Pesné plemená, ktoré vyzerajú ako metla: záznam o význame, histórii a vlastnostiach

Pes plemeno ktoré vyzerá ako metla. Sibírsky husky Bol vyšľachtený kmeňom Čukčov v severo - východnej Ázii ako záprahový pes na ťahanie saní. V 19. storočí sa spolu s ruskými lovcami kožušín dostal do Severnej Ameriky. Do Európy boli prvé husky importované na rozhraní 50. rokov. Je to nezávislé, tvrdohlavé plemeno, nabité energiou. Výchova musí byť trpezlivá a hlavne dôsledná. Má silný lovecký pud, preto môže byť vonku málokedy pustený z vodítka a tiež preto nie je vhodný k ostatným domácim zvieratám. Je charakteristický svojou severskou srsťou. Táto srsť je bezúdržbová a takmer sa nešpiní. Hustá podsada, ktorá ho chráni pred silným mrazom 2krát do roka vypĺzne.

Aljašský malamut. Najväčšie a najsilnejšie plemeno severských záprahových psov. Jeho meno pochádza od Eskimákov žijúcich pri ústi rieky Yukon na Aljaške, kde výraz Male označuje skupinu miestnych obyvateľov a Mut je názov osady. Teda malamut je pes patriaci Maleom z osady Mut. Malamut je určený pre vytrvalú a namáhavú prácu. Zo všetkých severanov je najväčší, je to skutočne mohutné zviera bežne vážiace 40 a viac kg. Je stavaný k tomu, aby podával silný a vytrvalý výkon, aby ťahal ťažké náklady na dlhšie vzdialenosti a všetky znaky psov tohto plemena vrátane povahových vlastností by mali odpovedať tomuto účelu. Dnes sa používa nielen k saňovým závodom ale aj k ťahaniu vozíkov na suchu, turistike, veľkých úspechov dosahuje aj v súťažiach ťahania záťaže - weight pulling.

Samojed. Elegantný usmievavý arktický špic. Je obrazom krásy, ostražitosti, sily, čulosti a pôvabu. Pretože pochádza z arktických oblastí, jeho srsť neprepúšťa vodu. Tento pes nie je v záprahu taký silný ako malamut a ani taký rýchly ako husky, ale k jeho vzácnym vlastnostiam patrí pracovitosť, vytrvalosť a vernosť. Tento veľký biely pes má meno po etnickej skupine kočovných Nencov-staršie Samojedov, ktorí sa pred stáročiami presunuli z Iránskej Plošiny do severozápadnej Sibíri. Kríženie s inými plemenami bolo vylúčené a preto sa do dnešnej doby zachoval vo svojej pôvodnej podobe.

Grónsky pes. Plemeno síce najmenej bežné a známe, ale zároveň najstaršie, najprírodnejšie, najmenej poznamenané chovateľskými zásahmi. Podobne vyzerali ťažné psy starých Inuitov - veľmi pestrí, rôznych farieb a vzorov, zďaleka nie jednotnej veľkosti, srsť mali síce bohatú, ale nie dlhú, boli veľmi silní, nie však zavalití. A predovšetkým veľmi, veľmi pracovití a vytrvalí. To všetko si grónske psy uchovali do dnes. Od ostatných severských plemien ich odlišuje ich tvrdohlavosť, impulzívnosť, húževnatosť a razancia prejavov a tiež najvýraznejší svorkový pud. Pokiaľ sa neutvorí pevná hierarchia vo svorke, môže dochádzať aj k veľmi tvrdým konfliktom a strety medzi zvieratami sú na dennom poriadku. Akonáhle sa to však podarí, je grónsky pes ideálnym svorkovým psom. Mnohí majitelia tvrdia, že iba vo svorke a každodennou tvrdou prácou môže byť grónsky pes šťastný.

Aljašský husky. Aljašský husky alebo “alaskán” je kríženec sibírskeho huskyho s iným plemenom (väčšinou s rýchlejším stavačom). Keďže sa jedná o kríženca, viac či menej pripomínajúceho svojich severských predkov s množstvom farebných, výškových, váhových a morfologických variácií, nie je to oficiálne plemeno a všetky psíky sú bez preukazu pôvodu, ktorý vydáva uznaným plemenám Medzinárodná kynologická federácia (FCI). Aljašské husky boli šľachtené mushermi a aktívnymi pretekármi. Alaskáni majú dlhšie nohy v pomere k telu ako sibírske husky, sú atletickejšie a majú kratšiu srsť (čo umožňuje psom behať aj pri vyšších teplotách bez prehriatia).

Európsky saňový pes (ESP). ESP je medzi psími športovcami Formula 1. Nie je to uznané plemeno a tak tieto psíky môžu vyzerať rôzne. Najčastejšie sa však podobajú veľkému nemeckému stavačovi, v kohútiku dosahujú výšku okolo 70 cm. ESP pochádzajú z Nórska, kde pôvodne ťahali jedného bežkára či pulkára (pulka sú malé sánky na náklad, ktoré ťahá pes a bežkár je šnúrou pripnutý k pulke). Európske saňové psy sú podstatne rýchlejšie ako čistokrvné saňové psy. Všeobecne platí, že za ESP sa dá označiť ťažný pes, ktorý má v sebe po predkoch viac ako 50% podiel nemeckého krátkosrstého stavača alebo pointra alebo kombináciu oboch. Aký je ESP povahovo? Veľmi dobré, neagresívne psy s nadbytkom energie. Obvykle milujú deti a ostatné zvieratá. Ako klasickí domáci miláčikovia sú ale nepoužiteľní, bez pravidelného behania v záprahu sú nešťastní.

Ďalšie úryvky opisujú rôzne veterinárne a výživové informácie, ktoré dopĺňajú kontext celej skupiny plemien a ich charakteristík. Zhrnutie týchto údajov dopĺňa aj koncepty o tom, že niektoré plemená sú vhodné ako rodinní spoločníci, iné ako pracujúce psy alebo strážne psy, a že výcvik, socializácia a fyzická aktivita sú kľúčové pre šťastné a zdravé psy.

Infografika ukazujúca hlavné severné plemená psov a ich charakteristiky

Stručná história psov - David Ian Howe

Stručný prehľad vybraných plemien

  1. Sibírsky husky - nezávislé, tvrdohlavé plemeno s vysokou energiou, vhodné pre skúsených majiteľov a trpezlivé vedenie.
  2. Aljašský malamut - najväčšie a najsilnejšie plemeno, určené pre vytrvalú prácu a ťahanie ťažkých nákladov; dnes aj pre súťaže a turistiku.
  3. Samojed - elegantný arktický špic so silnou pracovnou povahou, vernosťou a odolnosťou voči chladu.
  4. Grónsky pes - staré a prirodzené plemeno s výrazným svorkovým pudom, tvrdohlavosťou a veľkou vytrvalosťou; ideálne pre skúsených chovateľov.
  5. Aljašský husky - kríženec s rôznymi vlastnosťami, často bez preukazu pôvodu; pretekárski a muserský kontext.
  6. Európsky saňový pes - neuznané plemeno s rôznym vzhľadom, energický a potrebuje pohyb a vytrvalosť.

Ďalšie poznámky:

  • Každé plemeno má jedinečné vlastnosti a potreby v starostlivosti, výžive a pohybe.
  • Správna socializácia a vedenie sú kľúčové pre ich bezpečné a šťastné fungovanie v domácnosti.

tags: #pes #vyzera #ako #metla