Je to nočná mora každého psíčkara. Pokojná prechádzka, pes niečo zavetrí v kríkoch, ozve sa rýchle "chrum-chrum-hlt" a kým stihnete dobehnúť, "to" je preč. V očiach psa vidíte vinu, vo svojich cítite nastupujúcu paniku. Čo teraz? Čo ak to bola otrava? Mám vyvolávať vracanie? Mám utekať na pohotovosť? Vianočný chaos, jedlo v kuchyni a celkový zhon nás môžu trochu vytrhnúť z každodenného života, a to spôsobuje, že zabúdame dávať pozor na svojho domáceho miláčika. Preto vám v tomto článku povieme, či sú kosti pre psov naozaj nebezpečné a ktoré ryby môžu psy jesť v malých množstvách. Dotkneme sa aj najčastejších príznakov, ktoré signalizujú, že bude potrebné vyhľadať veterinára. Odpoveď na túto otázku je jednoznačné áno, kosti môžu pre psa predstavovať značné zdravotné riziko, najmä ak ide o šteňa. Samozrejme, veľa závisí od typu kostí, ich veľkosti a štruktúry.
Každý majiteľ by si mal byť vedomý potenciálneho nebezpečenstva, ktoré prehltnutie kosti pre jeho psa predstavuje. Pamätajte, že prevencia je vždy lepšia ako liečba. Počas sviatočného obdobia je dobré dobre kŕmiť a potom bude návšteva veterinára zbytočná. Ak sa však vášmu psovi predsa len podarí zjesť sústo ryby alebo kosť zo stola, vypracujte si akčný plán a monitorujte svojho miláčika po konzumácii potenciálne nebezpečných potravín.
Potenciálne nebezpečenstvá spojené s jedením kostí
Kosti s mäkkým jadrom môžu poškodiť jemné tkanivá psej tlamy, pažeráka alebo žalúdka. Na druhej strane tvrdé kosti majú ostré hrany, čo zvyšuje riziko poranenia tráviaceho traktu. Uviaznutie kosti. Kosť môže uviaznuť v žalúdku aj v črevách. Táto nepríjemná situácia sa dá vyriešiť iba operáciou na veterinárnej klinike. Zápal. Úlomky kosti sa zapichnú do stien žalúdka a čriev. Poranenie ústnej dutiny. Nie je výnimkou, že sa kosť na podnebí vzprieči. Špiková kosť. Obal špikovej kosti býva veľmi tvrdý a pes ho nedokáže rozhrýzť. Väčšinou sa len zabaví tým, že vylizuje vnútro, teda špik. Špik je relatívne tučná pochutina, takže dajte pozor, aby ho psík nedostával priveľa. Vďaka svojej tvrdosti si môže hafan na špikovej kosti zlomiť zub alebo dokonca zakliesniť čeľusť.
Aj malá kosť môže vážne ovplyvniť stav psieho organizmu. Kosti môžu predstavovať riziko zadusenia, najmä ak sa ich pes snaží prehltnúť ako pochúťku, na jedno zahryznutie. Vianočný chaos, jedlo v kuchyni a celkový zhon nás môžu trochu vytrhnúť z každodenného života, a to spôsobuje, že zabúdame dávať pozor na svojho domáceho miláčika.
Môžu psy jesť kosti? Roky boli kosti považované za prirodzenú pochúťku pre psov. Na prvý pohľad to vyzerá nevinne - veď pes a kosť patria k sebe, nie? Lenže realita je trochu iná. Kuracie a bravčové kosti - sú malé, krehké a veľmi ľahko sa štiepia. Rebrá a hovädzie kosti - síce pôsobia robustne, ale vedia sa rozštiepiť a spôsobiť poriadny problém. Parohy - nie sú síce kosti, ale fungujú podobne. U šteniat je riziko ešte vyššie - ich zúbky sú krehké a tráviaci trakt citlivý. Kosť pre nich môže znamenať vážne zdravotné komplikácie. Surové vs. Varené kosti sú úplne nevhodné - stávajú sa krehkými a ľahko sa lámu na ostré kúsky. Niektorí veterinári síce surové kosti občas odporúčajú (napr. na čistenie zubov), no vždy s veľkou opatrnosťou a dohľadom. Aj keď sa predstava psa s kosťou môže zdať romantická, realita je často iná - kosti môžu uškodiť. Namiesto toho siahnite po bezpečných žuvacích hračkách a produktoch určených špeciálne pre psov.
Zverinové kosti. Odborníci na výživu psov neodporúčajú podávať psíkom surové mäso ani kosti z diviny. U zvierat pochádzajúcich z voľnej prírody neprebiehajú veterinárne kontroly. Mäso môže obsahovať parazity alebo byť nakazené chorobou. Pozor si dajte hlavne na Aujeszkého chorobu diviakov. Králičie kosti. Ich kosti sú pomerne tvrdé.
Nikdy by sa psovi nemali podávať pečené kosti. Kosti tým zmenia svoju štruktúru - stvrdnú a pri rozhryznutí sú ostré a krehké, čo môže spôsobiť množstvo problémov. Varené kosti pre psa tiež rozhodne nie sú vhodné. Psy majú prirodzene vyvinutý ihlový reflex, ktorý chráni žalúdok a črevá pred ostrými predmetmi. Tento reflex sa však postupom času vymiznú u psov, ktorí boli celý život kŕmení len granulami alebo konzervami.
Čo robiť, ak pes zjedol kosť?
V situácii, keď máte podozrenie, že váš pes zjedol kosti, by ste mali postupovať opatrne a svojho miláčika pozorovať. Existuje možnosť, že buď malé a mäkké, alebo väčšie a tvrdé kosti strávi a nespôsobí vážne príznaky. Je však dôležité skontrolovať zvyšky potravy, či neobsahujú kosti, a pozorovať správanie psa alebo mačky. Nezabudnite ho najprv nechať vykašľať a až potom prejdite k akcii a skontrolujte, či nemá v ústach cudzie teleso. Na tento účel otvorte zvieraťu ústa dokorán a pozrite sa dovnútra. Ak si nevšimnete predmet v ústach alebo hrtane, ale máte podozrenie, že by mohol byť v priedušnici - skúste ho vymasírovať, a ak ani to nepomôže, je čas na vážnejšie kroky. Kľaknite si a položte psa alebo mačku tak, aby mal brucho na vašom kolene a hlava zvieraťa bola pod výškou vašej nohy, aby sa cudzie teleso mohlo gravitačne vzdialiť od dýchacích ciest. Posledným pokusom o záchranu je zatriasť zvieraťom dolu hlavou. Uchopte mačku alebo psa za zadné labky a podprušok. Zdvihnite ju tak, aby hlava visela dole, a jediným silným trasením odstráňte z dýchacích ciest akékoľvek cudzie teleso.
Ak máte podozrenie, že váš pes prehltol kuracie kosti, jedným z okamžitých opatrení, ktoré môžete urobiť, je podať mu niekoľko plátkov obyčajného bieleho chleba. Chlieb môže pomôcť zmierniť ostré hrany úlomkov kostí a znížiť riziko vnútorného poranenia. Naďalej pozorne sledujte svojho psa, či sa u neho neobjavia akékoľvek príznaky stresu alebo choroby. Príznaky ako dusenie, zvracanie a hnačka sa môžu rýchlo stať život ohrozujúcimi.
Pravidlo číslo 1: Zachovajte pokoj
Vaša panika sa prenáša na psa, čo mu môže zvýšiť tep a zrýchliť vstrebávanie prípadných toxínov. Zhlboka sa nadýchnite. Teraz musíte byť detektívom.
Pokúste sa zistiť:
- ČO zjedol? (Vidíte obal, zvyšky?)
- KOĽKO toho zjedol? (Celú tabuľku čokolády alebo len štvorček?)
- KEDY to zjedol? (Pred minútou alebo pred hodinou?)
ČERVENÁ ZÓNA: Okamžite na veterinárnu pohotovosť!
V týchto prípadoch ide o minúty. Nesnažte sa liečiť psa doma, neskúšajte "babské rady". Sadajte do auta a volajte klinike, že ste na ceste.
Čo sem patrí?
- Podozrenie na otravu: Pes zjedol návnadu na potkany (často ružové/modré granule alebo vrecká), slimáky, nemrznúcu zmes (sladkú a extrémne jedovatú!).
- Ostré a nebezpečné predmety: Rozhryzené sklo, klince, rybárske háčiky, žiletky.
- Batérie a silné magnety: Hrozí poleptanie vnútorností alebo ich fatálne poškodenie.
- Lieky pre ľudí: Ibuprofen, Paralen, lieky na tlak či antidepresíva sú pre psov často toxické už v malých dávkach.
- Xylitol (brezový cukor): Pozor na žuvačky "bez cukru"! Pre psa je xylitol prudký jed, ktorý rýchlo poškodzuje pečeň.
Aké sú príznaky? Kŕče, pena okolo papule, neschopnosť postaviť sa, extrémna malátnosť, krvácanie z telesných otvorov, strata vedomia.
ORANŽOVÁ ZÓNA: Volajte veterinára a konzultujte
Situácia je vážna, ale možno nebude potrebný okamžitý výjazd. Hrozí riziko upchatia čriev alebo neskorších komplikácií. Veterinár rozhodne, či prísť hneď, alebo sledovať.
Čo sem patrí?
- Cudzie predmety (neostré): Pes zhltol ponožku, kus gumovej hračky, kamienok, kôstku z broskyne, kukuričný klas. Tieto veci nie sú jedovaté, ale môžu mechanicky upchať črevá (ileus), čo je život ohrozujúci stav vyžadujúci operáciu.
- Toxické potraviny vo väčšom množstve: Čokoláda (čím tmavšia, tým horšia), hrozno, hrozienka, makadamové orechy, cibuľa, cesnak.
- Uhynuté zvieratá: Nájdená zdochlina myši alebo vtáka.
BBZoo Rada: V tomto prípade NIKDY sami nevyvolávajte vracanie, ak vám to veterinár vyslovene neprikáže. Ak pes zhltol napríklad ostrú kosť alebo žieravinu, vracanie môže napáchať cestou späť ešte väčšie škody na pažeráku.
ZELENÁ ZÓNA: Domáce sledovanie a "diéta"
Tu patria "bežné nehody", z ktorých psovi bude pravdepodobne len zle od žalúdka, alebo sa nestane vôbec nič.
Čo sem patrí?
- Hlina, tráva, exkrementy iných zvierat: Je to nepríjemné, ale zvyčajne nie fatálne. Hrozí skôr nákaza parazitmi (dôvod na odčervenie).
- Trochu "ľudského jedla" nájdeného vonku: Kúsok starého chleba, vyhodená kosť z kurčaťa (ak bola malá a pes ju rozhrýzol).
- Hmyz: Zjedená mucha alebo pavúk psovi neublížia. Pozor však na včely a osy v hrdle (to patrí skôr do oranžovej/červenej zóny kvôli opuchu!).
Čo robiť doma? Psa sledujte nasledujúcich 24-48 hodín. Ak zvracia len raz a inak je veselý, je to v poriadku. Nasaďte 24-hodinovú hladovku a následne diétu (varená ryža s kuracím mäsom).
Pomoc, pes niečo zožral! Kedy panikáriť a kedy "len" volať veterinára?
Situácia, kedy váš pes zjedol niečo, čo nemal, vyvolá paniku u nejedného majiteľa: stačí chvíľka nepozornosti a váš štvornohý miláčik už s chuťou prežúva potenciálne nebezpečnú vec. Či už je to zabudnutá čokolda na stole, neznáma rastlina v záhrade alebo časť obľúbenej hračky, je dôležité konať rýchlo a správne. Naši psí spoločníci sú zvedaví a radi ochutnávajú svet okolo seba.
DÔLEŽITÉ: NESNAŽTE SA SAMI VYVOLAŤ VRACANIE BEZ KONZULTÁCIE S VETERINÁROM!
Niektoré látky (napr. zachovajte pokoj: hoci je to ťažké, panika vám ani vášmu psovi nepomôže. Identifikujte, čo, kedy a koľko toho pes zjedol: Ak je to možné, pozrite sa na obal, zistite názov látky/rastliny alebo si vezmite vzorku. Odhadnite zjedené množstvo a čas, kedy k tomu došlo. V prípade podozrenia na otravu alebo požitie nebezpečného predmetu je VŽDY najlepšie okamžite kontaktovať vášho veterinárneho lekára alebo najbližšiu veterinárnu pohotovosť. Preukázateľne zjedol niečo vysoko toxické (napr. zjedol ostrý predmet (napr. kúsok skla, ihlu) alebo predmet, ktorý by mohol spôsobiť upchatie tráviaceho traktu (napr. vyvolanie vracania: veterinár môže v niektorých prípadoch (v závislosti od požitej látky a času od požitia) odporučiť vyvolať vracanie. Najčastejšie sa na to používa 3% peroxid vodíka v presne stanovenej dávke. Nikdy nepoužívajte iné metódy (napr. Podanie aktívneho uhlia: V niektorých prípadoch otravy môže veterinár odporučiť podanie aktívneho (živočíšneho) uhlia, ktoré na seba viaže toxíny v tráviacom trakte a bráni ich vstrebávaniu.
Ak sa vám vášmu psovi predsa len podarí zjesť sústo ryby alebo kosť zo stola, vypracujte si akčný plán a monitorujte svojho miláčika po konzumácii potenciálne nebezpečných potravín. Na túto často kladenú otázku neexistuje jednotná odpoveď. Záleží totiž na tom, o akú kosť ide a ako je spracovaná. Možno sa stretávate s častou odpoveďou, že pes by kosti dostávať vôbec nemal. Pokiaľ sa ale psím stravovaním budete zaoberať podrobnejšie, zistíte, že psovi kosti nevadia. Pri stravovaní B.A.R.F. Kosti musia byť vždy surové a mali by obsahovať aj kúsky mäsa. Hryzenie kostí navyše čistí psie zuby od povlaku a považujú sa za dôležitý zdroj vápnika. Kosti tepelnou úpravou úplne zmenia svoju štruktúru.
Pri dodržiavaní určitých zásad môžu byť kosti pre psa prospešné
Kosti sú skvelým zdrojom prírodných minerálov, ako je vápnik a fosfor, ich žuvanie posilňuje žuvacie svalstvo a naviac fungujú ako prírodná zubná kefka. Králičie kosti sú nevhodné kvôli svojej ostrosti. Pri zverinových hrozí riziko nákazy parazitmi, preto nie je vhodné ich psovi podávať. Kosti by sa mali podávať zásadne surové, najlepšie ešte so zvyškami mäsa, čím sa v žalúdku správne naštartuje trávenie. Keďže sú surové kosti pre psa vhodné, zostáva sa už len zamerať na to, ktoré druhy by sme mu mali podávať. Možno povedať, že podávanie kostí môže byť prospešné, ale aj veľmi nebezpečné. Vždy je dôležité dbať na zásady správneho podávania a poznať návyky svojho psa.
Prevencia je kľúčová
Aby ste predišli takýmto prípadom, najjednoduchšou a najúčinnejšou stratégiou je zabezpečiť, aby váš pes nikdy nemal prístup ku kuracím kostiam. Našich štvornohých miláčikov musíme neustále strážiť. Obzvlášť ak sú dosť žraví a vo vašej neprítomnosti si dokážu ukradnúť čokoľvek. Každú novú vec rovno skúša zjesť. Vonku sme na to veľmi prísni a snažíme sa, aby vedel, že nemôže skonzumovať všetko, čo mu príde do cesty. Doma ho taktiež kontrolujeme. Ale potom sú tu vône, ktoré ho jednoducho neoblbnú a ktorým nedokáže odolať, aj keď vie, že bude mať problém. V tú chvíľu je to skrátka silnejšie ako on.
Nikdy nenechávajte kosti v dosahu psa - vyhadzujte ich do koše s pevným uzáverom a nenechávajte kosti na linke či stole, ak sa naňho pes dokáže dostať. Dávejte psovi bezpečné alternatívy - psy kosti milujú, tak im ich doprajte. Preferujte ale nevařené hovězí morkové kosti, kuřecí krky, křídla a hřbety, krůtí a kachní hřbety a jehněčí kosti. Potřebu žvýkání uspokojí také naše žvýkací pamlsky. Krmte psa vyváženou stravou - dobře nakrmený pes méně často hledá zbytky jídla. Přečtěte si, jak a čím krmit psa, aby jeho strava byla zdravá a vyvážená. Používejte pozitivní výcvik - učte psa povel „pusť“, aby vám v případě potřeby dobrovolně vydal nebezpečný předmět.
Riziká spojené so surovými rybami
Surové ryby môžu obsahovať parazity, ako sú rybie pásomnice alebo ich larvy. Tieto parazity môžu infikovať telo vášho domáceho maznáčika a viesť k rôznym zdravotným problémom, najmä k poruchám trávenia a poškodeniu čriev. Niektoré druhy surových rýb, najmä morské ryby, obsahujú enzýmy, ktoré ničia vitamíny skupiny B, najmä B1 (tiamín). Spravidla sa odporúča vyhýbať sa podávaniu surových rýb, kostí a kostí svojmu psovi. Ak sa však rozhodnete tak urobiť, je dôležité, aby boli tepelne upravené a neobsahovali kosti. Varenie rýb pomáha zničiť potenciálne škodlivé baktérie a parazity a tiež zvyšuje ich stráviteľnosť.
Výber správnej ryby pre vášho psa má značný význam pre kondíciu našich plyšových priateľov. Morské ryby, ako je losos, makrela alebo tuniak, sú bohaté na omega-3 mastné kyseliny, ktoré sú pre zdravie psov prospešné. Ryby by sme však mali vždy podávať tepelne upravené, aby sme sa vyhli riziku výskytu baktérií a parazitov. Okrem toho je lepšie vyhnúť sa rybám, ktoré sú známe tým, že majú veľké množstvo kostí, ako napríklad kapor.
Vyhnite sa rybám s vysokým obsahom ortuti, ako sú žralok, mečiar, tuniak a makrela kráľovská. Niektoré sladkovodné ryby môžu obsahovať nebezpečné baktérie a parazity. Nikdy nedávajte psovi vyprážané, marinované, údené, solené alebo korenené ryby.
Príznaky, kedy je potrebné vyhľadať veterinára
Opakované zvracanie, krv vo výkaloch a hnačka môžu naznačovať problémy tráviaceho traktu súvisiace s konzumáciou kosti. Zmeny v správaní môžu byť signálom nepohody alebo bolesti. Prehltnutá kosť môže zablokovať tráviaci trakt a spôsobiť ťažkosti s vyprázdňovaním.
Príznaky toho, že váš pes prehltol kuraciu kosť:
- Dusenie
- Zvracanie (s krvou alebo bez krvi) alebo dávenie
- Nadmerné slinenie
- Olizovanie pier
- Bolesť brucha alebo nadúvanie
- Kašeľ alebo sťažené dýchanie
- Hnačka (s krvou alebo bez krvi)
- Napínanie na stolicu
- Letargia
- Zmena správania alebo strata chuti do jedla
Ktorýkoľvek z týchto príznakov by mal viesť k okamžitej návšteve veterinára.
Ako upokojiť žalúdok psa - 4 najúčinnejšie metódy
