Máte doma nového chlpatého člena rodiny a tešíte sa na všetko, čo vás spolu čaká? Čo je ešte v poriadku a čo už je za hranou. A čo robiť vo chvíli, keď máte pocit, že nič nefunguje a začína vás to trochu prevalcovávať. Dobre vychovaný pes je ten, s ktorým sa vám jednoducho dobre žije. V praxi ide o úplne obyčajné veci, ktoré však robia obrovský rozdiel.
Doma si pokojne ľahne a oddychuje, na prechádzke vás neťahá ako o život. Možno sa vám to pletie, ale výchova a výcvik sú dve rozdielne veci. Výchova je o tom, ako spolu fungujete každý deň. Výcvik k tomu pridáva konkrétne zručnosti. Psíky rady opakujú to, čo sa im oplatí. Akonáhle im nejaké správanie prinesie príjemný výsledok, začnú ho skúšať znova. Poznáte to, psík si sadne, vy ho pochválite a dáte mu odmenu. Nabudúce si sadne znova, pretože už vie, že presne toto sa mu oplatí.
Odmena pritom nemusí byť len maškrta. Určite to tiež poznáte - chcete psíka pochváliť, ale kým siahnete po odmene, je o krok ďalej a rieši niečo iné. Psík potrebuje presne pochopiť, za čo odmenu dostal. Stačí malé oneskorenie a spojenie sa rozpadne. Preto má veľa psíčkarov maškrty stále po ruke. Vo chvíli, keď chlpatáč urobí niečo správne, nie je čas hľadať. Najlepšie fungujú krátke tréningy počas bežného dňa. Maškrty fungujú skvele, ale po chvíli máte pocit, že ich je až priveľa. Dobrá správa je, že to ide aj inak. Maškrta je len jedna z možných odmien. Sami viete, že sú situácie, keď je pre psa zaujímavejšie okolie než jedlo.
Predstavte si, že ste na prechádzke. Psík sa na vás otočí, aj keď by mohol bežať inam. Namiesto maškrty ho pustíte späť „do akcie“. To, ako fungujete doma, tvorí základ celej výchovy. Správajte sa pre psa zrozumiteľne a nemeňte pravidlá podľa nálady. Keď hafana raz pustíte na gauč a druhýkrát nie, začne v tom mať zmätok. Veľkú úlohu zohráva aj bežný denný režim. Pravidelné kŕmenie, venčenie aj odpočinok pomáhajú psíkovi zorientovať sa v tom, čo sa počas dňa deje. Každý psík by mal mať svoje miesto, kam si môže zaliezť a mať pokoj. Schopnosť odpočívať sa často prehliada.
Prvé kroky a postupný plán výchovy
- Prvé dni psík potrebuje hlavne pochopiť, že u vás doma je v bezpečí. Pomôže, keď sa budete držať jednoduchého režimu - pravidelné venčenie, kŕmenie a dostatok odpočinku. Netreba hneď vyrážať na veľké výlety ani pozývať návštevy.
- Teraz sa už začínate viac zohrávať a spoznávať navzájom. Môžete pomaly pridať prvé drobnosti, ako je reakcia na meno, krátke privolanie doma alebo pokoj v pelechu. Všetko robte pomaly po malých krokoch.
- To, čo funguje doma, môžete postupne skúsiť aj vonku. Je však dobré začať v pokojnom prostredí, kde na psíka nepôsobí príliš veľa podnetov naraz. Zamerajte sa na základné fungovanie a povely - napríklad privolanie, chôdzu na vôdzke alebo len to, že vás vníma.
- Teraz prichádzajú nové situácie. Stretávate ľudí, psy a všade okolo je viac ruchu a podnetov. Nič neponáhľajte a trpezlivo krok za krokom zoznamujte psíka s okolím. Socializácia psíkovi ukazuje, ako funguje svet okolo neho. Postupne spoznáva ľudí, psy, zvuky aj rôzne prostredia a učí sa, že sa nie je čoho báť.
Predstavte si napríklad prvé stretnutie s cyklistom. Nemusíte ísť hneď blízko. Pokojne si postavte ďalej, nechajte chlpatáča situáciu pozorovať a pochváľte ho vo chvíli, keď zostane pokojný. Odstup robí veľký rozdiel. Rovnako to funguje aj pri útulkáčoch. Psík nemusí ovládať dvadsať povelov, aby bol život s ním v pohode. Základom je privolanie. Obrovskú úľavu prináša aj chôdza na vôdzke bez ťahania. Hodí sa aj „nechaj to“ alebo „fuj“, keď psík objaví niečo, čo by radšej nemal ochutnať.
A potom je tu manipulácia. Doma je to pre psíka jednoduché. Má tam pokoj, známe prostredie a minimum rušivých vplyvov. Tu sa oplatí trochu spomaliť a nejde na to hneď „silou“. Začnite tam, kde to psík ešte zvláda, a až potom pridávajte náročnejšie situácie. Veľkú úlohu hrá aj odmena. Vonku je všetko oveľa zaujímavejšie než doma, takže bežná maškrta často nestačí. Krátke tréningy počas prechádzky fungujú najlepšie.
1. 2. 3. 4. Rušivé podnety pridávajte postupne - Najskôr pokoj, potom ľahké podnety a až následne náročnejšie prostredie. 5. 6. Cieľom je, aby sa k vám vracal rád. Privediete si domov šteniatko a zrazu riešite mláčku tam, kde ju naozaj nečakáte. Vitajte v klube. Na začiatku veľmi pomôže jednoduchý režim. Venčite často, pokojne každé 2-3 hodiny, a hlavne po zobudení, po jedle alebo po hre. Možno už poznáte ten moment, keď sa psík zastaví, začne sa točiť a vy si poviete: „Tak teraz.“ Presne! Keď sa vyvenčí vonku, dajte mu radosť okamžite najavo. Pochváľte ho, tešte sa a pokojne pridajte aj malú maškrtu. Pokojne z toho urobte malé divadielko. Občas to jednoducho nevyjde. Na začiatku trvá dlhšie, kým chlpatáč pochopí, že doma sa mláčky nerobia. Chce to čas a hlavne trpezlivosť.
Ako zvládať prvé dni: skúste zachovať nadhľad. Trestanie tu ničomu nepomôže, len by psa stresovalo. Oveľa viac funguje pokoj. Spolužitie so psíkom je radosť, ale občas aj poriadne nervy, a to najmä na začiatku výchovy. Sú dni, keď si hovoríte, ako ste bez neho mohli bývať. Toto k výchove jednoducho patrí. Prídete domov a váš psík vás víta tak nadšene, že má zrazu labky na vás. Chce vás len pozdraviť a byť čo najbližšie. Pomáha trochu ubrať emócie hneď na začiatku. Otočiť sa bokom, chvíľu počkať a venovať pozornosť až vo chvíli, keď má všetky labky na zemi.
Skúste si chvíľu všímať, kedy presne šteká. Čo štekanie spúšťa? Keď na chvíľu stíchne, použite marker na označenie žiaduceho správania - napríklad konkrétnym slovom alebo klikrom. Práve v tom momente sa učí, že pokoj mu prináša viac úžitku než štekanie. Šteniatka objavujú svet hlavne papuľou. A vaše ruky, rukávy alebo nohavice lákajú malého chlpatáča ako ďalšia „hračka“. Skúste mu ponúknuť alternatívu, napríklad hračku alebo preťahovadlo. Keď je hryzenie už príliš intenzívne, stačí hru na chvíľu ukončiť.
Niekedy si možno hovoríte, že by sa hodila pomoc niekoho skúsenejšieho. V takej chvíli má zmysel obrátiť sa na trénera, prípadne behavioristu. Hľadajte niekoho, kto pracuje s pozitívnou motiváciou, vie vám veci zrozumiteľne vysvetliť a nesľubuje „rýchle riešenia na počkanie“. Veľkú úlohu zohrávajú aj odporúčania od iných psíčkarov. Pes z útulku si so sebou nesie príbeh, ktorý často vôbec nepoznáte. Možno máte chuť mu hneď ukázať celý svet, ale pre takého chlpatáča je na začiatku najdôležitejší pocit bezpečia. Pomáha držať sa jednoduchého režimu. Rovnaké časy venčenia, podobné trasy a minimum nových situácií na začiatku mu dávajú oporu. Každý chlpatáč je trochu iný a niekedy pomôže ujasniť si, odkiaľ vlastne začať.
Rozprávka psia a súčasnosť
Pri šteniatku väčšinou riešite hlavne čistotnosť, hryzenie a nastavenie režimu. Pri psovi z útulku hrá najväčšiu úlohu bezpečie, rutina a pomalšie tempo. Reaktívny pes reaguje prehnane na psy, ľudí alebo rôzne podnety. Bojazlivý pes potrebuje hlavne čas, jemný prístup a minimum tlaku. Pri aktívnych psoch, ako sú borderky alebo austrálaky, býva najväčšou zmenou naučiť ich odpočívať. A potom sú tu seniori. Starší psík už nepotrebuje výkon, ale skôr pohodlie, pokoj a prispôsobené tempo.
Mnoho zádrhelov vo výchove vzniká z drobností, ktoré si človek ani neuvedomí. Prvou chybou je neskorá odmena. Druhou chybou je, keď sa tréning natiahne viac, než by mal. Podobné je to aj s prostredím. Učiť sa niečo nové v rušnom parku býva pre psíka priveľa. A potom sú tu pravidlá. Každý v rodine sa správa inak a psík sa v tom stráca. Výchova psa stojí na základných pravidlách. Postupne si k sebe hľadáte cestu. A práve kvôli týmto chvíľam to celé robíte.
Poznámky a odkazy na literatúru ai.
Rozprávanie o vývoji psa zahŕňa aj to, že pes je zo spolubytia vlkov a vďaka domestikácii získal zmysel pre ľudskú spoločnosť. Genetická blízkosť psa a vlka dosahuje približne 99,9 %. Šľachtenie prinieslo rozmanitosť plemien a rôzne zamerania: ochranu, prácu, domácnosť a spoločenskosť. Korenie dnešných psov v našich domovoch tvoria nielen susedské historky, ale aj moderné trendy v stravovaní a starostlivosti, ktoré sa stále vyvíjajú.
Historický pohľad na domestikáciu psov a ich úlohu v ľudských aktivitách dopĺňa moderné príbehy a rozprávky o zvieratách. Rozprávky a skutočné príbehy psov a mačiek často ukazujú, že spoločné bývanie so zvieratami prináša radosť, bezpečie a emocionálne podporujúce chvíle. Vianočné priania a tradičné príbehy pripomínajú, že pes je verný priateľ a spoločník po celý život. Rozprávky tiež často ukazujú, ako dve zvieratá môžu nájsť spoločný domov a radosť v spoločnom živote.
Výcvik psa - šteniatko - Privolanie 1/2
Pes ako súčasť edukácie a čítania s deťmi: psy pomáhajú deťom lepšie čítať a sú trpezliví poslucháči. Svojím pokojom a beztrestnou prítomnosťou vytvárajú ideálny prostredie pre sústredené čítanie a rozprávanie príbehov. Príbehy o psoch a rozprávky ponúkajú inšpiráciu pre rodičov a učiteľov pri zapájaní detí do literatúry a spoločenských aktivít.
- Starý Bodrík a vlk
- Pavol Dobšinský - rozprávky o psíkovi Oriešok
- Bejly - vodiaci pes
- Vianočné šteniatko
- Pes a mačka: Rozprávky o vzťahu
V závere je dôležité uvedomiť si: psí priatelia nám dávajú radosť, vernosť a pocit bezpečia. Spochybňovať sa oplatí len s mierou trpezlivosti a pozitívnej motivácie. Psíkom treba vytvoriť rutinu, ktorá ich prevedie cez šteniatko, pubertu a dospelosť až po senioritu. Predovšetkým však treba pochopiť, že výchova a výcvik idú ruka v ruke a spolu tvoria harmonické spolužitie človeka a psa.