Pes v podradenom stave, prejavy a správanie: ako rozpoznať, zvládať a podporovať pokoj vo svorke

portalcenter.cl

Nešvár dnešnej doby - stres. Poznáme ho my, bohužiaľ ho poznajú aj naši štvornohí kamoši. Psi, ktorí trpia separačnou úzkosťou, úzkosťou z odlúčenia, môžu byť skutočne mimoriadne deštruktívni, nie len voči majetku, ale aj voči sebe. Nervózni psi majú zase sklon pri rôznych podnetoch upozorňovať svoje okolie vycerenými zubami, prípadne chniapaním okolo seba. Pes v strese je zmätený, nechápe, čo sa od neho očakáva, sťahuje uši a chvost a má tendenciu od stresujúceho prvku utiecť.

Základom úspechu je silný vodca, teda vy. Ten, kto psíka podrží a ukáže mu, že veci, ktoré ho stresujú sú v poriadku a nemá sa čoho báť. Váš pokoj a sebaistota sú zdrojom k šťastnému životu psíka. Nervozita obvykle vyplýva z neistoty, strachu a nedostatku sebadôvery a dôvery ako takej. Väčšinou sa týka menších psíkov, ktorých máme, bohužiaľ, tendenciu chrániť pred všetkým, čo MY považujeme za nebezpečné.

Príznaky a prejavy stresu u psa

Psík býva mimoriadne uštekaný, v mnohých situáciách - pri stretnutí s inými psami, pri stretnutí s cudzími ľuďmi, pri stretnutí s neznámymi alebo hlasnými zvukmi, šteká na predmety v domácnosti, ktoré spôsobujú hluk, alebo sú preňho neznáme. Odskakuje, odťahuje sa, uteká. V horšom prípade vrčí, keď je v situácii, kedy nevie odísť, cerí zuby, znervózňujú ho nečakané dotyky. Podceňovanie výchovy a výcviku u menších psov „lebo neublíži, veď je malý“, často vedie k nedostatku pevných a jasných pravidiel a to vedie k neistote, ktorá sa preklápa do nervozity.

Malý pes má čo robiť, aby to zvládol vo svete "obrov". Skúste si ľahnúť na zem a zdvihnúť hlavu, čo vidíte a ako to na vás pôsobí? Pevná a pokojná výchova, základný výcvik a dodržiavanie pravidiel neznamenajú nedostatok lásky. Ochraňovanie šteniat pred inými psami, prístup „nehýbte ho“, keď chce šteniatko niekto pohladkať, toto u psov vyvoláva nedôveru k iným psom a nedôveru k ľuďom. To vedie k nervóznemu štekaniu a vrčaniu, keď sa priblíži iný pes, bez ohľadu na to, či je alebo nie je reaktívny.

Ako štekajú a vrčajú na okoloidúcich alebo keď sa im niekto prihovorí, nehovoriac o dotyku. Hlasné výkriky „ty si krásny psík“, alebo „poď ku mne, ja mám doma tiež takého“ nervózneho psíka iba zneistí a môže vyvolať obrannú reakciu (útek alebo útok). Strkanie ruky do tváre je tiež nezmysel, pes musí mať možnosť sa k vám priblížiť a ovoňať vás dobrovoľne, keď sa rozhodne sám, potom mu môžete strčiť ruku pred tvár, prípadne ho pohladkať a prehovoriť naňho, ideálne pokojným hlasom.

To, že je pes malý neznamená, že je hračka. Ale podporovanie nervozity voči ľuďom panickým „nechytajte ho“ alebo „uhryzne vás“ a podobne iba situáciu zhorší. Vety typu „je to také plemeno, je uštekané“, „on je taký od malička“, „ona šteká na každého“ a podobne sú bežné, no nie sú pravdivé. Pes nemá dôvod štekať na iných psov, zvieratá ani ľudí, pokiaľ je správne socializovaný a pokiaľ jeho majiteľ nedá príčinu na paniku.

Prevencia a výchova ako základ zvládania stresu

Niekedy to, čo považujeme za milé a roztomilé u šteniatok, stáva sa nebezpečným alebo otravným v dospelosti. A niekedy veci, ktoré nám pripadajú mimoriadne zábavné na malej čivave, či jorkšírovi, by nám nepripadali také zábavné na rotweilerovi alebo staffordovi. Hryzenie rúk u šteniatok, trhanie papúč či ponožiek, kňučanie a štekanie ako prosba o jedlo, keď vy jete, vyskakovanie na ľudí od radosti, to všetko stráca čaro, keď psík dospeje. Ale keď ste to považovali za milé, keď bol šteniatko a teraz mu to zakazujete a trestáte ho, vyvoláte u psíka neistotu a tá vyvolá nervozitu.

Nervozita a stres u malých psíkov (čivava, jazvečík, jorkšír a pod.) má rovnako nepriaznivý vplyv na ich mentálnu pohodu, dokonca na ich fyzické zdravie, ako u veľkých psov. Len preto, že malý pes vyzerá v záchvate stresu alebo úzkosti roztomilo a zábavne (keď vás nechce pustiť sadnúť si k niekomu na gauč a „bráni“ svojho pána, keď naháňa vysávač a zase pred ním uteká, keď „roztomilo“ šteká 5 kg pes na 50 kg psa a stavia sa do „útočnej pozície“ a následne zdupká) neznamená, že ho takáto situácia nestresuje a je preňho príjemná.

Pokiaľ na psíka kvôli chovaniu, ktoré vám nevyhovuje, kričíte a opakujete „fuj, fuj, fuj“ alebo „nesmieš, nesmieš, nesmieš“ a podobné „zákazové“ slová, prestaňte s tým. Hneď. Krik nepomáha pri výchove ani výcviku ani najmenej. Ukážte psíkovi, aké chovanie od neho očakávate a odmeňte ho za to. Ignorujte chovanie, ktoré sa vám nepáči - skákanie, „žobranie“ o jedlo a podobne - a odmeňte slovne alebo fyzicky, keď chovanie zmení.

Spojte mu všetko, z čoho je nervózny, s niečím príjemným: pochúťky, hračka, pochvala, podľa situácie. Ak si s tým neviete dať rady, požiadajte o pomoc ľudí, ktorí sa tým zaoberajú na profesionálnej úrovni. Často počujeme: „on je taký vystresovaný“, „ona stále stresuje“. Čo je to ten stres u psa a ako sa prejavuje? Psa v strese spoznáme podľa reči jeho tela. Nekľudné prestupovanie z labky na labku, uši stiahnuté dozadu, strnulý postroj tela, stiahnutý chvost, zrýchlené dýchanie, až dychčanie, uhýbanie pohľadom a odvracanie hlavy.

Správanie a „komunikačné signály“ psa

Taktiež tento stav môžu vyvolať nejasné alebo rozporuplné povely, ktoré im dávame my. Prípadne naše chovanie voči psom, kedy sa im snažíme pomôcť tým, že ich ľutujeme, chlácholíme, držíme ich čo najďalej od stresového faktoru, namiesto toho, aby sme im ukázali, že nie je dôvod na stres a my sme tu preňho, aby cez to prešiel bez paniky. Ukážte psovi, že to, čo mu spôsobuje stres, je v skutočnosti neškodné. Ako jeho líder je na vás, aby ste sa postavili k situácii s rozvahou a pokojom.

Ak je zdrojom stresu neznáme prostredie, spojte mu ho s príjemnými prežitkami. Máte k dispozícii viacero nástrojov - obľúbené hračky, pochúťky, hry, všetko, čo jeho mozog odvráti od stresového faktora. Ak je to nový člen rodiny, postupujte rovnako, či už je to dieťa, nový psík alebo nové iné zvieratko, spojte mu jeho prítomnosť s príjemnými prežitkami a nezabúdajte venovať mu rovnakú pozornosť, ako novej bytosti.

Ak má stres z väčšieho množstva ľudí, pozvite domov čo najviac priateľov a známych, vyzbrojte ich hračkami a pochúťkami a požiadajte ich, aby ich okolo seba nenútene a kľudne pohadzovali, zatiaľ čo sa budú pohybovať v prítomnosti psíka. Samozrejme, začnite menším počtom ľudí a postupne ho zvyšujte. Ak má stres z väčšieho množstva psov, nie je dobré okamžite viesť ho do psej škôlky; môžete však požiadať ostatných majiteľov psov, aby sem-tam hodili nejakú pochúťku, keď budú prechádzať so svojim psom, alebo zamestnajte mozog psíka obľúbenou hračkou v ich prítomnosti.

O trpezlivosti a pomalom programe: Ozbrojte sa TRPEZLIVOSŤOU, tieto veci idú pomaly, ale úspech sa určite dostaví. Hračka AFP Little Buddy Heart Beat Sheep, ktorá imituje tlkot srdca, môže pomôcť pri separačnej úzkosti. Separačná úzkosť sa popísala široko: niektorí ju považujú za vrodenú predispozíciu, iní za získanú záťaž. Avšak pre psíka je to problém, ktorý si vyžaduje podporu a systémové riešenie.

Typy porúch správania a ich riešenie

Poruchy správania možno rozdeliť do štyroch základných skupín: agresivita, strach, nečistotnost a stereotypné správanie. Niektoré prejavy môžu byť spôsobené chorobou alebo bolesťou, iné sú dôsledkom stresu, nudy či zlých životných podmienok. Najčastejšie však ide o situácie, kedy správanie psa je prirodzené pre psa, ale pre človeka nežiadúce.

Agresivita: voči cudzím ľuďom, psom, alebo členom rodiny. Strachy: strach zo samoty (separačná úzkosť), strachy zo silných zvukov, búrok, ohňostrojov. Nečistotnosť: značenie, podriadenosť, strach. Stereotypné správanie: opakujúce sa pohyby tela, ktoré majú za cieľ upútať pozornosť alebo nahradiť nedostatočnú stimuláciu.

Prevencia a riešenie spočívajú v dôslednom výcviku, socializácii, vytváraní stabilného prostredia a primeranom prístupe majiteľa. Ak sa objavia vážne prejavy, obráťte sa na veterinára, kynológa alebo etológa. Čím skôr začnete, tým väčšia je nádej na úspech.

Praktické kapitoly na praktické použitie

  1. Pravidelná rutina a dostatok pohybu pre mentálnu aj fyzickú stimuláciu.
  2. Pozitívne posilňovanie: odmeňovanie žiadaného správania, ignorovanie nežiaducich krokov.
  3. Postupné vystavovanie psa novým podnetom s kontrolovanou expozíciou a odmienami.
  4. Práca s odstavením od stresoru bez vytvárania zbytočnej paniky; vyhýbanie sa trestom a stresovým slovám.
  5. V prípade potreby odborná pomoc a zváženie špecifických techník podľa prípadu.

Podrobné pohľady na reč tela a sociálne vzťahy

Pes myslí logicky a potrebuje spoločnosť, duševnú a fyzickú stimuláciu. Každý pes je osobnosť a reaguje na tréning rôzne. Dominancia, podriadenosť, kompromis, spolupráca a priateľský kontakt tvoria základ sociálneho života psa vo svorke. Zmysel pre kolektívnu spoluprácu a korektné nastavenie vedúceho psa je prirodzené; človek by mal predstavovať vodcu svorky a udržiavať pevný, ale láskavý prístup.

Poznanie a pochopenie konešivých signálov pomáha predchádzať konfliktom a chorobám spôsobeným stresom. Medzi najčastejšie signály patria: kývanie chvostom, otáčanie hlavy bokom, oblizovanie a vyhýbanie očnému kontaktu, sadanie alebo ľahnutie smerom od hrozby, poklonenie pri hrách a ďalšie. Tieto signály hrajú kľúčovú úlohu pri každodennej komunikácii so štvornohým priateľom.

Infografika: Signály pokoja u psa (konejšivé signály) - chvost, telo, tvár a očný kontakt

Vysvetlenie, ako zvládnuť separačnú úzkosť so psom

V prípade vážnych problémov s úzkosťou a správaním je dôležité vyhľadať odbornú pomoc - veterinára, kynológa alebo etológa. Nikdy neignorujte premeny správania, ktoré môžu signalizovať bolesť alebo zdravotný problém. Všeobecne platí: prevencia, správanie založené na pozitívnom posilňovaní a postupné zvyšovanie vystavenia pesovej svorke vedie k zdravému, šťastnému a vyrovnanému štvornohému priateľovi.

Čo pomáha pri zvládaní stresu u psovPríklady aktivít
Vytvoriť bezpečné prostredie a rutinudenný režim, pokojné prostredie
Mentálna stimuláciahádanky, pachové hry, interakcie
Postupná expozícia na stresoryneznáme prostredie, zhromaždenia ľudí a psov
Pozitívne posilňovanieodmeny, pochvala, hračky

Podobne ako u ľudí, aj u psov sa dá vyčítať nálada z výrazu tváre a z reči tela. Pes má oveľa citlivejší čuch než človek a komunikuje rôznymi zvukmi (štek, skučanie, vrčanie, výjavy) a telom. Naučíte-li sa čítať jeho signály, lepšie ho pochopíte a predchádzate konfliktom a zraneniam.

tags: #pes #v #podradenom #stave