To sa stáva, že nás niekto opustí. A trpíme tým nielen my, ale aj naše verné psy. Tak ako my, aj naše psy trpia, keď ich opustí najbližší priateľ. Prežívajú rovnakú bolesť ako my, možno aj o niečo väčšiu, pretože keď vidia, že trpíme my, trpia aj za nás. Pes vníma odchod psieho parťáka, ktorý s ním zdieľal domácnosť.
Vedci a odborníci sa zhodujú, že ľudia aj psy vytvárajú hlboké putá vďaka tisícročiam spolunažívania. Profesorka antropológie Barbara King verí v hlboký zármutok, ktorý môže psa postihnúť pri strate jeho blízkeho. Zdá sa, že psy inštinktívne chápu ľudské gestá a emócie a môžu upadnúť do depresie po strate svojho majiteľa. Nedávno vykonaný výskum ukázal, že väčšina psov a mačiek zostáva po strate zvieracieho spoločníka zarmútených, pričom do prieskumu bolo zapojených 279 domácností a 311 pozostalých domácich miláčikov (159 psov a 152 mačiek).
Signály a príznaky blížiacej sa straty
Majitelia si často všimnú “menej známy” príznak - pes sa zvykne stiahnuť do ticha a ukryje sa na mieste, kam bežne nechodí. Veterinári a odborníci na správanie zvierat považujú toto správanie za adaptáciu z dávnych čias, keď ranná slabosť mohla prilákať predátorov, a preto sa zviera vzdialilo, aby chránilo svorku.
Toto správanie nie je osobné a môže zásahom zasiahnuť pocity majiteľov. Odborníci vysvetľujú, že pes odchádza práve preto, aby nezvyšoval napätie v domácnosti a aby neprivodil paniku u svojho človeka. V istom zmysle je to posledný prejav lojality a snahy zachovať pokoj pre tých, ktorých miloval celý život.
Ako sa pes v tejto chvíli cíti
Dezorientácia, poruchy rovnováhy, slabosť, kolísanie teploty a nechuť k vode sú časté fyzické príznaky. Pes môže dýchať prerušovane alebo pomaly a je často citlivejší na zvuky aj dotyk. V tejto fáze potrebuje tlmené svetlo a minimum ruchu, miesto, kde je bezpečný pokoj a blízky človek vedľa neho.
Podpora a starostlivosť
Najdôležitejšie je umožniť psovi zostať tam, kde si vybral svoje útočisko. Kľúčové je ľahké, tiché a pokojné sprevádzanie, jemný hlas a tichá prítomnosť človeka. Stále je potrebné konzultovať stav s veterinárom, pretože niektoré stavy môžu byť zmiernené alebo liečiteľné, najmä pri akútnej dehydratácii alebo bolesti. Neúmyselne nemusí byť depresia len reakciou na smútok majiteľa, ale môže mať aj širšie fyziologické súvislosti.
Ako zvládať domácu stratovú situáciu a čo robiť po strate
Dodržuj každodenné rutiny - domáce zvieratá sú spokojnejšie, keď vedia, čo môžu očakávať. Aj keď pes môže na istý čas odmietať jedlo, ponúkaj mu pravidelné kŕmenie v rovnakej miske a v rovnakom čase. Pozor na odmeňovanie depresie; maškrtou môžeš podporiť úzkosť, apatiu či strachovú reakciu. Vytvára sa nová hierarchia v rodine, najmä ak je v domácnosti viac zvierat, a preto je dôležité pozorovať vzťahy a proces adaptácie.
Dvakrát meraj a raz nakupuj: Neber to ako samozrejmosť, že keď ťa opustí jeden pes, musíš ho automaticky nahradiť druhým. Hľadaj útechu, no s citom. Je v poriadku, ak sa chceš svojmu psovi vyplakať do kožucha, ale dávaj pozor na emócie a pocity zvieraťa. Daj mu čas. Tak ako ty potrebuješ čas na zahojenie rán, potrebuje ich aj tvoj pes.
Uvažuj o prítomnosti pri smrti člena rodiny. Dôležité je myslieť aj na pozostalých, či by si takúto prítomnosť priali aj oni. Ak je to potrebné, siahnite po prírodných prípravkoch - homeopatiká alebo Bachove kvapky môžu pomôcť, ale vždy po konzultácii s odborníkom.
Dokážu psy čítať naše emócie a vedia byť pesimistickí?
Po smrti psa ľudia často prežívajú porovnateľné pocity s úmrtním blízkeho človeka. Výskum potvrdil, že pre väčšinu ľudí je smrť psa porovnateľná s stratou príbuzného. Neexistujú špecifické smútočné rituály za mŕtve zviera, ale už existujú zvieracie cintoríny a rovnako aj diskusia o spôsoboch, ako sa s touto stratou vyrovnať. Pes si nás pamätá nielen rozumom, ale aj emóciami a spomienkami prepojenými s pocitmi, ktoré s nami prežíval.
Vplyv smrti na deti a iné zvieratá
Smrť domáceho maznáčika môže u dieťaťa spustiť vážne psychické problémy. Dieťa potrebuje otvorený a úprimný dialóg o smrti zvieraťa, aby sa mu predišlo zbytočným predstavám a obavám. Rodičia by mali pozorovať príznaky smútku a v prípade potreby vyhľadať pomoc psychológa. Zvieratá tiež reagujú na zmenu v prostredí a prítomnosť nového zvieraťa nie vždy znamená rýchlu adaptáciu; niektoré zvieratá môžu potrebovať čas, aby prijali novú hierarchiu.
Pripomienky na praktické zvládanie a dôsledky
Keď zviera zomrie, je potrebné si uvedomiť, že smútenie je prirodzenou súčasťou vyrovnávania sa s úmrtím. Čas, ktorý trvá, je individuálny. Niektorí ľudia sa vyrovnajú rýchlo, iní potrebujú mesiace či roky. Rozhodnutie o tom, či bude nové zviera mať to isté meno alebo či bude nahradením predošlého zvieraťa, je potrebné zvážiť s citom a opatrnosťou. Nové zviera môže ponúknuť nádej, no nemôže nahradiť to predošlé. Rozlúčka a pohreb patria medzi kroky, ktoré poskytujú uzavretie a uľahčujú proces smútenia.
