Nad tým, prečo tvoj pes prestal mať záujem o prechádzky a hry, by si mal zamyslieť. Dôvod môže byť komplexnejší než len občasná lenivosť. Často majitelia prehliadnu prvé signály, ktoré by mohli naznačovať zdravotné komplikácie. Rozumieť náladám nášho psa je nevyhnutné pre jeho zdravie a pohodu. Ak váš pes vykazuje neznáme znaky neaktívnosti, môže to byť vážny signál. Neprehliadnutie tých najmenších zmen v chovaní našich štvornohých priateľov a ich včasné identifikovaní môže predísť mnohým problémom. Zmeny, ako sú strata záujmu o hry a činnosti, ktoré predtým milovali, alebo zvyšujúca sa apatia, vyžadujú okamžitý zásah. Systematické sledovanie a interpretácia behaviorálnych zmien v našich domácich miláčikoch sú fundamentálne. Engažovaním sa do tohto procesu získavame hlbšie poznatky o internej sfére našich psích priateľov.
Neochota psa k pohybu často vyplýva zo zdravotných problémov. Patria sem zranenia, chronické bolesti či artritída. Zranenia: Ak pes utrpel čerstvé zranenie alebo ho niečo bolí, jeho ochota k pohybu môže byť výrazne obmedzená. Artritída: Artritída je bežným fenoménom u starších psov. Je kľúčové pozorovať zdravotné príznaky a diskutovať o nich s veterinárnym lekárom. Rýchla diagnostika a adekvátna liečba môžu psom umožniť návrat k aktívnemu životu.
Neexistuje pochýb o tom, že psychologické stavby, akými sú psia depresia a emočné turbulencie, majú značný vplyv na ochotu psa zapojiť sa do aktivít. Je nevyhnutné, aby sme boli ostražití voči symptómom úzkosti, ako sú nadmerné štekanie, skrývanie sa, či straty apetítu. Tieto signály môžu poukazovať na to, že náš pes prekonáva emocionálnu krízu. Psi siliarou sa depresiou môžu prejavovať apatiou nielen voči pohybu, ale aj ku každodenným aktivitám, čo negatívne ovplyvňuje ich fyzickú kondíciu. Podstatné je neustále pozorovať ich chovanie a v prípade potreby sa obrátiť na odborníkov.
Plemená psov sa líšia nielen vzhľadom, ale aj svojimi pohybovými potrebami a predispozíciou k rôznym aktivitám. Ak je náš domáci miláčik border kólia, môžeme očakávať, že bude prejavovať vysoký stupeň energie a vyžadovať rozsiahle pohybové aktivity. Naopak, francúzske buldočky, známe svojou miernejšou povahou, potrebujú menej fyzickej aktivity. Dedičné zdravotné problémy psov, ako je napríklad dysplázia bedrových kĺbov, môžu obmedziť ich schopnosť k pohybu. Je nevyhnutné zohľadniť tieto genetické faktory pri výbere plemena. Rozumejúc význam genetických faktorov, môžeme lepšie prispôsobiť starostlivosť a aktivity pre našich psích priateľov.
Odpovedná strava je nevyhnutná na podporu aktivitu psa. Stravovanie, ktoré je vyvážené, má priamy dopad na úrovne energie psa. Umožňuje mu to zapojiť sa do denných činností. Zistili sme, že dieta založená na prvotriednych ingredienciách nielenže posilňuje fyzickú kondíciu, ale aj psychický stav psa. Plánovanie stravy by malo zohľadniť energetické požiadavky psa. To obnáša adekvátne množstvo proteínov, zdravých tukov a komplexných sacharidov. Pre zdravý a aktívny život nášho psa je veľmi dôležitá správna strava a kvalitné doplnky. Ak chceme nášho psa potešiť pamlskami, ideálnym riešením sú produkty Friky a MeatLover. K celkovému zdraviu psa prispievajú aj vitamínové doplnky. Nezabúdajme ani na kozmetiku.
Včasné rozpoznanie signálov odmietania pohybu u psa môže rozhodnúť o premenení menšieho problému na závažný zdravotný stav. Kľúčové je naučiť sa identifikovať prvé varovné signály. Ak dojde k náhlej zmene a náš pes, kedysi plný energie, prestane mať záujem o akékoľvek pohybové aktivity, mali by sme to považovať za vážne varovanie. Za znepokojivý signál možno považovať aj zvýšený čas strávený ležaním alebo spánkom. Keď pes prejavuje nadmernú nečinnosť, považujeme to za varovné znamenie. Rozpoznanie varovných signálov odmietania pohybu u psa je kriticky dôležité. Rýchle identifikovanie týchto signálov umožňuje okamžitý zásah. Tým je zabezpečené, že náš miláčik bude viesť zdravý a šťastný život. Vnímanie psieho správania je často najlepším spôsobom, ako odhaliť prítomné zdravotné problémy a včasná detekcia umožňuje promptnú reakciu.
Introdukcia každodenných fyzických aktivít a hier do života psa predstavuje optimálnu metódu na posilnenie jeho motivácie. Začiatok môže predstavovať vytvorenie rutiny. Tá by mala obsahovať krátke, no pravidelné prechádzky. Pri začleňovaní týchto techník do života vášho psa je kľúčové zohľadniť jeho individuálne potreby a schopnosti.
Pravidelný pohyb je kľúčovým prvkom v živote psa, ktorý prispieva k jeho celkovému zdraviu a pohode. Význam cvičenia pre psov je mnohostranný. Optimalizuje hmotnosť, čo znižuje riziko obezity a súvisiacich chorôb, ako sú diabetes a srdcové ochorenia. Cvičenie takisto pozitívne ovplyvňuje mentálne zdravie psov. Aktívny životný štýl redukuje pravdepodobnosť depresie a stresu. Cvičenie sa ukazuje ako účinný preventívny nástroj proti chorobám. Napríklad, pravidelné prechádzky a hry znižujú riziko artritídy v starobe. Posledná, ale rovnako dôležitá výhoda, je posilnenie vzťahu medzi psom a jeho majiteľom. Spoločné aktivity zvyšujú dôveru a prehlbujú vzájomné puto.
Keď zvažujeme ideálne psie športy pre našich štvornohých spoločníkov, dôležitá je úvaha o ich veľkosti a energetických požiadavkách. Pre menšie psy sú vhodné interaktívne hry ako napríklad fetch, podporujúce ich fyzický pohyb a mentálnu stimuláciu. Agilitný tréning sa javí ako vhodný pre psov väčších rozmerov. Okrem fyzickej zdatnosti požaduje aj mentálne zaangažovanie. Hlavnou súčasťou agility je prekážková dráha, cez ktorú psi prechádzajú, aby dosiahli čo najlepší čas. Plávanie poskytuje psom náročnú fyzickú aktivitu, ktorá je zároveň šetrná k ich kĺbom. Je to obzvlášť prospešné pre psy, ktoré majú vysoké energetické požiadavky alebo trpia problémami s kĺbmi. Sociálne cvičenie pre psov je neoddeliteľnou súčasťou udržiavania ich fyzickej kondície a sociálnej pohody. Umožňuje im stretnúť sa a interagovať s inými psami. Kľúčom je zabezpečiť našim psom rozmanitý výber športových a zábavných aktivít.
Udržiavanie pravidelných návykov a konzistentné učenie psa sú fundamentálne pre vybudovanie stabilnej a radostnej existencie pre našich štvornohých priateľov. Konzistentný výcvik podnecuje lepšiu disciplínu a zabezpečuje spoľahlivosť poslušnosti. Čo nevyhnutne uľahčuje rutinné činnosti a posilňuje vzájomný vzťah medzi psom a jeho majiteľom. Začleňovaním ustáleného rozvrhu a záväzkom k jeho dodržiavaniu sa zabezpečuje fyzické a psychické zdravie nášho zvieraťa. Implementácia týchto zvyklostí prispieva k ich celostnej pohode a značne zlepšuje kvalitu ich života.
Neochota psa k pohybu môže signalizovať závažné problémy, čo si žiada urgentnú veterinárnu pozornosť. Podstatné je zapojiť renomovaných veterinárnych lekárov a behavioristov. Tí identifikujú príčiny neochoty k pohybu, akými sú bolesti alebo psychologické prekážky. Ponúknu terapiu adaptovanú na potreby jedinca. Kombinácia veterinárnej starostlivosti, fyzioterapie pre psov a odborného poradenstva je kritická pre obnovu kvality života vašeho psa.
Zisťovanie, či sa náš pes len zdržiava aktivít z lenivosti, alebo či za tým stoja zdravotné komplikácie, vyžaduje pozornú úvahu. Rozpoznať signály, ktoré nám psík vysiela, môže pomôcť určiť skutočnú príčinu jeho správania. Niektoré psy sú predisponované k pasívnejšiemu životnému štýlu, čo je typické pre plemená ako buldočkovia. Vynechanie fyzickej aktivity im môže vyhovovať viac, avšak prudké zmeny v ich správaní si vyžadujú pozornosť. Najviditeľnejšie varovné signály zahŕňajú nechuť k pohybu, bolestivosť, alebo stratu záujmu o činnosti, ktoré pes obvykle miluje. Rozlišenie medzi normálnou neaktívnosťou a symptómami, ktoré môžu signalizovať vážne zdravotné ťažkosti, je esenciálne.
O pohybe našich psích spoločníkov by sme mali uvažovať so zreteľom na mnohé faktory. Medzi tieto patrí aj vplyv počasia. V letných mesiacoch často pozorujeme zníženú aktivitu, kvôli vysokej teplote, ktorá môže psom spôsobiť únavu. Ďalším podstatným aspektom je vek a mobilita nášho štvornohého priateľa. Mladšie jedince charakterizuje zvýšená vitalita, sú viac naklonení zapájať sa do fyzickej aktivity. Avšak, s pribúdajúcim vekom psi môžu zažívať zdravotné komplikácie, obmedzujúce ich schopnosti pohybu. Prostredie, v ktorom sa pes nachádza, nemôžeme opomenúť. Prístup k zelene a bezpečným areálom na hranie má priamy dopad na množstvo a kvalitu pohybových aktivít. Pre psy je dôležitá prítomnosť bezpečného priestoru, kde môžu voľne behať.
Došlo k momentu, keď musíme zhodnotiť čo psy skutočne potrebujú. Analýza rôznych dôvodov, prečo sa psy vyhýbajú pohybu, ukázala, že existujú fyziologické aj psychologické faktory. Ukázali sme, ako podstatné je mať správnu stravu a pravidelnú rutinu. Tieto prvky sú nevyhnutné pre zachovanie aktívneho životného štýlu našich psích priateľov. Pozornosť sme venovali aj tomu, ako majitelia možu lepšie rozumieť svojim psom. Prečo je táto oblasť dôležitá? Základným kameňom našej stratégie pre aktívny život psa je správna interpretácia ich správania. Znalosť toho, ako identifikovať a reagovať na signály, ktoré nám psi dávajú, nám umožňuje nielen zlepšiť ich zdravie. Vytvorený plán pre dynamický život nášho psa si vyžaduje konzistentnosť a trpezlivosť. Vyžaduje -si aj ochotu vynaložiť čas na rozvoj ich fyzických aj mentálnych kapacít. Takáto investícia sa nám však mnohonásobne vráti. Nielenže naše psy to ocenia, ale my budeme mať zdieľaných pohybových aktivít obrovskú radosť.
Pozorujte vášho psa, aby ste identifikovali akékoľvek znížené prejavy aktivity. Ak váš pes vykazuje neochotu ísť na prechádzky alebo trávi viac času ležaním, môže to signalizovať problém. Existuje niekoľko fyziologických problémov, ktoré môžu viesť k odporu voči pohybu. Zranenia, bolesť svalov alebo kĺbov a artritída sú bežné príčiny. Absolútne, psychologické faktory, vrátane stresu a úzkosti, majú významný dopad na aktívne správanie psa. Je dostatočne dôležité udržiavať prehľad o emočnom stave vášho psa a jeho správaní.
Energetické potreby psa a preferencie k activite sa líšia medzi rôznymi plemenami. Vyvážená strava poskytuje psovi nevyhnutnú energiu pre jeho každodenné aktivity. Odporúčame rôzne produkty od CricksyDog, vrátane granúl Juliet a Ted, mokrého krmenia Ely, pochútiek Friky, MeatLover snacks a vitamínových doplnkov Twinky.
Zmeny ako neochota ísť na prechádzku, zvýšená únava, frekventované ležanie, a strata záujmu o hry, môžu naznačovať problém. Pomáhajte svojmu psovi byť viac aktívny skrz hry, pravidelné prechádzky a motivujúce pamlsky. Pravidelná aktivita podporuje fyzickú a mentálnu pohodu psa, napomáha v prevencii proti chronickým ochoreniam a udržiava jeho ideálnu váhu.
Běháte a máte psa a chcete tomu věnovaný čas propojit. Základ splněn. Canicross je přirozeným pohybem nenáročným na vybavení, navíc si ho užíváte s parťákem, který má pořád radost. Začít s ním je jednoduché. Co ale dělat, když to drhne? Běhání se psem je týmová disciplína a tým je silný jen tak, jak silný je jeho nejslabší článek. Tím se dostáváme k jádru problému. Když máte pocit, že se vám nedaří, položte sami sobě zdánlivě jednoduchou otázku. Co pro mě znamená úspěch? Je to vyhrát závod? Dokončit závod? Zúčastnit se závodu? Podaří-li se vám definovat svůj cíl, můžete se na své výkony podívat střízlivýma očima a jasně si říct, co přesně se vám nedaří a překáží to na cestě k úspěchu. Bolí mě záda po každém tréninku. Běhám pomalu. Pes netahá. Psa spíš tahám já. Pes nevydrží běžet dlouho a po pár kilometrech odpadne. To všechno jsou objektivní problémy. Pak je také potřeba být k sobě upřímný a uvědomit si limity své i psí. To, že doběhnete na závodech poslední nebo nestačíte ostatním v tréninku, ještě neznamená, že se vám nedaří. S přehnanými ambicemi mám bohaté osobní zkušenosti, které mě naučily, že zábava to začne být teprve ve chvíli, kdy si své současné limity připustíte. Radost pak přináší každý výkon, kterým se k nim přiblížíte nebo je jím posunete zase o krůček dál. Přehnané ambice ničí vás oba.
Pokud vám pes při běhu nepomáhá (netahá vás), může to mít více příčin. Pes se během tahu musí celou dobu soustředit, což ho vyčerpává stejně jako fyzický výkon. Tréninky proto musíte prodlužovat velmi pomalu a hlavně začínat na krátkých, maximálně 2km trénincích. 2. To je velmi častý problém a nejste v něm rozhodně sami. Naštěstí i tady existuje řešení. Nejprve musíte psa naučit bezvadně tahat. Paralelně, avšak mimo canicrossový trénink, naučte psa chodit u nohy nebo „za patami“. 3. Jestli se psem vedle běhu jezdíte i na kole, koloběžce nebo běžkách, můžete se setkat s tím, že vaší rychlosti nestačí. Tady je opět potřeba si uvědomit limity psů a hlavně najít hranice toho vašeho. Nejjednodušší cesta je navštívit některou z tréninkových skupin. Trénink je ze 60 až 70 % zaměřený na přípravu psů a ze zbytku na vaši kondičku a běžecké dovednosti. Pokud chcete na tréninku vyřešit konkrétní problém, doporučuji, abyste kontaktovali přímo trenéra a nastínili mu, o co se jedná. Společné tréninky vedou canicrossaři, kteří mají pod palcem všechny důležité informace o zapřahání a jsou schopni a hlavně ochotni je předávat dál.
Canicross je o souhře člověka a psa. Pes pomáhá svým tahem k vyšší rychlosti. Navíc se řadě běžců tahem hezky srovná technika běhu. Jenže co s tím, když můj pes pořádně netahá?Místo tahu pes začne skákat Jedná se o případ, který vídáme opravdu hodně, nejčastěji u ovčáckých psů. Pes, místo toho, aby běžel rovně před vámi, se otáčí, skáče na vás nebo vedle vás nebo dokonce kouše vodítko. Tak takhle byste daleko nedoběhli. Pes to dělá, protože vůbec netuší, co po něm chcete. Takže si našel svůj způsob chování, který ho baví. V takovém případě je potřeba začít od úplných základů. Psovi nasadíme postroj, chytneme ho jednou rukou za obojek, druhou za konec postroje a odpočítáme. Tři, dva, jedna a go. Pes vybíhá a váš jediný úkol je mlčet a třeba po dvou krocích říct stůj a běh tak ukončit. Zastavit, psa pustit nebo přepnout z postroje na obojek a moc pochválit. Jestli ani dva tři kroky pes nezvládne, je potřeba si vzít na pomoc “figuranta” nebo dalšího běžce se psem, který vyběhne před vámi. Figurant bez psa bude na vašeho chlupáče volat a lákat ho na sebe. Pomocí tohoto jednoduchého cvičení psovi vysvětlíte, že když poběží dopředu na napnutém vodítku, je to správně. Také je potřeba dbát na důslednost. Tahá se mezi startovacím a ukončovacím povelem. To, že chlupáč táhne je pro něj radost, takže není potřeba na něj mluvit a chválit ho. Aby vám to šlo rychleji, mějte opravdu jeden postroj na canicross. Postroj, ve kterém chcete, aby pes tahal. Ten mu nandáte před během a hned po ukončení ho ze psa svléknete. Na vás je pak dodržování všech pravidel a odhadnutí vzdálenosti, kterou se pes ještě zvládne soustředit a běžet před vámi. Nedříve to budou opravdu jen kroky a metry. V jednom okamžiku uvidíte, jak to chlupáčovi secvakne všechno dohromady.
Chvilku táhne jak blázen, ale pak začne čuchat Každý známe začátečnickou chybu všech běžců, přepálíme to hned na začátku a po 200 metrech nás už píchá v boku. Úplně stejné je to u psů, jen rozdíl je v tom, že chlupáčovi tento stav nevysvětlíte.Pes vyběhne, naplno se do toho opře a má hroznou radost. Potom zvolní a často se začne rozhlížet, zastavovat, případně začuchávat. Čtyřnožci došla energie a nemá ji už do dalšího tahu. Jak to zlepšit je jednoduché, ale zase to bude na vás a vaší důslednosti. V hlavní roli bude pravidelnost. Naplánujte si tréninky alespoň 3x týdně, 4x bude ještě lepší. Na začátku trénink nezabere moc času. Stačí vám cca půl hodina. Chlupáče nejprve rozehřejete. K tomu vám postačí krátká procházka. Navíc se u toho i vyvenčí. To vám zabere 10 minut. Pak přijde na řadu samotný trénink. Trénovat budete krátké úseky, které víte, že váš pes zvládne táhnout na 100 %. Mezi jednotlivými úseky dáte psovi pauzu. I zde platí, že v tahu je pes na postroji a jakmile na váš povel zastaví, tak si ho přepnete na obojek. Uvidíte, že za 3 týdny se kondička zlepší a postupně zvládnete úseky prodlužovat.
Tahání chlupáče vůbec nebere Pokud máte doma chlupáče, který nikdy netahal ani na vodítku, je možné, že takového psa nebude jednoduché roztahat. Stojí za zvážení, jestli se vám to chce učit, protože cesta bude dlouhá. Jiná varianta je brát s sebou chlupáče na výběhy na volno. Nebo ho nechat běhat vedle vás na prověšeném vodítku.Čtyřnožce, kteří netahají, je potřeba motivovat ostatními běžci se psem. Takže společné tréninky jsou ideální volba. Mimo skupinu psovi postroj nedávejte. Obvykle se chlupáč chytne ostatních a zvládne se do postroje opřít.
Pozor na lidské zlozvyky, které psi nemají rádi Pro správný tah je také důležité, jak psa odstartujete. Nejprve řeknete slovní povel - tři, dva, jedna a go. Pes se rozbíhá. Nyní přichází případný zádrhel. Na startu si psa držíte za přední a zadní část postroje. Jakmile vystartujete, tak psa nepouštíte, ale jen se chytnete zhruba v půlce vodítka. Tímto jednoduchým manévrem zabráníte prudkému škubnutí a můžete tak plynule vyběhnout. Hodně psů je na škubnutí vodítka velmi citlivých. Tomu ale můžeme zabránit správným odstartováním. Důležitou roli hraje i kvalita vodítka. Rozhodně je potřeba koukat po celoodpruženém, kdy je guma vetkaná přímo do vodítka. Další roli v tom hraje délka vodítka. Canicross se běhá s vodítkem o délce 2 m v nataženém stavu. Vodítko bez tahu má necelý metr a půl. Když se pes rozeběhne, mělo by plynule pružit. Zuzka s Ajkem jsou sehraný canicrossový tým. Začali spolu chodit na naše Běhejsepsem tréninky, kde si vytvořili dobrý základ.
Vestibulárny syndróm príznaky: -pes začne vracať -je neschopný chôdze -padá do jednej strany -má vykrútenú hlavu do jednej strany -pri chôdzi pôsobí "opitím" dojmom -oči mu behajú nekontrolovateľne buď hore-dole alebo doprava a doľava - prípadne kombinovane -ľahko je tieto príznaky zameniť s mŕtvicou a pes je zbytočne utratení. Vestibulárny syndróm odzneje do 48 hodín (pes prestane vracať ale problem s rovnováhou ostávajú). Posledné príznaky odznejú v priebehu týždňa max. mesiaca Tento príspevok píšem na základe svojej skúsenosti s Vestibulárnym syndrómom u svojho staršieho psa (14,5 r.). Kedže sa jedná o dosť hrozivý stav u psa a na internete o tejto chorobe nie je veľa informácií, chcem stručne popísať moju skúsenosť s touto chorobou. Ak môj príspevok dokáže zachrániť aspoň jedneho psa tak viem že malo zmysel sadnúť si za počítač a spísať moju skúsenosť. Tiež to robím aj preto že som vdačný za to že sa môj psík ešte vrátil a môžme si ešte spolu užiť jeho posledné chvíle.
Večer pred chorobou: psík bol ako vždy na večernej prechádzke po ktorej sa najedol a išiel si ľahnúť. Nič nenasvedčovalo tomu žeby sa jeho stav mal zhoršiť. Odišiel som do práce na nočnú smenu s tým že ráno pôjdeme ako stále na prechádzku
Deň 1: ráno o 6:00 mi zvoní telefón. Žena mi oznámila že psík povracal celý byt a leži zvláštne vykrútený do jednej strany a nemôže sa postaviť. Kedže to je starý pes a posledné dva roky veľmi ťažko chodí - pomyslel som si že prišiel jeho koniec. Keď som prišiel domov našiel som psa ležať v zvláštnej polohe. Keď som sa ho snažil postaviť okamžite sa zvalil na zem. Pôsobil ako keby je omámený a nevie udržať rovnováhu. Okrem toho mal tiež vykrútenú hlavu do boku. Do tej strany do ktorej padal, ale to som si všimol neskôr. Okrem toho mal neprítomný pohľad, vyplazený jazyk a čo bolo zvláštne jeho oči kmitali hore dole a do strán. Bol na neho žalostný pohľad. Pomyslel som si že sa jedná o mozgovú mŕtvicu a že je to jeho koniec. Zavolal som veterinára ktorý mohol prísť až za dve hodiny. Tak som si teda k nemu sadol a proste som sa s ním rozlúčil. Myslel som si že keď príde veterinár tak vykoná eutanáziu. Keď dorazil veterinár skonštatoval že sa pravdepodobne jedná o mŕtvicu ale že mu treba ete dať šancu. Dostal nejaké injekcie a ak by sa jeho stav nezlepšil tak mám zavolať a veterinár by ukončil jeho život.
Psíkovy som teda urobil provizórny pelech. Kúpil som podložky pre ležiacich pacientoch kde som ho uložil a kde vykonával potrebu, kedže von nedokázal ísť - nedokázal chodiť- padal do jednej strany. Dal som mu napiť a nechal ho spať. Sadol som si za počítač a skúsil som sa dopátrať k nejakým informáciám. Keď som zadal do vyhladávača že psík má hlavu na bok a padá - dostal som sa k článkom ktoré presne popisovali stav môjho psa - hlava na bok, kmitanie očí, vracanie, neschopnosť chodiť a udržať rovnováhu. Tejto chorobe sa vraví Vestibulárny syndróm a postihuje hlavne starších psov. Dochádza k narušeniu rovnovážneho systému u psa ktorý je preto neschopný chôze a padá. A čo bolo najdôležitejšie všade sa písalo že táto choroba sama od seba odznie v priebehu 24 až 48 hodín a nezanechává žiadne následky a ani sa nevracia. Táto posledná informácia mi dodala obrovskú nádej aj keď do ďaľšieho dňa u môjho psa nedošlo k žiadnemu zlepšeniu. Pes stále spal. Vracať už síce prestal ale zato vyzeral veľmi zle. Keby sa nedopátram k informácii že táto choroba sama odíde a nezanechá následky asi by som ho dal utratiť čo však bola príšerná predstava kedže som s ním prežil tretinu svojho života. V noci keď som mu dal vodu sa ešte posledný krát povracal
Deň 2: Celý deň sa nič nezmenilo. Pes väčšinu dňa prespal. Bolo nevyhnutné mu dávať vodu. Veľmi tažko sa mu pilo preto som mu vodu striekal injekčnou striekačkou do úst. Inak to nešlo. Nebol schopný sám piť. Večer som mu uvaril kuracie prsia a skúsil som mu dať žrať. Neveril som že bude mať záujem ale keď zbadal mäso ihneď otvoril ústa aby som mu dal. Pri tom stále ležal. Dal som mu pár súst a takto som ho po troške kŕmil asi každé dve hodiny. Večer bolo vidieť že sa mu trošku vrátila sila. Ale len trochu. Sem tam zdvihol hlavu a to bolo všetko
Deň 3: Keď som sa ráno zobudil dúfal som že sa psík sám postaví a bude už chodiť. Ubehlo už spomínaných 48 hodín počas ktorých by táto choroba mala odísť. Bol som veľmi nervózny lebol som vedel že ak sa nepostavú budem ho musieť utratiť. Prišiel som teda k nemu a snažil sa ho postaviť. Ihneď padol do strany a viac sa nepostavil. Bolo to hrozné sklamanie. Všetká moja nádej na jeho uzdravenie sa rozplynula. Vonku konečne začalo babie leto. Vzal som ho na ruky a zniesol po schodoch dole pred činžiak kde som ho položil na trávu aby sa trošku nadýchal čerstvého vzduchu a tiež som si myslel že keď bude vonku tak sa bude snažiť chodiť. Ale nebolo to tak. Pes ležal takmer ako mŕtvy na zemi. Slnko mu rozžiarilo srsť....Zobral som ho znovu na ruky a odniesol domov. Keď som ho niesol bol ako mŕtvy. Nohy mu vyseli a bol úplne bez života. Bol to strašný pohľad. Povedal som si že mu dám ešte jeden deň a potom zavolám veterinára aby ukončil jeho trápenie.
Čo však bolo zaujímavé pes akokeby netrpel žiadnymi bolesťami. Žral aj pil vodu len nevedel pri chôdzi udržať rovnováhu a padal. To mi bolo podozrivé. Večer sa však situáci zhoršila. Pes sa zobudil a už nechcel spať. Hrozne dychčal a veľmi zvláštne ležal. Bolo očividné že mu niečo je. Ten pohľad na neho ako sa trápil bol príšerný. Nevedel som mu nijako pomôcť. Bola asi pol noc a keby sa ocitne v takomto stave v priebehu dňa asi by som to nevydržal a dal ho utratiť. Bolo viac než jasné že sa veľmi trápi. Po asi 4 hodinách od vyčerpania zaspal.
Deň 4: Ráno som sa prebudil s tým že toto bude jeho posledný deň. Vstal som a išiel som mu vymeniť pelech pretože bol celý preštatí. Zodvihol som ho a preložil vedla do izby. Keď som ho išiel položiť tak si zrazu neľahol ale ostal stáť na štyroch nohách. Nechcelo sa mi tomu veriť. Síce ledva stál a bolo vidieť že je to pre neho strašne namáhavé ale stál a to bol obrovský pokrok. Ihneď som s ním išiel von. Vonku začal opatrne chodiť. Stále ešte padal ale už dokázal prejsť pár krokov a aj sa sám vycikal a vykonal potrebu. Keď som si spomenul na to že v noci som ho chcel dať utratiť zamrazilo ma. Od tohto rána sa začalo všetko zlepšovať. Psík robil veľmi pomalé pokroky. Aj keď stále padal a bol veľmi zvláštne vykrútení do jednej strany - dokázal však chodiť. Trvalo ešte asi 5 dní pokiaľ všetky tieto príznaky odzneli. Dnes po mesiaci je pes ako pred tým. Akokeby sa nič nestalo. Jeto až neuveriteľné pretože som sa s ním rozlúčil a on sa ešte vrátil. Dnes som vdačný za káždý jedeň deň ktorý spolu ešte strávime.
Týmto príspevkom chcem dať nádej aj niekomu kto prežíva niečo podobné a hlada na internete nadej. Verím že po prečítaní tohto príspevku Vám to dá nádej na uzdravenie Vášho psa. Aj keď príznaky vyzerajú byť hrozivo-treba vydržať a dať psovi šancu. Pokial sa jedná o Vestibulárny syndróm tak tento odíde sám od seba. Treba však psovy dávať žrať a piť a to doslova "z ruky". Takže pozor na to.
Ďakujem za tému. My sme mali niečo podobné. Psík tiež prežil:) Celkom sa zotavil za pár dní (chôdza super, náklon hlavy žiadny), ale máme isté zdravotné problémy.....po tomto stave nám trošku máva problémy s prehĺtaním a musím mu mäsko krájať na malé kúsky, inak sa drhne...a taktiež má časté záchvaty "reverzného kýchania"...Môže to súvisieť? Už sme konzultovali s 5timi veterinármi, nikto nevie určiť presnú príčinu toho reverzného kýchania:(Nemáte niekto podobný problém?
Čauko stalo sa nam niečo podobné mám 10 ročného ratlíka a ked chodim do prace nosim ho otcovi a prišiel som vnoci a vraj mal nehodu .... že ho našiel v bazéne ale prázdnom že spadol ... to isté psik mykal hlavou očami stale ako opitý nevedel vôbec stáť na nohách vtedy som ešte nevedel myslel som že ma ťažká otras mozgu vraj dostal nejakú injekciu a že bude dobre ..... ibaže zlepšenie neprichádzalo ani po par dňoch cely prvi tyždeň bol pre nas oboch velmi ťažký. psík nechcel jesť asi prve 3 dni vôbec iba vodu pil aj tu stale grckal chudak nevykonal vleku potrebu tiež 3 dni a cikal mi všade do perin kedže nevedel vobec kde je sever noci tiež predychčal točila sa mu hlava zle mu bolo ... chodili sme k veterinárovi pravidelne na injekcie ten už niečo spominal že to može byť vestibularny syndrom a že z toho pádu má opuch mozgu a vraj to prejde ... preplakal som strašne vela ten pes je somnou 10 rokov každý deň je somnou viac ako hocikto... prichádzali prve pokroky začal papať chodili sme von ale stále padal hlavu stále do boku ... a tá mu ostala doteraz stalo sa to cca 9 mesiacov dozadu a psík má stále hlavu doboku naštastie chodí behá šantí zo všetkeho ostatného sa dostal ale myslím že nepočuje na uško proste nereaguje na jednu stranu vždy sa otoči na druhu vela krat ho musim naháňať...že by vyšiel po schodoch hore alebo dole už neexistuje a to bol hore vždy skôr ako ja :(... tieto veci mu zostali aj skoro rok po tom ale z ostatneho sa dostal po vyše mesiaci až dvoch .... rovnováhu clekom má skáče behá zúri a som nesmierne rád že sa spolu stále hráme že robí pokroky a stále ho vidím ako sa rovnako teší aj ked má dosť neprijemne trvalé následky.. Taso premňa veľa znamená je to moj bráško dostal som ho ako 10 ročný malý chlapček a teraz mám 21 a on je stále somnou žijeme v nemecku a snažím sa mu spraviť pekný dôchodok ....
Dobrý deň, chcela by som sa podeliť o moju skúsenosť a odkázať všetkým, aby sa nevzdávali. Ja som hľadala vo všetkých možných fórach a všade bolo písané, že tento stav sám odoznie behom niekoľkých dní. U nás to trvalo však až cez 2 celé mesiace. Prvý mesiac havko nebol schopný ničoho. Ani chôdze, ani príjmania potravy, len ležiace telíčko, ktoré ďalšie dni začalo navyše nenormálne rotovať po zemi. To boli také vývrtky, že som ju musela držať nonstop na rukách, pretože by si ublížila. V noci to bývalo najhoršie. Pomohli len sedatíva. Havka som musela celý mesiac kŕmiť, vyprázdňovať, chcelo to hodne času, trpezlivosti, nervov, plienok, podložiek, podávať stravu doslova po milimetrových sústach a striekať vodu injekciou. Hlavičku mala vytočenú a oči jej kmitali prvé dva týždne. Celková paralýza a tento veľmi zlý stav, kedy rotovala po zemi a museli sme ju všade nosiť so sebou a držať ju, aby si neublížila trval viac ako mesiac. Na cca 5-ty týždeň sa havko zázrakom sám postavil na nohy, no ešte stále nebol schopný chôdze, často padal a rotoval, tak sme trénovali krok po kroku celé dni, robili masáže nožičiek, chrbtice, hlavy, podávali stravu, vodu a vitamín B1. Stav vyzeral naozaj žalostne. Všetkým, ktorým prešiel za týždeň úprimne závidím, lebo tým peklom, čo sme si prešli my neprajem prejsť nikomu. Bola som neskutočne vyčerpaná, pes vyžadoval 100% môjho času, neustály dozor a veľmi, naozaj veľmi veľa úsilia. Bola som zničená, nevyspatá, unavená, uplakaná či to má vôbec zmysel... no podstatný je záver - to všetko STÁLO ZA TO. Po takmer troch mesiacoch chodíme spolu opäť na prechádzky, havko pekne sám papá, venčí sa, dokáže chodiť po schodoch, hlavička sa takmer vyrovnala a ja sa teším z každého jedného dňa, ktorý môžeme tráviť spolu a že som vydržala. Neľutujem ani jednu tú bezsennú noc.
Zdravim Vas vsetkych.... neviem ci to mame tiez ale popisem moj problem...moj lilo 2rocny civaviak sa moce resp. sa tacka vacsinou na pravu stranu pripada mi ako by bol opity... aj je taky bez nalady taky malatny,neviem no aj by sa hral kruti chvostikom len sa mu neda chudatu mojmu... bol som aj u veterninara samozrejme hned ako sme spozorovali ze nechce skakat na gauc behat po schodoch alebo sa suchne zarubne stolicky ako keby zle videl, ten nam povedal ze to je neurologickeho povodu hneed som sa tam rozreval...:( aj teraz mi je do placu vsade hladam co mu moze byt. inak papa aj pije chuti mu len vela spi... taky ako by bol vycerpany z tej motoriky ktoru nemoze ovladat...aj sa vycika vykaka len to dlhsie trva kym pride na to ako sa ma k tomu postavit.
ĎAKUJEM veľmi pekne za Váš príspevok!!! Zachránil ste mi psa Rony, vlčiak vlkošedý, 55kg, v čase (09/2021) príznakov už starý pánko, 13 rokov... už sme aj volali MvDR. na útratu, uviedla, že to bude mozgová príhoda, stále padal na pravú stranu, vôbec neustál rovnováhu, krútil hlavou, nevedel ani piť, ani jesť... hľadala som na nete, našla som tento Váš príspevok a tak sme čakali, kŕmili malými dávkami ... a cca po 2-3 týždňoch už bolo dobre... nie je to na 100%, ale na 90% určite :) prajem všetko dobré!
Ľubica S. Offtopic: Vas prispevok potesil :) Je fajn vediet, ze forum stale niekomu pomaha. Offtopic: presne to som si povedala. It is often said that before you die your life passes before your eyes. It is in fact true.
Ahojte,potrebovala by som poradiť. Jedna sa o našu 9r fenku JRT. Včera sme boli na prechádzke cca 8km,všetko v pohode. Keď sme prišli domov,začala čudne chodiť so zadnymi nohami a asi o hodinu už sa na nohy nepostavila. Mysleli sme,že svalovica a že to cez noc prespí a prejde to. Lenže ráno už vôbec nič,aj keď sme sa ju snažili postaviť,neudržala sa a hneď si ľahla,akoby nohy vôbec necítila. Zašli sme hneď ráno veterinárovi, vysetril ju pohmatom a vravel vraj niečo s platničkou... pichol 2 injekcie, jedna bola B12 a druhá dexodreson či tak nejak.. a teda kludovy režim....pes len leží a ani sa neotoci, nechce jesť, piť jej dávame aj keď nechce...neviete o čo sa môže jednať?
