Československý vlčiak čierny sfarbenie a charakteristika

Slobodomyseľnosť, nezávislosť a tajomnosť, tak by sme mohli popísať toto plemeno. Vlčiaci sú veľmi inteligentní, ale prevažuje u nich účelové konanie. Zároveň sú nedôverčiví k cudzím ľuďom a zvieratám. Sú to výborní pozorovatelia, ktorí sa učia bez toho, aby ste si to uvedomovali. Musíte si preto od prvej chvíle dávať pozor na to, čo im dovoľujete alebo ukazujete.

História a vznik plemena

Vznik histórie tohto plemena sa datuje od roku 1955, kedy sa Ing. Karol Hartl začal zaoberať krížením Karpatského vlka s Nemeckým ovčiakom. Spočiatku bolo kríženie vykonávané ako vedecký experiment. O pár rokov neskôr sa však zrodila myšlienka vyšľachtiť nové plemeno a cieľom chovu bolo a je zachovať vlčí vzhľad, zdravie a pritom upevniť povahové vlastnosti pracovného psa. Prví kríženci vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Brezového hája sa narodili 26, mája 1958 v Libějoviciach. Šteňatá boli starostlivo sledované, vychovávané v rôznom prostredí, boli skúmané ich predpoklady na výcvik. V dospelosti bola znovu spájaná s nepríbuznými nemeckými ovčiakmi, takže s každou generáciou klesal podiel „vlčej krvi“ až na 6,25 % vo štvrtej filiálnej generácii. Šteňatá prvej generácie sa vzhľadom aj správaním podobali vlkovi. Ich výchova bola obtiažna, výcvik bol síce možný, ale výsledky ťažko zodpovedali vynaloženému úsiliu. Vlčica Brita potom dala ešte základ druhej línie po spojení s nemeckým ovčiakom Kurtom z Václavky. Tretia línia vznikla spojením vlka Arga a sučky nemeckého ovčiaka Asty z SNB. V roku 1977 bola kríženka 3. generácie Xela z pohraničnej stráže krytá vlkom Šarikom, Šarik potom nakryl ešte sučku Urtu z pohraničnej stráže. Posledné priliatie krvi vlka sa uskutočnilo v roku 1983. Vlčica Lejdy zo ZOO Hluboká dala vzniknúť poslednej línii novo šľachteného plemena a otcom šteniat sa stal nemecký ovčiak Bojar von Shottenhof. Československý vlčiak je veľmi aktívny pes, k cudzím nedôverčivý, hodiaci sa pre výstavy aj služobný výcvik. Výcvik je však ťažší ako u Nemeckého ovčiaka a ortodoxní výcvikári si toto plemeno kupujú málokedy.

U ČSV ako sa niekedy Československému vlčiaku hovorí, prevláda takzvané „účelové správanie“, čo znamená, že bezduché opakovanie cviku od neho budete požadovať márne. Vyniká však veľkou vytrvalosťou, odolnosťou voči nepriaznivému počasiu a schopnosťou samostatne konať. Vernosť majiteľovi a svorke je takmer príslovečná a určuje aj výber plemena. Pokiaľ sa nebudete môcť psovi plne venovať a nepredpokladáte, že sa o neho budete môcť starať po celý jeho pomerne dlhý život, neobstarávajte si toto plemeno. Zvieratá si zle zvykajú na nového majiteľa a zmenou veľmi trpia.

Vzhľad a základný štandard

Československý vlčiak je veľký pes vzhľadom pripomínajúci vlka. Má pevne stavané telo obdĺžnikového tvaru. Na prvý pohľad je možné rozoznať samca od samice. Ich úzke, šikmé oči sú jantárovej farby a trojuholníkové uši sú veľmi pohyblivé, zachytávajúce zvuky z okolia. Končatiny sú pevné, umožňujúce psovi vznešený a elegantný klus. Labky sú silné s tmavými pazúrmi a výraznými vankúšikmi. Chvost je vysoko nasadený, v pokoji býva nesený nižšie. Srsť je hustá, rovná a odolná voči nepriaznivému počasiu. ČSV má hustú, rovnú srsť, ktorá sa výrazne mení podľa ročného obdobia. V zime má silnú podsadu, ktorá ho chráni pred chladom, zatiaľ čo v lete je srsť kratšia a menej hustá. Počas pĺznutia je vhodné každodenné kefovanie kefou pre psov, inak stačí raz týždenne.

Farba srsti je žltosivá až striebristosivá s charakteristickou svetlou maskou. Svetlá srsť musí byť aj na spodnej časti krku a na prednej hrudi. Z ďalších znakov treba vyzdvihnúť sezónne prispôsobenie srsti a výraznú podsadu v zime. Najprirodzenejšia potrava pre šteniatka je mäsko. Pri BARF metóde je množstvo kŕmnej dávky 4 - 6 % z ideálnej hmotnosti šteniatka. Dlhodobý vývoj vyžaduje dve denné dávky, aby sa predišlo tráviacim problémom a zabezpečilo vstrebávanie živín.

Povaha a výcvik

Československý vlčiak je veľmi naviazaný na svorku, veľmi ťažko si zvyká na nových majiteľov. Toto plemeno je empatické a citlivé, a preto potrebuje silné puto so svojím pánom. Pokiaľ hľadáte parťáka na dlhé výstupy, sú ČSV tým pravým plemenom pre vás. Sú silní, vytrvalí a oddaní, energetickí s takmer nevyčerpateľnou energiou. Typická je hojdavá, priestranná chôdza s vlčím vzhľadom, chvostom neseným dole a sklonenou hlavou. Dokážu bežať až 100 km bez vyčerpania. Potrebujú pevného vodcu a dôslednú, ale láskavú výchovu.

Na druhej strane je vhodnosť plemena iba pre skúsených psovodov; výcvik býva náročný a vyžaduje pevnú ruku a čas. Neodporúča sa dril ako u nemeckého ovčiaka; vlk musí byť motivovaný napríklad potravou, inak stráca záujem o povel. Socializácia je kľúčová a mala by začať už v šteňačom veku. Vlčiaci sú citliví na hierarchiu svorky a reagujú na postavenie členov.

Starostlivosť, výživa a zdravie

Starostlivosť o srsť nie je náročná, stačí pravidelné česanie počas období presrsťovania. Výživa je náročnejšia - potrebuje energeticky bohaté krmivo s vysokým obsahom bielkovín a tukov, ktoré podporujú aktivitu a vytrvalosť. ČSV majú vlčie inštinkty a nepohrdnú surovým mäsom. Kŕmna dávka by sa mala rozdeliť na dve časti, dvakrát denne. V období rastu je vhodné dopĺňať kĺbovou výživou a zabezpečiť dostatočný prívod vápnika a omega‑3/omega‑6 mastných kyselín. Rovnako je vhodné doplniť výživu o glukosamín a kondroitín.

Hoci majú po predkoch pevné zdravie, jednou z častých predispozícií býva dysplázia bedrového kĺbu. Renomovaní chovatelia vykonávajú vyšetrenia šteniat na vylúčenie podobných ochorení. Fenky hárajú raz za rok, čo je menej časté ako u mnohých iných plemien. Pri výbere chovateľa treba overiť priestory chovnej stanice a zdravotné testy psov, aby ste získali psa s preregistrovaným pôvodom a s rodokmeňom.

Socializácia a vhodný domov

ČSV je mimoriadne temperamentný a potrebuje dlhé fyzické aj psychické vyťaženie. Ideálny je život na vidieku s dostatkom priestoru na pohyb. Väčšinu času potrebuje spoločnosť a nevydrží dlho sám, preto je vhodný skôr pre skúsených majiteľov. Môže byť aj rodinným psom po dôslednom výcviku a socializácii, avšak kontakt s deťmi musí byť dohliadaný a pod vedením skúseného majiteľa. V prípade chovu vonku je potrebné mať dobre oplotený pozemok a druhého psa, ktorý mu poskytne spoločnosť.

Od úrovne učenlivosti a osobnosti tiež závisí, či sa vyplatí investovať do tohto plemena. Pôvod vlka v jeho zmyslovom a fyzickom výbere vyžaduje od majiteľa, aby bol vodcom svorky a poskytol psa primeranú autoritu, láskavosť a dôslednosť. Skúsení chovatelia a majitelia s dostatkom času a ochoty na výcvik sa môžu tešiť na vyváženého, verným spoločníka s výnimočnou inteligenciou.

Praktické súvislosti a špecifiká

• Pri výbere krmiva zohľadňujte veľkosť a rýchly rast šteňaťa; odporúča sa krokový prechod na nové krmivo.
• Počas pĺznutia je potrebné častejšie kefovanie a pravidelná starostlivosť o labky, zuby a uši.
• Intenzívna socializácia znižuje riziko problémového správania voči cudzím ľuďom a zvieratám.
• ČSV môže byť vhodný aj ako terapeutický alebo asistenčný pes, ak sú splnené prísne podmienky výcviku a charakteru.
• Pri chove je potrebné mať na pamäti vysoké nároky na pohyb a duševnú stimuláciu; bez nich môže dochádzať k problémom s adaptáciou a správaním.

Československý vlčiak je plemeno s bohatou históriou a výraznou farebnou charakteristikou. Vzhľadom na jeho povahu a predpoklady sa odporúča dlhý a dôsledný výcvik, socializácia a primerané sociálne väzby. V správnych rukách sa môže stať verným a impozantným spoločníkom, ktorý bude vyžarovať jedinečnú kombináciu vlčieho vzhľadu a lojálnej oddanosti.

Tabuľka: Porovnanie dôležitých údajov

Cena štandardného šteniatka od renomovaného chovateľa sa pohybuje približne od 1 100 do 1 500 eur.

tags: #pes #vlciak #cierny