Spomínate si na detskú formulku, ktorou sa prisahá v znení “na moju dušu, na psie uši, na mačacie svedomie?” Nechceme rozporovať, či majú mačky svedomie, ale okrem psích uší by sa mohlo prisahať aj na psiu dušu, ktorá totiž existuje. Čo všetko môže trápiť psiu dušičku? To si prejdeme v sérii článkov “O psej duši”, pretože jeden článok by na túto tému nestačil. Naše psy majú tiež svoje starosti, len o nich na rozdiel od ľudí nedokážu rozprávať, a tak ich dávajú najavo správaním, ktoré ich páni a paničky môžu občas mylne považovať za chybu povahy či ľudovo povedané “za vystrájanie”. Jedná sa väčšinou o poruchy správania, ktoré môžu byť spôsobené stresom, nudou, frustráciou alebo napríklad zlými životnými podmienkami.
Hneď identifikujte možné príčiny porúch správania
Najprv si poďme vymenovať niektoré príčiny porúch správania. Nenechajte sa odradiť cudzími slovami - šedá je teória, zelený strom života. Aj toho psieho!
Somatické príčiny. Nejde o klasické poruchy správania, ale akútne či chronické ochorenia, ktoré správanie ovplyvňujú. Keď je psík chorý, väčšinou na svoje trápenie reaguje nevôľou. Pes môže vrčať a štekať, a keď ho niečo sužuje naozaj bolestivo alebo je zranený, môže sa prejavovať aj agresívne. Úzkosť a s ňou spojený zúfalý štekot zas veľakrát sprevádza slepotu či hluchotu psíka, ktorú tiež radíme do somatických príčin. Pri veľmi starých jedincoch sa prejavuje demencia, ktorú môžu sprevádzať predtým nevídané javy - napríklad trhanie a ničenie zariadenia bytu a šatníka či skrinky na topánky. Samozrejme, že deštruktívne sklony nemusia vždy poukazovať na demenciu.
Poruchy zo stresu z vonkajšieho prostredia. Tie sa prejavujú obsesívnym správaním, agresiou a nervozitou spojenou s poštekávaním či napríklad chniapaním po muchách. Je nutné dodať, že obsesívne správanie a agresia ako taká nie je žiadna sranda a ich náprava nie je vôbec jednoduchá. A preto aj stres, ktorý zapríčiňuje tieto poruchy, musí byť naozaj veľký - skrátka naozaj traumatický zážitok, ktorý dušičku nášho psa poraní a podpíše sa na jeho správaní.
Poruchy z kontaktu s negatívnym stimulom. Negatívny stimul znie ako slovo z manuálu k robotovi. Psy môžu trpieť panickým strachom podmieneným nepríjemnými javmi, ktoré ich už raz vydesili alebo si ich spoja s podobným prostredím či zážitkom (búrlivé počasie, výstrel, konflikt s iným psom, ubližovanie predchádzajúcim majiteľom).
Poruchy z nedostatočnej výchovy. Keď pes svojvoľne močí v byte, berie si jedlo zo stola, žobruje alebo roztrhá to, čo mu v byte príde pod labku, môže to byť zanedbanou alebo nedôslednou výchovou. To sa môže stať aj bez úmyslu majiteľa a výchova ostáva náročnou disciplínou.
Poruchy z nedostatku skúseností. Psíci sa môžu prejavovať agresívne, keď sa dostanú do situácie, ktorú skrátka nepoznajú. Typicky to môže byť presun z vidieckeho prostredia do mesta plného áut, cudzích ľudí a psov, alebo presun psíka z domácnosti seniora do rodiny s deťmi.
Poruchy spôsobené majiteľom. Keď majiteľ nedostatočne venuje pozornosti potrebám svojho psa, pes si ich začne logicky vymáhať použitím agresie. Tiež môže dôjsť k nechcenej podpore psej agresivity tým, že ho majiteľ nechá dominovať voči inému členovi domácnosti - či už ide o psa či človeka. Tým sme sa opäť dostali k chybám vo výchove, ktoré môžu spôsobiť nepríjemné poruchy správania.
Najčastejšie poruchy správania
- agresivita
- strach, fóbia
- separačná úzkosť
- stereotypné správanie
- vynucovanie pozornosti
Ako poruchy napraviť?
Ak u svojho miláčika spozorujete akékoľvek neštandardné správanie, je dobré, aby veterinár vylúčil fyziologický či zdravotný problém a prípadne odporučil návštevu behavioristu - špecialistu pre psie správanie. Dobrý postup zahŕňa aj identifikáciu spúšťačov a spoluprácu s odborníkom pri plánovaní liečby.
Najčastejšie kroky sú:
- Konzultácia s veterinárom na vylúčenie zdravotného problému a posúdenie potreby behaviorálnej intervencie.
- V prípade nutnosti návšteva špecialistu na psie správanie (kynológ alebo etológ).
- Pravidelný tréning, socializácia a jasné hranice vo výchove.
- Poskytnutie dostatočnej duševnej a fyzickej stimulácie (hlavolamy, interaktívne hračky, dostatok pohybu).
- Postupné zvládanie stresových situácií a separačnej úzkosti.
Pri poruchách správania je dôležité začať čo najskôr - čím skôr sa problém odhalí a zacieli správnou intervenciou, tým väčšia je šanca na úspech. Prevencia je vždy lepšia než náročná náprava po zvyčajných chybách výchovy.
Často kladené otázky a praktické rady
Prečo pes kňučí - často ide o kombináciu bolesti, túžby po pozornosti, nudou či stresom. Ak sa kňučanie objaví pri pohybe alebo pri dotyku, je potrebné vylúčiť zdravotný problém a následne skúmať možné emocionálne príčiny. Dôležité je sledovať kontext a reč tela: postoj tela, poloha chvosta, uší a výrazy očí nám odhaľujú príčiny kňučania.
Riešenie kňučania zahŕňa:
- Ignorovať kňučanie, ak pes žiada len pozornosť, a odmeniť pokojné správanie.
- Poskytnúť dostatočnú fyzickú a mentálnu stimuláciu (hlavolamy, hračky, interaktívne ťažšie úlohy).
- Stanoviť jasné hranice a konzistentný prístup výchovy.
- Konzultovať s odborníkom na správanie psov v prípade pretrvávajúceho problému.
- V prípade podozrenia na bolesť alebo zdravotný problém navštíviť veterinára okamžite.
Okrem toho je užitočné načrtnúť aj techniky na znižovanie stresu a podporu psychickej pohody psa. Základom je sebaistý a pokojný vodca zo strany majiteľa, ktorý poskytne psovi bezpečie a pocit stability. Systematické budovanie dôvery, pravidelný režim, dostatok kontaktu s ľuďmi a inými psami a pozitívne posilňovanie vedú k znižovaniu úzkosti a k lepšiemu zvládaniu štandardných situácií.
Rôzne stratégie na zvládanie konkrétnych problémov
- Agresivita k iným psom alebo ľuďom: zamedziť neočakávaným stretnutiam, prísny, no láskavý tréning, socializácia, a v prípade potreby odborná intervencia.
- Strachy a fóbie: postupné uvoľňovanie strachu, desenzitizácia, pozitívne skúsenosti s pôvodným stimulom; v prípade potreby feromónové difúzory alebo upokojujúce pomôcky.
- Separáčna úzkosť: vytvoriť bezpečný priestor, zvyknúť psa na samotu krátkymi okruhmi, postupne zvyšovať čas bez prítomnosti majiteľa.
- Nečistotnosť: pravidelné venčenie, posilnenie tréningu čistotnosti, eliminácia stresových spúšťačov, netrestať za moč vo výnimočných prípade.
- Stereotypné správanie: obmedziť nudný život, poskytnúť duševnú stimuláciu a vhodné fyzické aktivity.