Regióny Psy sa správali ako svorka vlkov. Ovce na farme v Smižanoch, kde útočili túlavé psy. STVR Hovorí sa, že pes je najlepším priateľom človeka. S týmto tvrdením sa dá súhlasiť. Ale s dodatkom, že nie vždy a všade. Príklad, kedy to neplatí, je zo Smižian. Svorku túlavých psov, tam ľudia za svojich priateľov nepovažujú. Prečo? Keď sa z potulných psov stane loviaca svorka, z problému sa stane problém na druhú.
Veterinárna lekárka Kristína Kovaľová zo Smižian na Spiši sa rozhodla chovať vzácne druhy kôz a oviec. Od obce si prenajala pozemok a vo voľnom čase na ňom začala farmárčiť. Jej plniaci sa sen však tento rok narazil na nečakanú prekážku, opakované útoky svorky agresívnych psov. Z Túlavých psov sa stala svorka.
„V prvom útoku zahynula jedna koza plemenná hnedej krátkosrstej kozy, zahynula tam plemenná jahnička walliserskej čiernonosnej ovce a zahynula jedna bahnica vysoko gravidná takej kríženky,“ priblížila veterinárka Kovaľová. Spresnila, že zranených bolo 12-14 kusov zvierat. „„Zranené okrem dvoch prežili. Psi tu boli pravdepodobne dlhšie, ale počuli sme, až keď chytili kozu. No keď sme došli na farmu, už našli mŕtve zvieratá aj kopec zranených zvierat,“ vysvetlila. „Sú to extrémne vzácne, ohrozené a malopočetné plemená,“ upozornila. Dodala, že zo 76 kusov národného ohrozeného plemena je 33 kusov na prenajatom pozemku. „Ak sa tu vrátia psy, tak v podstate zanikne genetická rezerva plemena,“ vyhlásila Kovaľová.
„Pes v podstate vznikol z vlka, takže je to šelma,“ uviedol riaditeľ Správy Národného parku Slovenský raj Tomáš Dražil. „Keď ujde starostlivosti človeka, tak sa to stáva. Nie je to úplne bežná vec, ale v podstate stáva sa to,“ skonštatoval. „Potom naozaj fungujú ako svorka, čiže ako v prírode fungujú vlci,“ dodal. Z túlavých psov sa stala loviaca svorka. Plot ani elektrický ohradník pre nich nie sú vážnou prekážkou. Dokonca ani presila strážnych psov.”
„Tuto na krku má, tu má chrbát. Všade, kde je to modré, tak všade sú,“ spresnila a ukázala aj ďalšie záhryzy. „A napriek tomu, že je to týždeň po útoku, neviem či ovca prežije,“ povedala veterinárka a dodala, že táto ovca je vysoko gravidná. „Hej, takto vstane, chvíľu pochodí, ale potom, potom proste spadne,“ zakončila.
„Svorke túlavých psov na Spiši sa v relácii Občan za dverami venovala redaktorka Marie Balážová Melníková: Psy sa odchytiť nepodarilo.“
„Pani Kristína v tejto situácii začala hľadať pomoc. Obrátila sa na samosprávu aj štátnu správu. V Smižanoch aj v susednej Spišskej Novej Vsi. Na území týchto samospráv sa svorka najčastejšie pohybuje.“
„Problém túlavých psov rieši Zákon o veterinárnej správe.„V tomto zákone majú obce zakotvenú povinnosť, že musia túlavé psi odchytávať,“ uviedla nezávislá advokátka Pavla Hricová. „Bolo relatívne rýchlo kontaktované aj mesto, obec, poľovníci, okresný úrad aj RVPS-ka (Regionálna veterinárna a potravinová správa),“ vymenovala Kovaľová. Z okresného úradu to hodili na mesto. Mesto tam podniklo nejaké asi tri pokusy o odchyt, kde sa to nepodarilo chytiť,“ uviedla.
„Je veľmi ťažké identifikovať, kde sa psy pohybujú. Či sú odtiaľ, alebo odtiaľ,“ vysvetlil primátor Spišskej Novej Vsi Pavol Bečarik. Starostka obce Smižany Miroslava Szitová v stanovisku uviedla, že miestnemu poľovníckemu združeniu zaslali žiadosť o spoluprácu pri riešení situácie s túlavými psami. Cestou odchytovej služby podľa starostky zabezpečili pascu na odchyt túlových psov.„Zorganizovali sme stretnutie obce Smižany, Obecnej polície Smižany, Mesta Spišská Nová Ves, Mestskej polície Spišská Nová Ves, Poľovníckeho združenia Spišská Nová Ves II., Poľovníckeho združenia Smižany, Lesy Mesta SNV, Obvodnej poľovníckej komory SNV, Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy SNV, Obvodného oddelenia Policajného zboru SNV so závermi, že Mesto Spišská Nová Ves uskutoční odchyt Túlavých zvierat v súčinnosti s obcou Smižany,“ uviedla Szitová.„Vedomosť o tom máme. Týchto psov dokonca máme aj zmonitorovaných,“ dodal náčelník Mestskej polície v Spišskej Novej Vsi Ľubomír Chroust. Pripomenul, že sa dokonca uskutočnilo aj pracovné stretnutie s predsedom Obvodnej poľovníckej komory. „Boli dohodnuté nejaké ďalšie postupy v rámci kompetencií jednotlivých subjektov,“ pokračoval.
„Polícia a poľovníci tiež nepomohli.“ Chválil Dražila: „Naozaj je to veľký problém. Kto nás zbaví toho problému a svorku nejakým spôsobom odstráni a zlikviduje to, to je horúci zemiak.“ „Oni si to prehadzujú. Ten to prehodí tomu, ten tomu, ten tomu. Ten, nie je možné, tam, nie je možné, a ja tu 40 dní lietam okolo plotov,“ vyhlásila Kovaľová. Reakcie oslovených orgánov boli rôzne. Farmárka zo Smižian z nich nadobudla pocit občana za dverami.
„Prišla odpoveď, že skutok sa nestal. Nenaplnila sa podstata trestného činu,“ uviedla veterinárka Kovaľová. Pripomenula, že poľovnícku komoru mesto oslovilo už skôr, zostalo to však bez odpovede. „Čo sa týka RVPS-ky, prišli mi na kontrolu chovateľského zariadenia a povedali mi, že psov oni neriešia,“ dodala. „Títo tam v podstate nemôžu zasiahnuť, lebo to nie je poľovná plocha,“ povedal Dražil. My ale nevieme zasiahnuť na nepoľovnej ploche, ktorou je intravilán tej obce Smižany,“ dodal. „Podľa vyjadrenia pozemkového a lesného odboru OÚ Spišská Nová Ves im tento prípad nie je známy, ani neboli oslovení v tejto súvislosti,“ uviedol v hovorcovi Ministerstva vnútra SR Matej Neumann.
„Člen poľovníckej stráže je pri plnení úloh podľa tohto zákona oprávnený usmrtiť v poľovnom revíri voľne sa pohybujúceho psa vo vzdialenosti väčšej ako 200 metrov od najbližšej pozemnej stavby. To sa nevzťahuje na poľovníckeho psa a na psa, ktorý má nasadený obojok alebo prsný postroj, pričom tieto musia byť vo výraznej odlišnej farbe od farby srsti psa,“ upozornil.
„Objavili sa aj názory, že pani Kristína nemá svoju farmu dostatočne chránenú a čiastočne si za problémy môže aj sama. Pani Kovaľová na farme chová aj kozy. Spolieha sa na svojich psov.“
„Mám pustených svojich psov, ktorí mi aspoň hlásia príchod tých psov. Dokonca aj nad rámec zákona, pretože som vedela, v akej lokalite sa to nachádza. Bohužiaľ, iný pozemok sa mi nepodarilo zohnať,“ povedala Kovaľová. Vysvetlila, že pozemok sa nachádza na kraji Slovenského raja, kde je možné vidieť vlkov aj medveďov. „Zákon nám ukladá proste nejakú výšku oplotenia,“ pokračovala. „Tento plot je výrazne vyšší, je nad ním ostnatý drôt, za tým plotom je elektrický ohradník, ktorý ide nonstop,“ opísala.„Ale pokiaľ máte svorku loviacich psov, nemáte šancu. Ani strážne pastierske psí nikdy neboli vyšľachtené na to, aby zabíjali psa. Oni prídu, spravia katastrofu a odídu,“ zhodnotila.„Oni naozaj trošku imitujú toho svojho predka, vlka, čiže sú organizovaní. Ak sa o ne nikto nestará, nikto ich nekŕmi, tak si musia uloviť potravu sami. Takže preberajú skôr zvyky divých zvierat,“ spresnil Dražil.
„Ak sa preukáže, že je to vlk, tak štát hradí škody chráneného živočícha. Ale toto nie je ten prípad,“ upozornil Dražil. „Farmárka má, samozrejme, nárok na náhradu škody. Tento nárok si môže uplatňovať od obce a to v tom prípade, ak si obec neplní svoju povinnosť odchytávať tieto túlavé zvieratá,“ potvrdila Hricová. Správne konanie môže byť ukončené pokutou až do 165 eur.
„Keď si raz niekto kúpi psa, tak je za neho nejako zodpovedný,“ vyhlásila Kovaľová. „Kúpite si auto, tak ste za neho zodpovedný. Spravíte priestupok, tak dostanete pokutu. Či ste biely, čierny, fialový. A keď si kúpite psa, tak nedostanete nič?“
„Na kari siete, ktoré sú tu, sa mi vyzbierali ľudia. Ozaj im veľmi pekne ďakujem,“ uviedla. Zvieratá na farme pani Kristíny sú, vďaka pomoci darcov, viac chránené. Psi ale zostávajú na slobode a s nimi aj hrozba ich správania ako svorky na love.
Prvý okamih po útoku a čo robiť pri stretnutí so svorkou
Prvé minúty po útoku: Stačí sekunda. Jeden zlý moment na prechádzke, nečakané stretnutie pri bráne, napätie pri vôdzke alebo nevhodne prečítaná psia komunikácia, a z pokojnej situácie vznikne konflikt. Keď váš pes napadne iného psa, prvou reakciou býva šok, strach a chaos. Mnohí majitelia spanikária, kričia, chytajú psy holými rukami alebo sa snažia situáciu vyriešiť silou. Práve vtedy však často vznikajú ďalšie zranenia.
Ako zvládnuť konflikt? Najskôr oddeliť psy. Prvý impulz býva vrhnúť sa medzi psy a fyzicky ich odtiahnuť. To je jeden z najčastejších dôvodov, prečo bývajú po incidente pohrybení aj majitelia. Pes v silnom strese alebo obrannom režime nerozlišuje, koho zubami zasiahne. Ak sú psy zakliesnené do konfliktu, treba prerušiť ich kontakt bez priameho siahania k hlave alebo papuli. Pomôcť môže hlasný zvuk, voda, prikrývka, bunda alebo koordinovaný zásah dvoch ľudí.
Po oddelení by mali byť psy okamžite zabezpečené, či už na vôdzke, v aute alebo v dostatočnej vzdialenosti od seba. Aj keď sa zdá, že konflikt skončil, adrenalín môže spôsobiť ďalší výpad. Kontrolujte zranenia, aj keď nevidíte krv. Mnohé pohryzenia nevyzerajú na prvý pohľad dramaticky. Psie zuby spôsobujú hlboké bodné poranenia, ktoré sa môžu rýchlo zapáliť. Hustá srsť často zakryje krv alebo opuch.
Komunikácia s druhým majiteľom je dôležitá. Po útoku bývajú emócie silné. Hnev, vina, hanba aj strach sa miešajú. Napriek tomu je dôležité komunikovať vecne. Odísť bez slova alebo situáciu bagatelizovať je chyba. Majitelia by si mali vymeniť kontakty a pokojne sa dohodnúť na ďalšom postupe. Ak je zranený druhý pes, je fér zaujímať sa o jeho stav a ponúknuť riešenie veterinárnych nákladov. Dokumentácia miesta a poranení fotografiami často pomáha pri ďalšom konaní.
Ak bol konflikt vážny alebo vznikli vysoké škody, môže byť užitočné zdokumentovať miesto incidentu a poranenia fotografiami. Následky správania sa zvieraťa patria medzi najzávažnejšie, keďže so sebou nesú riziko vážneho poranenia či smrti. Pokiaľ je váš pes nervózny a podráždený, okrem primeraného výcviku skúste odhaliť príčiny a spúšťače tejto agresivity.
Ako predchádzať útokom a čo robiť pred prechádzkou
Najlepšou ochranou je prevencia a dodržiavanie niekoľkých pravidiel: nikdy bez dovolenia nehladkajte cudzie psy, neprovokujte psa prudkými pohybmi ani hlasnými zvukmi, nevstupujte na súkromný pozemok strážený psom. Psy útočia z neistoty, strachu alebo pocitu ohrozenia. Správnym správaním môžete riziko útoku výrazne znížiť.
Niečo ako vrodená agresivita u psov neexistuje. Aggresivita býva výsledkom nesprávnej výchovy alebo aktuálnych stresových faktorov. Správny výcvik a socializácia sú kľúčom: pes sa naučí reagovať na človeka a iné zvieratá. Výcvik môže zahŕňať trénerov, psychológov či terapeutov problémových zvierat. Zníženie rizika spočíva v identifikácii spúšťačov a ich eliminácii, alebo aspoň zvládnutí v kontrolovaných podmienkach.
Aké chyby sa často dopúšťame? Dávame povely, ale nečítame signály psa. Pes môže potrebovať čas na prispôsobenie a na to, aby si nedôverčivý človek poprihrával sám s cudzím dieťaťom. Malé poľovné plemená potrebujú dostatok pohybu a stimulácie; nedostatok pohybu zvyšuje riziko agresie.
Kedy navštíviť veterinára a ako postupovať pri útoku na človeka
Náhla agresivita môže mať zdravotné príčiny: zápal uší, srdcová arytmia, zápal ďasien, alebo vážnejšie ochorenia. Ak sa objaví náhla zmena správania bez zjavnej príčiny, vyšetrenie u veterinára je nevyhnutné. Držte psa na vôdzke, používajte náhubok, pripravte si obľúbenú hračku alebo maškrtu ako motiváciu. Po návšteve veterinára si dohodnite termín a minimalizujte kontakt s ľuďmi a ďalšími psami počas čakacej doby.
Čo robiť počas útoku na vás alebo na iného psa? Zvýšte svoju autoritu a pokojnú kontrolu: nezrýchľujte sa, neklikajte na psa a nekričte. V prípade bezprostredného ohrozenia vytvorte bariéru (taška, dáždnik, kabát), cúvajte pomaly a držte citlivé oblasti chránené. Ak útok prebehne, alebo je ukončený, okamžite vyhľadajte veterinára na vyšetrenie a dokumentáciu poškodení.
Prípadové súvislosti a širšie súvislosti s populárnym chápaním dominancie
Je potrebné povedať, že dominantný pes nie je automaticky agresívny voči ľuďom alebo ostatným psom. Dominancia ako pojem sa v súčasnej literatúre vytráca; najnovšie štúdie ukazujú, že správanie nie je spôsobené čisto alfa postavením, ale kontextom a vzdelaním. Väčšinu agresivity možno predísť dobrým výcvikom a dojčením správnych signálov medzi psom a majiteľom. Domáce prostredie a spôsob výcviku sú kľúčové pre bezpečné spolužívanie so psami, najmä v priestore s ľuďmi a hospodárskymi zvieratami.
V súvislosti s udalosťami na Spiši a v susedných oblastiach je dôležité zdôrazniť potrebu komplexného prístupu: spolupráca samospráv, poľovníckych združení, orgánov štátnej správy a miestnych občanov pri odchytových a preventívnych opatreniach, ako aj primeraná kompenzácia škôd chovateľom.
Praktické rady pre farmárov, chovateľov a majiteľov psov
- Udržiavať dostatočné oplotenie a elektrický ohradník; zvážiť doplnenie kari sietí a sústavné monitorovanie.
- Pred chodem s psom do exteriéru identifikovať rizikové oblasti a zvažovať vyššie rizikové časti dňa.
- Vytvoriť plán akcie pri útoku: kontaktovať políciu, RVPS a príslušné poľovnícke združenia; mať pripravené kontakty na rýchlu komunikáciu s komunitou.
- Prevencia zahŕňa aj pravidelnú sociálne špecifickú expozíciu psov na ľudí a iné zvieratá.
- Pri útoku mať vybavenú výbavu: vôdzu, náhubok, čistiace prostriedky, a prístup k veterinárnej starostlivosti.