Pes patrí nielen k najstarším, ale aj k najvšestrannejším domácim zvieratám. Zo všetkých domácich zvierat existuje v najväčšej plemennej variabilite. Odhaduje sa, že človek vyšľachtil dodnes viac ako 400 rôznych plemien. Túto variabilitu možno pripísať skutočnosti, že človek využíva psa pri rôznych úlohách: pes chráni stádo, prenasleduje a durí zver, prináša korisť, ťahá ťažké bremená, hľadá a zachraňuje ľudí, či stráži ich majetok. Podľa prostredia v ktorom žije a pracuje dané plemeno musí pes vykazovať určité žiaduce fyziologické i povahové vlastnosti.
Lovec v ázijskej stepi potrebuje psa rýchleho a loviaceho zrakom, zatiaľ čo lovec v hustých lesoch strednej Európy využije skôr psa vytrvalého, s vynikajúcim čuchom a schopným vyduriť zver. Telo psa sa skladá z niekoľkých sústav orgánov, z ktorých každá vykonáva určité funkcie. Osou kostry psa je chrbtica, na ktorej stranách sa nachádzajú rebrá a končatiny a ku ktorej je pripojená lebka. K lebke je pripojená sánka, ktorá v závislosti od určitého psieho plemena umožňuje silný záhryz. Na sánke a v čeľusti sú uložené zuby. Na kostre sú upevnené jednotlivé svaly psa. Tie umožňujú jeho pohyb, dýchanie. Svalovú sústavu pokrýva koža. Tá sa skladá z dvoch vrstiev - endodermy (vnútorná vrstva) a epidermy (vonkajšia vrstva). Epiderma nie je u psa taká hrubá ako u človeka, pretože neplní ochrannú funkciu v takom rozsahu, ako je to u ľudí. Ochrannú funkciu preberá srsť. V závislosti od plemena psa, majú niektoré psy srsť zloženú z dvoch druhov: podsady a krycej srsti. Korienky chlpov krycej srsti sú spojené s malým svalom, ktorý podľa potreby chlp vzprieči - pes sa tak vizuálne zväčší a srsť psa vďaka tomu plní okrem ochrannej funkcie aj funkciu komunikačnú.
Pes má po celom tele umiestnené apokrinné potné žľazy, ktoré produkujú výlučky podobné ľudskému potu. Tento pot však nemá ako u ľudí termoregulačnú funkciu, ale zabezpečujú psovi jedinečný pach, vďaka ktorému sa odlišuje od svojich spolu-druhov. Termoregulácia u psa prebieha pomocou potných žliaz umiestnených na chodidlách psa a tiež pomocou srsti, ktorá má termoizolačné vlastnosti a zabraňuje prehriatiu organizmu. Najpozoruhodnejším psím zmyslom je zrejme čuch. Vďaka nemu sa pes orientuje v priestore, loví zver a zisťuje o okolitom svete dôležité informácie. Strata čuchu znamená pre psa asi toľko, čo strata zraku pre človeka. Pes, ktorý nemá možnosť vnímať čuchové podnety v dostatočnej miere, žije chudobným duševným životom. Najdôležitejším čuchovým orgánom psa je mozog. V ňom pes identifikuje pachy prijaté nosom. Ďalším dobre vyvinutým zmyslom u psov je sluch. Psí sluch je citlivejší ako sluch človeka.
Psy sú dnes neoddeliteľnou súčasťou našich životov, pričom sa čoraz viac zaujímame o ich výživu za účelom ich dlhovekosti a prosperity. Otázka, či je pes mäsožravec, alebo všežravec, je prítomná najmä od doby, kedy sa objavili komerčné krmivá pre zvieratá. Biológia nás neoklame: termín, Carnivora, čiže mäsožrvec, zahŕňa až 12 rodín kde spolu patrí viac než 260 druhov zvierat, a aj pes domáci (Canis lupus familiaris). Nie všetky druhy sú čisté mäsožravce - niektoré druhy, ako napríklad medvede, konzumujú aj rastlinnú potravu. To znamená, že správanie týchto druhov nemusí mať výlučne mäsožravý charakter ale môžu vykazovať aj znaky správania všežravcov.
Mäsožravce, ako mačky, vlkci alebo aj psy, sa rozdeľujú na dva typy: obligatórne mäsožravce a fakultatívne mäsožravce. Obligatórne mäsožravce sú zvieratá, ktoré sa potrebujú živiť výlučne mäsom, teda iným živočíchom. Tieto „pravé“ mäsožravce nepotrebujú rastlinnú potravu a nie sú efektívne v jej spracovávaní. Pes patrí do druhej kategórie, teda k fakultatívnym mäsožravcom. Medzi prvý dôkaz, že pes je mäsožravec, patrí jeho špecifický chrup. Zuby psa sú prispôsobené na uchopenie, prerezanie, vytrhnutie, strihanie mäsa a tkanív. Na rozdiel od bylinožravcov, ktorých zuby sú určené na drvenie a mletie potravy. Zuby psa dokážu efektívne uchopiť a prerezať tkanivá iných zvierat. Okrem toho psy nemajú v ústnej dutine enzým, Amyláza, ktorý je zodpovedný za rozklad sacharidov. U psov, amyláza nastupuje až funkciou pankreasu aby zložené sacharidy rozbila na jednoduchšie, na rozdiel od všežravcov, kde tento enzým pôsobí už v ústach - slinách. Sliny psov sú taktiež vybavené silnými antibakteriálnymi baktériami, ktoré ich chránia v časoch, keď konzumujú tzv. pozostatky - mršiny. Tráviaci systém psa je krátky, neustále pracujúci a rýchly, čo je ideálne pre spracovanie živočíšnej potravy. Kyslé prostredie žalúdka, pH 1.0, je ďalším faktorom, ktorý zaručuje, že potenciálne patogény z mäsa sú zabíjané skôr, než stihnú napáchať škodu. ich žalúdok má schopnosť nárazovej distancie vďaka ktorej dokáže prijať veľký objem krmiva naraz. Mäsožravce, nemajú nutričnú potrebu pre sacharidy, pretože sú schopné produkovať potrebné sacharidy samé. Napríklad sú schopné vytvoriť si glukózu, hlavný zdroj energie, z proteínov a tukov procesom, ktorý sa nazýva glukoneogenéza. Proces, ktorý je u psov neustále aktívny. ďalej nám o tom dokazuje aj mikroflóra a bakteriálne obsadenie v črevách adaptované pre trávenie prevažne živočíšnej, vysoko bielkovinovej, stravy. Mentalita, pohybové zručnosti a celkové exteriérové prevedenie psov, pri malých či veľkých rasách, je takistodôkazom, že sú schopné byť oportunistickým predátorom.
Najbližším príbuzným druhom ku psovi domácemu sú vlkci, (Canis lupus), ktoré sú tiež mäsožravce. Poďme si teda porovnať stravu vlka a komerčné krmivo psa. Vlk sa živí hlavne mäsom, konzumuje až 85-90 % mäsa - konkrétne celé telo koristi, ktoré zahŕňa svalovinu, kosti, vnútornosti, žľazy, srsť/perie, pazúre, zobáky, krv či iné tekutiny. Zvyšných 10-15 % tvorí rastlinná strava, ako napríklad obsah žalúdka bylinožravých zvierat ale aj lesné plody, a dokonca aj trávy, orechy, semienka v prípade, že to organizmus potrebuje. Táto strava je výživovo veľmi bohatá: približne 50 % tvoria bielkoviny, 44 % tuky a iba 6 % sacharidy. Podobne by to malo byť aj u psa, ktorý je prispôsobený na využívanie predovšetkým živočíšnych zdrojov. Avšak to, čo sa nachádza v komerčných krmivách, je často veľmi odlišné. Priemerný obsah v granulách pre psa je: 25 % bielkovín, 35 % tukov a až 40 % sacharidov. Rozdiel je markantný a bohužiaľ, v niektorých prípadoch je podiel sacharidov v granulách aj viac než 40%.
Na etikete, komerčných krmív, je vždy rozpísaný percentuálny podiel bielkovín, tukov, niektorých vitamínov alebo aj minerálov ale, sacharidy sú vynechané. Inak povedané karbohydráty - najmä komplexné cukry ako sú napríklad škroby, teda obilniny, zemiaky, ryža a pod. - sú lacným a účinným zdrojom energie. Používajú sa aj ako „pojivo“ v krmive, aby sa udržala jeho štruktúra a dlhšia trvanlivosť. Tieto vysoko spracované sacharidy sú však ďaleko od prirodzenej stravy psa, sú ťažko stráviteľné a ich nadbytok sa ukladá vo forme glykogénu alebo tuku. Sacharidy sú teda zdrojom energie ale to sú aj cukríky. Otázka znie, bude tento mäsožravec na takomto krmive prosperovať? Nadbytok ťažko strávených sacharidov zaťažuje trávenie psa na základe čoho môžu vznikať ďalšie zdravotné komplikácie. Pes na takomto krmive prežije ale nemusí prosperova. Trávenie psa je schopné spracovať aj rastlinnú stravu, do určitej miery. Dôvodom pravdepodobne je, že pečeň a pankreas psov produkuje pečeňovú glukokinázu (GCK), enzým podieľajúci sa na spracovaní cukru. Obligatórne, pravé mäsožravce ako mačka, sova či delfín túto funkciu nemajú.
Psy okrem toho majú aj viac kópií génov pre spracovanie komplexných sacharidov na rozdiel od divo žijúcich vlkov. Niektoré plemená psov, vďaka evolúcii a domestikácii, disponujú kópiami tohto génu AMY2B, ktorý umožňuje produkciu amylázy v pankrease, čo im pomáha tráviť komplexné sacharidy - škroby ako sú zemiaky, pšenica, ryža a iné. To všetko iba obmedzene. Tento gén sa však líši, na základe plemena a jeho pôvodu. Nie všetky plemená majú tento gén v rovnakom počte, závisí to od toho, v akej oblasti sa dané plemeno vyvinulo.
Aj vláknina je pre psa prospešná - patrí medzi sacharidy, no je potrebná iba v malom množstve a pôsobí hlavne na trávenie a tráviaci mikrobióm. Toto je pár malých dôkazov, že pes je schopný využiť a spracovať sacharidy iba o čosi lepšie než obligatívne Mäsožravce, veď kvôli tomu je zaradený do kategórie fakultatívnych mäsožravcov. Aj keď pes dokáže stráviť určité množstvo sacharidov, jeho primárna výživa by mala obsahovať živočíšne zdroje, ako je mäso, ryby, vnútornosti a kosti. Komerčné krmivá, ktoré obsahujú vysoký podiel škrobov a spracovaných sacharidov, nespĺňajú prirodzené nutričné požiadavky psa.
Aj keď sa vďaka domestikácii dosiahla široká diverzifikácia exteriérových znakov medzi plemenami, anatómia trávenia a nutričná potreba sa nezmenila skoro vôbec. Domestikácia prebieha minimálne 30 000 rokov, posledných 70 až 100 rokov - odkedy máme prítomné komerčné krmivá - určite nebude vykazovať markantné zmeny v tráviacom trakte aby sa z mäsožravca stal všežravec. Preto ak vám naozaj záleží na tom, aby váš pes prosperoval a mal dostatok energie na celý život, rozhodne je dôležité zvoliť stravu, ktorá sa čo najviac podobá jeho prírodnej strave - strave bohatšej na živočíšne bielkoviny a tuky, a ochudobnenej na škroby a obilniny.
Keď sa v našich domovoch objaví štvornohý priateľ, náš život sa zmení. Nielenže psov považujeme za členov rodiny, ale často ich vnímame aj ako zdroj nekonečnej radosti, vernosti a lásky. V tomto rozsiahlom sprievodcovi sa venujeme všetkému, čo potrebujete vedieť o starostlivosti o vášho psieho spoločníka, s osobitným dôrazom na BARF kŕmenie - moderný prístup k výžive, ktorý môže významne prispieť k zdraviu a pohode vášho psa.
Pes domáci - história, domestikácia a pôvod
Od počiatkov civilizácie až po dnešnú modernú dobu, psy domáce (Canis lupus familiaris) boli a naďalej sú neoddeliteľnou súčasťou ľudskej spoločnosti. Predhistorické začiatky siahajú do doby pred viac ako 15 000 rokmi. Najstaršie dôkazy o domestikácii psov boli objavené na viacerých archeologických lokalitách v Európe a Ázii, čo naznačuje, že proces domestikácie mohol prebiehať nezávisle v rôznych častiach sveta. Tieto rané formy boli veľmi podobné dnešnému vlkovi, čo podporuje teóriu priamych potomkov vlkov (Canis lupus).
Proces domestikácie sa pravdepodobne nezačal zámerným rozhodnutím človeka, ale prirodzenou selekciou. Vlci, ktorí boli menej plachí a agresívni voči ľuďom, mohli získavať jedlo a ochranu tým, že zostávali v blízkosti ľudských osád. Postupom času sa tieto zvieratá geneticky a behaviorálne odlišovali od svojich divokých predkov, čo viedlo k vzniku prvej generácie skutočných domácich psov. Existuje viacero teórií o pôvode domestikácie a geneticky sa ukazuje možnosť viacnásobnej domestikácie v rôznych geografických oblastiach.
Pes domáci a ľudská spoločnosť: psy boli strážcami, pomocníkmi pri love, pastierskymi a spoločenskými zvieratami. Tento proces viedol k vzniku širokej škály plemien a jedinečných temperamentov. Moderné psy sú dôkazom dlhej a zložitej histórie spolužitia s ľuďmi. Počas rozvoja civilizácie sa plemená šľachtia a vyvíjajú podľa potrieb ľudí - chrániť majetok, loviť, viesť stádo, alebo slúžiť ako spoločníci. Niektoré plemená dnes nájdeme ako policajné a služobné, iné ako terapeutické alebo asistenčné.
Prirodzená evolúcia a tretia vlna domestikácie ukazujú, že pes sa nestal len spoločníkom, ale emočným partnerom človeka. Emocionálna opora, sociálna interakcia a sociálne väzby sú dnes často považované za rovnako dôležné ako fyzické úlohy. Výskumy ukazujú vplyv genómu na správanie - napríklad gén oxytocínového receptora (OXTR) a jeho variácie ovplyvňujúce sociálne správanie psov, čo osvetľuje, prečo sú niektoré línie vhodné pre asistenčné a služobné role.
Avšak aj s touto fascinujúcou progresiou zostáva kľúčová úloha starostlivosť a výživa. BARF kŕmenie predstavuje jeden z moderných prístupov k výžive, ktorý sa zameriava na čo najbližšiu napodobnenie prirodzenej stravy predkov a kladie dôraz na vysoký podiel živočíšnych bielkovín a tukov s obmedzením sacharidov.
BARF kŕmenie pre psov
BARF je skratka pre Biologically Appropriate Raw Food alebo Bones and Raw Food. Ide o spôsob kŕmenia psov, ktorý napodobňuje prirodzenú stravu ich divých predkov. BARF kŕmenie zahŕňa čerstvé, surové potraviny, ako sú svalovina, kosti, orgány, zelenina a ovocie. Výhody BARF stravy zahŕňajú lepšie trávenie, zdravšiu kožu a lesklejšiu srsť, zvýšenú energiu a vitalitu, ako aj zdravé zuby a ďasná.
Ako prejsť na BARF kŕmenie? Prechod by mal byť postupný a premyslený. Najskôr si naštudujte čo najviac o BARF kŕmení, vhodných potravinách a nutričných požiadavkách psa. Začnite pomaly miešať malé množstvá surových potravín do bežnej stravy a postupne zvyšujte podiel surovín. Sledujte reakciu psa na novú stravu, vrátane trávenia, energie a celkového zdravotného stavu. Pri plánovaní BARF jedálnička je dôležité striedať rôzne typy mäsa a zeleniny, aby sa zabezpečila široká paleta živín. Konzultácia s veterinárom alebo BARF poradcom je odporúčaná.
BARF jedálniček by mal obsahovať približne 50% svaloviny, 10% vnútorností, 20% kostí a 20% príloh. Denná dávka sa počíta z ideálnej hmotnosti psa, typicky 2-3% z váhy, s úpravami podľa veku a aktivity. Pre aktívnych mladých psov je možné použiť 4-5%, pre staršie a menej aktívne psy 1,5%. Dôležité je monitorovať kondíciu a upravovať jedálniček podľa potrieb.
Okrem výživy je dôležitá aj fyzická aktivita a socializácia. Denné prechádzky, hry a tréning posilňujú fyzickú kondíciu a mentálnu stimuláciu. Socializácia zahŕňa stretávanie s inými psami a expozíciu rôznym situáciám, zvukom a prostrediam. Veterinárna starostlivosť, pravidelné očkovania a prevencia parazitov sú nevyhnutné pre zdravý a dlhý život psa.
Jednoduchá domáca DIY BARF surová strava pre vášho psa
BARF kŕmenie ponúka alternatívny prístup k výžive psov, ktorý, pri správnom plánovaní a postupnom prechode, môže priniesť zdravotné výhody ako lepšie trávenie, zdravšiu srsť a pokožku, vyššiu energiu a zdravé zuby. Vždy je však potrebné zabezpečiť vyvážený jedálniček a konzultovať s veterinárom, aby BARF strava bola vhodná pre konkrétne potreby psa.
- Výber psa zohľadňuje životný štýl a temperament plemien.
- Aktívne plemená vyžadujú viac cvičenia a mentálnej stimulácie.
- Spoločenské plemená prinášajú radosť a emocionálnu podporu do domova.
- Strážne plemená vyžadujú dôkladný tréning a socializáciu.
- Nízka údržba nie je synonymom bezstarostnej starostlivosti; aj tieto plemená majú špecifické zdravotné potreby.
Základy starostlivosti o psa
Starostlivosť o psa zahŕňa výživu, dostatočné cvičenie, socializáciu a pravidelnú veterinárnu starostlivosť. BARF je jedným z moderných prístupov k výžive. Je dôležité, aby jedálniček bol vyvážený a prispôsobený potrebám psa a aby bol výber potravy v súlade s jeho prirodzenou stratou potravy, ktorá je prevažne živočíšneho pôvodu.
Predstavili sme aj moderné poznatky o pôvode psa a jeho homogenizácii v ľudskej spoločnosti. Paleontologické a genetické štúdie ukazujú, že pôvod psa nemožno pripísať jednorazovej udalosti alebo jednému miestu. Dnes je pes najpočetnejším zástupcom rodu Canis a jeho vývoj v priebehu tisícročí odráža úzko spätý vývoj ľudskej civilizácie.
tags: #pes #patri #medyi #masozravce