Útok iného psa na toho vášho je šokujúca a desivá situácia. Človek vôbec nepočíta s tým, že sa niečo také môže stať práve pri bežnej prechádzke, a v takých chvíľach sa môže ozvať zúrivé vrčanie psa alebo štekoty. Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako psy od seba oddeľovať, je využiť moment prekvapenia - napr. na nich chrstnúť vodu alebo prehodiť deku. Pokiaľ máte dostatok skúseností, možno tiež útočiaceho psa chytiť za slabiny a odtiahnuť - ale iba s maximálnou opatrnosťou, ideálne vo dvojici. V krajnom prípade, keď pes drží vášho psa v zovretí a nechce pustiť, je možné ho pridusiť tak, aby inštinktívne pustil čeľusť - vykonáva sa to stlačením krku na priedušnici (nie škrtením zozadu), ale tento postup vyžaduje pevné nervy a znalosť techniky. Hoci je to proti nášmu prirodzenému inštinktu, niekedy je bezpečnejšie vodítko pustiť - zvlášť ak je váš pes napadnutý a nemá priestor na únik. Ťahaním za vodítko alebo obojok môžete situáciu zhoršiť a ľahko sa môže stať, že pes uhryzne aj vás. Aj keď zranenia nevyzerajú vážne, je vhodné psa čo najrýchlejšie dopraviť k veterinárnemu lekárovi.
Môže sa zdať, že zranenia nie sú vážne, veterinár rany prezrie, v prípade potreby ošetrí a predpíše lieky na predchádzanie infekcii. 📝 Tip: Urobte si fotodokumentáciu zranenia a pokiaľ možno kontaktujte aj svedkov. Dôkladnou prevenciou je možné mnoho podobných situácií úplne predísť. Najdôležitejšie je starostlivo sledovať správanie okolitých psov a pracovať so vzdialenosťou. Pokiaľ vidíte, že sa blíži nervózne štekajúci alebo napätý pes, dajte mu dostatok priestoru. Naučte sa rozoznať, kedy váš pes vôbec nechce kontakt a varuje vás. Držte svojho psa na vodítku (v blízkosti cesty, psie parky…). Tiež sa oplatí vyhľadávať na prechádzkach bezpečné trasy a časy, ak viete, že sa v určitej lokalite často objavujú nestrážené psy, radšej sa im vyhnite.
Naopak skoré ráno či večer v parku môžu byť pokojnejšie. Pred útokom pes často vysiela varovné signály. Strach po útoku je bežná reakcia - a rovnako ako ľudia, aj psy potrebujú čas na zotavenie. Niekedy to trvá týždne, ale s trpezlivosťou sa väčšina psov opäť vráti do pohody. Čas, potreba vlastného bezpečia a pozitívne skúsenosti ale nakoniec väčšinou zvíťazí. Nie je nič bolestivejšie a traumatizujúce, než keď sa počas dňa vydáte so svojim chlpatým parťákom na obvyklú prechádzku a vášho psa napadne cudzí túlavý alebo skrátka zle zaistený pes.
Dobre socializovaný a vychovaný pes nebude za normálnych okolností aktívne agresívny voči ostatným psom alebo aj ľuďom. Ale každý pes sa môže stať agresívnym, ak sa bojí a cíti, že nie je iné východisko z danej situácie. Možno ani slovo útok nie je tým správnym voliteľným termínom, pretože psy nechodia vonku a nehľadajú spôsoby, aby zaútočili na iného psa. Tieto zvieratá patria k tým najviac spoločenským a majú tak tendenciu sa týmto situáciám vyhýbať. Obvykle sa pes stane agresívnym a útočným, až keď vycíti, že nemá inú možnosť a začne sa tak brániť. Väčšinou dostanú náhly strach, zľaknú sa zvuku, ktorý nemali ešte šancu spoznať alebo sú k útoku vyprovokovaní.
Existujú známe agresie, ktoré pes prejaví ešte predtým, než niekoho napadne alebo pokúša. Každý psí útok môže viesť k zraneniu obete alebo dokonca k smrti napadnutého psa. Prevencia je vždy lepšia ako liečba, a to platí aj pri útokoch psa. Než sa preto rozhodnete venčiť svojho psa, skúste si v danom mieste ako prvé urobiť obchôdzku len vy, bez psa. Zistite, či sa v uliciach nepohybujú túlavé zvieratá, či nepôjdete prechádzkou okolo hospodárskych zvierat, ktoré by mohli vášho hafana vydesiť, či sa v smere vašej prechádzky nenachádza detské ihrisko alebo škola a pod.
Vodítko koľkokrát v nepríjemných situáciách zastane mnoho dôležitého. Samozrejme je nutné, aby mohlo byť k čomu pripnuté, bez obojku by ste teda za žiadnych okolností nemali so psom vychádzať von. Vodítko pomáha udržať psa, ktorý je napadnutý v neurčitej polohe a majiteľ si ho tak môže pritiahnuť k sebe a zdvihnúť aj do vzduchu, aby ho útočiaci pes nemohol už ďalej atakovať. Aj taká malá vec, ako je píšťalka, môže vášho psa zachrániť pred útokom cudzieho psa. Psy počujú frekvenciou vyššieho rozsahu ako my ľudia. Obvykle dokážu detekovať zvuky medzi 68 až 45 000 Hz, zatiaľ čo človek iba 60 až 23 000 Hz. Ak je teda váš pes napadnutý a vy máte po ruke vysokofrekvenčnú píšťalku, že pravdepodobné, že útok zastavíte alebo prerušíte práve zapískaním na píšťalku.
Pokiaľ vidíte blížiace sa nebezpečenstvo (to znamená pes bežiaci smerom k vám), mali by ste svojho psa zdvihnúť skôr, ako sa k vám útočiaci pes dostane. Pokiaľ je váš pes napadnutý iným psom, kričte o pomoc, prijmite tak čo najviac ľudí, aby vám pomohli. Naverbujte niekoľko ľudí, ktorí sa psov aleboja, aby okolo zvierat vytvorili úzky kruh. To totiž pomáha obmedziť priestor na pohyb psa vykonávajúceho útok. Nebojte sa ani fyzicky silou zasiahnuť psa, ktorý útočí, najmä ak vidíte, že je váš miláčik na pokraji síl. Urobte čokoľvek, aby ste zasiahli útočiaceho psa, kým vášho psa nepustí a neutečie. Akonáhle útok skončí alebo sa vám ho podarí zastaviť, vždy by ste mali vziať svojho psíka k veterinárovi, aby ho riadne vyšetril. Niektoré druhy poranení nemusia byť ani viditeľné okom, najmä potom tie vnútorné poranenia orgánov, tkanív alebo aj vnútorné krvácanie.
Najlepším riešením je svojho psa neustále socializovať a trénovať pozitívnym spôsobom založeným na odmene - maškrty a iné dobroty. Je veľmi dôležité držať svojho psa na vodítku, a to hlavne na neznámych miestach. Pozerajte sa okolo seba a sledujte aj správanie ostatných psov. Za žiadnych okolností nepúšťajte svojho psa k cudziemu psovi, nikdy totiž neviete, ako váš ani druhý pes bude reagovať. Dávajte pozorný pozor pri každej prechádzke a pokiaľ váš pes začne prejavovať známky agresie, je vždy lepšie odísť mimo danú situáciu a psa sa snažiť upratať. Psie bitky boli, sú a budú.
