Možno aj ty máš vo svojom okolí človeka, ktorý miluje horory. Veľká časť ľudí tento žáner filmov nemá rada a o tých, ktorí ho milujú, si myslia, že sú psychopati. Táto myšlienka sa zakladá na stereotypoch, že človek, ktorý miluje filmy ako napríklad Texasky masaker motorovou pílou a podobne, nemôže byť celkom normálny. Koho by predsa len bavilo sledovať nejakého psychopata, ktorý rozrezáva ľudí motorovou pílou, však že? Kritici tvrdia, že tento typ zábavy môže byť obľúbený u jedincov, ktorí prejavujú nižšiu úroveň empatie alebo zvýšenú hladinu senzáciachtivosti.
Jeden z takýchto názorov bol napríklad predložený pri filme Saw, ktorého fanúšikovia boli označení za zvrhlých bláznov. Výskumy ale ukazujú, že záľuba v hororových filmoch nemusí nevyhnutne znamenať, že je človek emocionálne necitlivý alebo agresívny. Skôr naopak. Niektoré výskumy naznačujú, že ľudia, ktorí obľubujú horory, môžu mať tendenciu k hľadaniu senzácií, čo znamená, že vyhľadávajú silné emocionálne zážitky a dobrodružstvo, dopĺňa web newrepublic.com. To ale neznamená, že sú psychopati. Pre niekoho je strach emócia, ktorú nechce zažiť a snaží sa jej vyhýbať. Niekto ho ale naopak vyhľadáva.
Jedným z hlavných dôvodov preto, čo ľudia radi sledujú horory, je to, že poskytujú bezpečný priestor na prežívanie strachu, približuje web psychologytoday.com. Psychológovia preukázali, že sledovanie hororových filmov vyvoláva v človeku fyziologické zmeny v súlade s reakciou „bojuj alebo uteč“. Z evolučného hľadiska sa ukazuje, že prežívanie strachu prostredníctvom hororov môže mať určitú adaptívnu hodnotu. Keď sledujeme strašidelné filmy, simulujeme situácie, ktoré nám môžu pomôcť naučiť sa regulovať naše vlastné reakcie na nebezpečenstvo. To môže dokonca zlepšiť našu schopnosť zvládať skutočný stres.
„Tento mechanizmus je evolučne zakorenený, pretože našim predkom pomáhal prežiť stretnutia s predátormi alebo inými hrozbami. Ďalším zaujímavým aspektom je aj to, že horory poskytujú priestor na preskúmanie temných stránok ľudskej povahy. Ide ale o psychopatiu, keď chceme poznať túto stránku ľudskej povahy? Fanúšikovia hororov často tvrdia, že ich fascinujú psychologické aspekty zla, strachu a prežitia. Ak teda miluješ horory, nemusíš mať obavy, nie si psychopat.
Naši štvornohí miláčikovia to niekedy nemajú ľahké. Nadovšetko nás milujú, no keď zatvoríme dvere, zostávajú osamote. Ako im môžeme pomôcť?
Nedávajú sa zábudne spomenúť ani psy a televízia. Nie je to dávno, čo bol spustený internetový televízny kanál, ktorý sa špecializuje na vysielanie pre psov. Počas pandémie sa mnohé psy tešili z toho, že sú so svojimi majiteľmi omnoho častejšie, i keď netušili, že je to kvôli obmedzeniam verejného zdravia. Niektorí z našich psích priateľov - najmä tí, ktorí od vypuknutia pandémie poznali iba život so svojimi majiteľmi - majú teraz určité ťažkosti pri adaptácii na tento nový životný štýl. Je nutné povedať, že niektoré psy si užívajú čas osamote. Dáva im to šancu získať cenný čas na odpočinok a relaxáciu - v skutočnosti totiž môžu spať až 16 hodín denne.
Bežne sa uvádza nadmerné štekanie alebo zavýjanie, reaktivita na vonkajšie zvuky a pohyb alebo dokonca deštruktívne správanie. V kombinácii s podporným tréningom existuje množstvo odporúčaných spôsobov, ako našim psom trochu uľahčiť čas osamote. Ďalšou bežnou metódou je nechať psovi zapnuté rádio alebo televíziu. Tým sa minimalizujú ruchy zvonku. Je všeobecne známe, že psy nepozerajú televíziu rovnakým spôsobom ako my. Pre nás je to istá forma kultúrneho zážitku, pre nich zase čas strávený na pohovke so svojou obľúbenou osobou. Táto asociácia môže byť užitočná na to, aby sme ich povzbudili, že môžu byť pokojní, aj keď tam nie sme.
Na internete nájdeš množstvo videí, na ktorých štvornohí miláčikovia interagujú na to, čo sa deje na obrazovke. Kľúčovou otázkou podľa nej je, či psy dokážu rozpoznať, čo vidia na obrazovke. Určite môžu reagovať na obrázky a po tréningu používať zariadenia s dotykovou obrazovkou, ale je oveľa náročnejšie pochopiť, čo vlastne vidia. Psy majú veľmi citlivý sluch. Typický sklon hlavy, keď sa na ne hovorí - alebo keď počujú určitý typ zvuku - im pomáha zistiť, odkiaľ zvuk pochádza. Tým, že psom urobíme z ich sveta zaujímavé a obohacujúce miesto, s príležitosťami vytvoriť si pozitívne asociácie s obrazmi a zvukmi, môžeme im pomôcť uvoľniť sa a znížiť akúkoľvek úzkosť, ktorú im život môže priniesť.
Mnohí majitelia si všimli, že ich pes občas upiera pohľad na televízor. Na čo reagujú psy? Nie všetky psy televíziu sledujú, reagujú najmä na zvuky a pohyb. Psy nezaujíma samotný dej filmu, ale konkrétne podnety: štekanie iných psov, mňaukanie mačiek, vtáčí spev alebo šuchot tráv, alebo rýchly pohyb zvierat či ľudí. Každý pes reaguje inak - niektoré majú veľký záujem, iné si televízor vôbec nevšímajú. Záleží od temperamentu aj plemena.
Televízia pre psy naozaj existuje. Na základe týchto poznatkov vznikli aj špeciálne televízne programy pre psy, ako napríklad DogTV. Obsah je upravený tak, aby zodpovedal ich vnímaniu - použív a sa správna kombinácia farieb, pomalšie tempo strihu a zvuky, ktoré sú pre psov známe. Úlohou takýchto programov je psov: upokojiť pri samote doma, stimulovať ich zmysly alebo postupne zvykať na rôzne zvuky z prostredia (petardy, doprava, dvere).
Nenahradí to pohyb ani kontakt. Hoci televízia môže byť pre psa určitým spestrením, odborníci upozorňujú, že nenahrádza prechádzky, hru ani sociálny kontakt s ľuďmi či inými psami. Je to len doplnok, ktorý niektorým psom spríjemní čas, keď sú sami doma.
Psy televíziu nevnímajú tak ako ľudia - nepozerajú dej, ale reagujú na farby, pohyb a najmä na známe zvuky. Pre niektoré psy je to zaujímavé spestrenie, iné obrazovku úplne ignorujú. Ak si všimnete, že váš pes televíziu sleduje, nie je to nič výnimočné. Tento výskum ukazuje, že psy preferujú najmä sledovanie iných psov. Taktiež sa zistilo, že je to často zvuk, ktorý podnecuje psíkov prísť k televízoru a iným podobným zariadeniam.
Okrem toho, čo psy vidia na obrazovkách, je odlišné od toho, čo vidíme my. Ony majú dvojfarebné videnie - majú dva typy farebných zmyslových buniek. Vidia farbu v rozsahu modrej a žltej. Psie oči sú navyše citlivé na pohyb. Vo výskume bolo tiež použitých niekoľko obrazoviek, aby sa zistilo, či si psíky dokonca vyberajú to, čo chcú pozerať. Predčasné výskumy ukazujú, že pokiaľ sú pred psíkmi tri obrazovky, neboli schopné sa rozhodnúť a namiesto toho sledovali len jednu obrazovku bez ohľadu na to, čo na nej bolo.
Vo všeobecnosti psy vidia svet v odtieňoch modrej a žltej, nedokážu rozoznávať červenú ani zelenú. Pri pohľade na obrazovku vidia zaujímavosť najmä v pohybe a zvukoch ako štekanie, mňaukanie, alebo šuchot. Moderné televízory s vyššou obnovovacou frekvenciou sú pre psy čitateľnejšie ako staré 50 Hz modely.
Keď hovoríme o ďalších zvieratách, mačky a papagáje tiež sedia pred televíziou zo zaujímavosti. Mačky reagujú najmä na pohyb hlodavcov alebo vtákov a majú kratšie interakcie s médiami. Papagáje vidia obrazovku inak: oči sú po stranách hlavy, obraz na širokouhlej obrazovke sa im zdá väčší, a ešte vidia ultrafialové svetlo. Tieto odlišnosti ukazujú, že televízia môže mať u rôznych druhov rôzny význam a efekt.
Ak hľadáš praktické tipy, ako zlepšiť psyj čas osamote: vyberaj hračky a zvuky, ktoré upokoja a znižujú úzkosť. Žlté, modré a fialové farby hračiek sú pre psa často atraktívnejšie. Interaktívne puzzle hračky, prútiky pre mačky, alebo hračky s možnosťou vyhľadávania jedla môžu viesť k dlhšiemu zmysluplnému pobytu. Nezabudni na pravidelný pohyb a sociálne interakcie.
Výcvik psa - Davor neznáša iných psov
Podľa výskumu Auburnskej univerzity sa preferencie psov pri sledovaní televízie neraz viažu k ich osobnostným črtám. Energickejšie psy viac sledujú pohyb, ustráchané alebo úzkostlivé reagujú na známe zvuky. Výskum tiež naznačuje, že obsah môže byť prispôsobený temperamentu jednotlivých psov, aby im televízne programy pomohli cítiť sa pokojnejšie alebo spríjemnili čas. Nielen plemeno, vek či pohlavie, ale aj environmentálne faktory zohrávajú úlohu.
Ako sa teda pozerajú horory naši ľudia? Prečo sa ľudia vracajú k hororu a čo ich priťahuje k pocitu strachu? Väčšina sa dostala k hororu v detstve, často ako zakázané či vzrušujúce acto. Podľa profesora Jamesa B. Weavera III, PhD, tento vnútorný pocit z hororového fanúšika neodíde ani v dospelosti. Horory môžu poskytnúť formu katarzie a pocit kontroly nad desivou situáciou, čo bolo citované aj v dobových súvislostiach post 9/11 cinema. Fyziologické zmeny pri pozeraní hororov zahŕňajú potenie, zrýchlený tep, a aktiváciu mechanizmu „bojuj alebo uteč“, čo môže viesť k pozitívnemu porovnaniu s adrenalínovými športmi.
Keď hororový film končí, pretrváva fyziologické vzrušenie a dochádza k procesu prenosu excitácie, ktorý môže zvýrazniť pozitívne emócie, ak sleduješ horor s kamarátmi. Reakcie na strach sú však individualizované a závisia od emocionálneho stavu a predchádzajúcich skúseností. Svet slnečne upravuje aj genderové úlohy a stereotypy: „muž musí byť silný“ a podobne, no dnes sú tieto sociálne rámce viac flexibilné a môžu ovplyvniť aj to, ako ľudia reagujú na nebezpečenstvo vo filme. Na konci hororového zážitku mnohí pociťujú miernu hrdosť, že zvládli hrozbu, čo je evolučne zakorenená reakcia na prežitie.
Ako teda s horormi pokračovať? Skúste si všímať, ako sa mení váš vkus a ako sa cítite na konci filmu. Prečo sa k hororu vraciate a prečo zaberá značnú časť vášho voľného času? Každý fanúšik má svoj vlastný dôvod a jedinečný spôsob, ako si horory užívať.