten letecký koridor bol zachovaný. A teraz si predstavte, že vy ste zainvestovali nejaké peniaze, venujete sa tomu a teraz Dopravný úrad sám od seba vám povie, my vám tuto rušíme ochranné pásmo. No tak ale, tak čo s tým už potom urobíte, tak už potom darmo tam všetko ostatné máte, lebo nemôžete, nemôžete lietať. A ja teraz nehovorím, že sa to musí stať. Teraz nepredpokladám zlý úmysel pána ministra konkrétne, teda pána ministra už vôbec nie, lebo si myslím, že pánovi ministrovi je to v zásade jedno, len chce, aby to bolo pokiaľ možno čo najlepšie urobené. Ale prečo chceme dať možnosť akoby nejakému, nazvime to, štátnemu úradníkovi, že to môže urobiť z vlastného rozhodnutia a takýmto spôsobom niekomu, nazvime to, pokaziť letisko a niekomu nepokaziť letisko. Najmä ak vieme, že dobre viete, že keď niekto právomoc má, okrúhlu pečiatku má, no tak sa to dá aj zneužiť. Čiže toto je, toto je tá moja hlavná otázka alebo niečo, prečo podporím aj ten pozmeňovací návrh, ktorý bol, že prečo to neurobiť tak. Však keď obec sa nesťažuje, že tam to, nazvime to, malé letisko má, majitelia alebo prevádzkovatelia, alebo ten aeroklub, alebo ako to nazveme, sa nesťažuje, občania sa nesťažujú, tak prečo, prečo ten Dopravný úrad teraz akože má mať tu pečiatku a že just vám to zruším. Ako vravím, oceňujem to, že sme sa naozaj posunuli. Niektoré veci boli zakceptované už v tom pozmeňovacom návrhu, ktorý je pripravený. Niektoré veci sú tam ďalej, ktoré dával pán kolega Ivan. Len by som chcel apelovať, že hlasovať o tom asi budeme až v utorok, že či by sa to ešte nedalo nejako prejsť, aby tam došlo k nejakej zhode. Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem pripomenúť členom výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že zasadnutie sa uskutoční o dvanástej v zasadačke výboru pre obranu a bezpečnosť.
Pán poslanec Klus, ja si myslím, že tie dve pripomienky, ktoré ste povedali o vyskúšaní miestnych referend a znížení kvóra a znížení počtu potrebných podpisov, aby mohli byť vyhlásené, rovnako ako o spojení refend s parlamentnými voľbami, to sú dobré pripomienky a ja si myslím, že to môžme skúsiť. Takže ja oceňujem vecnosť vašej debaty a už iba jednu poznámku, tiež vecnú na záver, čo sa týka toho brexitového referenda. Ono je to tak, že keď sme demokrati a ctíme vôľu ľudu, tak ju musíme ctiť aj vtedy, keď výsledok sa nám nepáči. A to sa stane v demokracii, že n...
V súvislosti s prerokovanou otázkou ochrany života by som chcel dodať takú doplňujúcu informáciu. Pred zhruba necelou hodinou bol zverejnený prieskum verejnej mienky, ktorý v septembri robil Focus, kde respondentom položili otázku, či si myslia, že by malo byť právo na ukončenie tehotenstva aj po zmonitorovaní tlkotu srdca v maternici. Z celkového počtu viac ako tisíc respondentov 31,3 % povedalo, že áno alebo skôr áno, 59,2 % respondentov povedalo, že nie alebo skôr nie, a 9,6 % nevedelo odpovedať.
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, o čom je tento náš návrh zákona o ochrane života, ktorý sme predložili spolu s kolegom Lukáčom do parlamentu? Dovoľte, aby som vám to priblížil a demonštroval explicitne, využijem na to § 32 rokovacieho poriadku parlamentu ods. 3.
Podľa našej ústavy je ľudský život hodný ochrany už od narodenia. Vieme, že podľa našej ústavy je ľudský život hodný ochrany už od počatia. Ako človek veriaci v Boha verím, že dotknutých osôb je celkovo šesť - otec, mama, dieťa, Otec, Syn a Duch svätý. Z právneho hľadiska je však nesporné, že tu zvažujeme práva otca, mamy a nenarodeného dieťaťa, čiže bábätka v brušku mamičky. Ktoré má mať prednosť? Ako by mali byť tieto práva spravodlivo vyvážené? Tehotná mamička sa k tejto otázke vie vyjadriť. Aj otec sa väčšinou vie vyjadriť, pokiaľ sa nestane to, že o tom ani nevie. Ale to bábätko v brušku sa vyjadriť nevie. Od narodenia až po smrť každý z nás môžeme hovoriť, môžeme plakať, môžeme sa smiať, môžeme kričať, ale toto všetko to bábätko v brušku nemôže. Som presvedčený, že práve preto máme byť tým počuteľným hlasom bábätka v brušku my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Som presvedčený, že bábätko v brušku si zaslúži ochranu minimálne od momentu, kedy na ultrazvuku vieme zmonitorovať tlkot srdca bábätka.
Dámy a páni, bábätko v brušku nie je vec. Je podľa vás v poriadku, ak ochrana nenarodeného dieťaťa bábätka v brušku do 12. týždňa na Slovensku je menšia alebo maximálne porovnateľná ako právna ochrana zvieraťa? Čím je pre nás bábätko v brušku? Podľa našej platnej legislatívy stačí na ukončenie tehotenstva do 12. týždňa iba žiadosť matky. Netreba uvádzať žiadne dôvody. Viete, za akých okolností možno ukončiť život zvieraťa? Prípad krajnej núdze. Ak zviera niekoho ohrozuje. Usmrtenie jatočného zvieraťa chovaného na chov. Usmrtenie pokusného zvieraťa. Deratizácie. Ulovenie zvieraťa. Usmrtenie nechceného zvieraťa, ak preň nevieme zabezpečiť starostlivosť. Ani to sa bábätka netýka, lebo my aj nechcenému bábätku vieme zabezpečiť starostlivosť a štát ju už dnes zabezpečuje a mnohé mimovládne organizácie ju zabezpečujú. Ako príklad uvádzam poradňu Alexis, ktorá sa venuje presne takýmto tehotným mamičkám v núdzi. A ak všetky tieto dôvody, ktoré sa týkajú zvieraťa, by sme pominuli, tak potom je tam ešte siedmy dôvod - bezbolestné usmrtenie zvieraťa kvôli jeho zdravotnému stavu. Bezbolestné. Ako je to dnes na Slovensku s umelým ukončením tehotenstva do 12. týždňa?
Pokiaľ ide o zásah do súkromia, na ktorý sa tiež mnohí odvolávajú v tomto prípade, že tu je právo na súkromie ženy, aj starostlivosť o zviera je nepochybne zásahom do súkromia. Ale ak máte doma šesťtýždňové šteniatko a súčasne ste v šiestom týždni tehotenstva, právne ťažšie je zbaviť sa toho šesťtýždňového šteniatka ako šesťtýždňového bábätka v brušku, ktoré presne od šiesteho týždňa je uňho zmonitorovateľný tep srdca a tlkot srdca vizuálne aj zvukovo. Inými slovami, malo by byť menej povinností spojených s uchovaním života šesťtýždňového bábätka v brušku alebo s ukončením života šesťtýždňového šteniatka?
Bábätko v brušku nie je vec.
Uvediem ešte druhý príklad na porovnanie, ako k týmto veciam pristupujeme. V roku 1846 požiadal otrok afrického pôvodu Dred Scott žijúci v USA o svoju právnu ochranu s odôvodnením, ušiel svojmu majiteľovi a žiadal na Najvyššom súde Spojených štátov amerických o ochranu s odôvodnením, že je človek. A využil klauzulu, že všetci ľudia boli stvorení ako rovní a každý si zasluhuje rovnakú ochranu. Viete, ako rozhodol Najvyšší súd Spojených štátov?
Jeden náš kolega, keď sme v kuloároch diskutovali o tomto našom návrhu, mi povedal: Prečo chcete vy ženám do toho rozhodnutia zasahovať, veď tá žena sa o to bude musieť potom postarať. No ja si myslím, že o tom to práve je, že my muži tiež musíme priniesť svoj diel zodpovednosti. Pokiaľ viem, žiadne tehotenstvo, minimálne za posledných dvetisíc rokov, nevzniklo bez prispenia muža. A my muži máme niesť zodpovednosť za svoje činy a nevystaviť tú mamičku do úzkostného stavu, keď možno nevie, ako si s touto situáciou poradiť.
V čom je náš prístup zásadne iný, keď som použil ten príklad toho amerického ujdeného otroka, ako pred 150 rokmi v Amerike? Aký je rozdiel medzi argumentom, že otrokár má právo nakladať so svojím otrokom, čiže majetkom, podľa vlastného uváženia, a argumentom, že matka má právo nakladať s bábätkom v brušku podľa svojho vlastného uváženia až do 12. týždňa? Mimochodom, a prečo do dvanásteho? Prečo do 84. dňa? Prečo nie do 87. alebo do 79.? Spomeňme si, že aj čo sa týka otroctva, mnohí významní filozofi, vážení ľudia, vzdelaní ľudia, vysoko vzdelaní ľudia tvrdili, že v prípade otrokov sa na ľudské práva nemá celkom prihliadať, lebo to právo na vlastníctvo akosi prevažuje. Dneska už vieme, že sme sa mýlili.
Dámy a páni, bábätko v brušku nie je ani vec, ani majetok. Jediným hlasom bábätka v brušku je tlkot srdca, a preto by sme mali byť tu na tomto svete hlasom bábätiek v brušku my. Mali by sme sa ich zastať. Možno nie je v tomto parlamente zhoda na silnejšej ochrane počatého života priamo od počatia. Ale som presvedčený, že ak vezmeme súčasných 12 týždňov a vezmeme počatie, tak ten tlkot srdca bábätka je možno akceptovateľný kompromis, na čom by sa mohla zhodnúť väčšina tohto parlamentu. Môže to byť tým časovým momentom, kedy sa dohodneme, že od tohto momentu, od momentu tlkotu srdca bábätka, ktoré je zmonitorovateľné na ultrazvuku, si toto dieťa zaslúži vyššiu ochranu, než má dnes.