Keď pes objatie iba toleruje, často ide o najbežnejší scenár. Pes svojho človeka miluje, dôveruje mu, no objatie nevníma ako niečo príjemné. Jednoducho ho pretrpí, pretože nechce konflikt alebo vie, že situácia rýchlo skončí. Takéto psy často vysielajú veľmi jemné signály nepohody, ktoré si ľudia nevšimnú. Odvracajú hlavu, oblizujú si nos, stiahnu uši dozadu, napnú telo alebo sa snažia odísť. Mnohí majitelia tieto signály prehliadnu, pretože pes zároveň nevrčí ani neuteká. Práve v tom je problém: psy komunikujú najskôr veľmi jemne a až neskôr intenzívnejšie. Ak človek ignoruje malé náznaky nepohody, pes môže časom začať reagovať výraznejšie, napríklad zavrčaním alebo prudkým odtiahnutím.
Najčastejšie sa to stáva pri deťoch. Dieťa psa silno objíme, pritlačí sa k nemu alebo mu objíme krk a pes zostane nehybne sedieť. Dospelí to často považujú za roztomilé. V skutočnosti však môže byť pes v silnom strese a len sa snaží situáciu vydržať. Ako spoznáte, že pes objatie neznáša? Psy hovoria telom a ich signály bývajú veľmi presné. Ak chcete vedieť, či váš pes objatie naozaj miluje alebo iba toleruje, sledujte jeho reakciu ešte pred kontaktom, počas neho aj po ňom. Pes, ktorému je objatie nepríjemné, býva stuhnutý. Svaly má napäté, oči často širšie otvorené a pohľad odvracia. Môže si olizovať pysky, zívať alebo sa snažiť odísť. Niektoré psy sklopia uši, stiahnu chvost alebo začnú zrýchlene dýchať. Veľmi dôležité je sledovať, čo pes urobí po uvoľnení objatia. Ak okamžite odíde,Other, otrasie sa alebo si hľadá odstup, pravdepodobne mu kontakt nebol príjemný.
Naopak, pes, ktorý si objatie užíva, zostáva uvoľnený. Telo nemá napäté, prirodzene sa opiera o človeka, vyhľadáva ďalší kontakt a po objatí ostáva v blízkosti. Niektoré psy dokonca samy iniciujú fyzický kontakt. Položia hlavu na plece, pritlačia sa bokom alebo si vypýtajú hladkanie. Každý pes má inú hranicu. Dôležité je uvedomiť si, že psy nevnímajú dotyky univerzálne. Niektorý pes miluje krátke objatie, ale neznesie pevné stisnutie. Iný obľubuje kontakt iba vtedy, keď ho sám iniciuje. Ďalší toleruje objatie od majiteľa, no nie od cudzích ľudí. Veľký rozdiel robí aj situácia: pes môže byť kontaktný doma na gauči, ale nepríjemne reagovať na objatie v hlučnom prostredí, pri návšteve alebo keď odpočíva. Keď je unavený, vystresovaný alebo ho niečo bolí, tolerancia fyzického kontaktu sa výrazne znižuje.
Staršie psy bývajú často citlivejšie. Rozumieť svojmu psovi znamená vytvoriť si s ním ešte hlbší vzťah. Stačí len vedieť čítať správne signály. Pes síce nevie povedať, čo ho trápi, no jeho telo to prezradí veľmi rýchlo. Mnohé signály stresu sú pritom nenápadné a ľudia si ich často vysvetľujú nesprávne. Ako vieme, že pes je v strese? Pes môže pôsobiť „neposlušne“, hyperaktívne či apaticky, no v skutočnosti len reaguje na napätie, ktoré nedokáže spracovať. Stres u psov sa môže objaviť v rôznych situáciách - pri návšteve veterinára, počas búrky, pri hlasných zvukoch, v novom prostredí alebo dokonca pri stretnutí s cudzími ľuďmi či psami. Dôležité je vedieť tieto signály rozpoznať včas. Ak ich ignorujeme, stres sa môže zmeniť na strach alebo agresiu.
Typické prejavy stresu u psov: psy s nami komunikujú, aj keď nerozprávajú. Pes je spoločenské zviera, ktoré sa s nami dorozumieva najmä rečou tela. Na rozdiel od človeka nepoužíva slová, ale postoj, mimiku, pohyby, chvost, uši a pohľad. Pre majiteľa, ktorý tieto jemné náznaky nepozná, môžu byť ľahko prehliadnuté alebo nesprávne pochopené. Mnohí ľudia si napríklad myslia, že pes sa „hanbí“, keď sa odvracia alebo sa zíva zo „znudenia“. Podľa modernej etológie ide o správanie, ktoré psy používajú, aby predišli konfliktu, upokojili seba alebo druhého psa, alebo vyjadrili, že sa necítia bezpečne alebo pohodlne.
Moderná etológia tieto prejavy v zásade potvrdzuje, hoci vedci upozorňujú, že nie všetky tieto signály musia byť vedomým „odkazom“ - niekedy ide skôr o automatickú reakciu tela na stres. Nadmerné zívanie a oblizovanie pyskov: zívanie u psa nemusí vždy znamenať únavu. Psy často zívajú aj vtedy, keď sú nervózne alebo sa snažia upokojiť napätú situáciu. Podobne funguje aj časté oblizovanie pyskov. Pes to robí najmä vtedy, keď sa cíti nepohodlne alebo chce ukázať, že nemá úmysel konfliktu. Tieto signály sa často objavujú napríklad pri stretnutí s cudzími ľuďmi, počas tréningu alebo v hlučnom prostredí.
Odvracanie pohľadu alebo otočenie hlavy je ďalším signálom stresu. Pes môže otočiť hlavu, pozerať sa bokom alebo sa tváriť, že ho niečo zaujalo inde. Pre psa je priamy pohľad často vnímaný ako tlak alebo výzva, preto sa snaží zmierniť tým, že sa pozerá preč. Toto správanie sa objavuje pri nad ním, pri objímaní alebo pri manipulácii. Ľudia si to často vysvetľujú ako „tvrdohlavosť“ alebo nezáujem; v skutočnosti pes hovorí: „Necítim sa komfortne.“
Ďalšia kategória je stuhnuté telo a napäté svaly. Keď je pes v strese, telo sa často napne. Môžeš si všimnúť stuhnutý postoj, zdvihnutý chvost bez pohybu, napäté uši alebo zadržaný dych. Pes v tejto chvíli vyhodnocuje situáciu a rozhoduje, či utiecť, zostať alebo reagovať obranným správaním. Ak tlak stúpa, môže nasledovať vrčanie alebo obranná reakcia. Preto je dobré psa upokojiť a situáciu uvoľniť.
Trasenie alebo intenzívne škriabanie sú ďalšie prejavy. Niektoré psy reagujú na stres fyzickými prejavmi, ako trasenie tela, nadmerné škriabanie, lízanie labiek alebo otriasanie po kúpaní. Otriasanie je signál na uvoľnenie napätia po stresovej situácii. Ak si všimnete, že sa pes často škriabe alebo líže bez zdravotného dôvodu, môže to byť znak psychického nepohodlia. Zmena správania je ďalší dlhy zoznam: hyperaktivita, nervozita, apatia alebo menej komunikácie môžu byť známkami stresu spôsobeného rôznymi stimulmi.
Ako reagovať, keď pes dáva signály stresu? Najdôležitejšie je zachovať pokoj. Pomáha vytvoriť mu pokojné prostredie, hovoriť naňho tichým, upokojujúcim hlasom, ponúknuť mu bezpečie a istotu, nie trest, vyhnúť sa nátlaku alebo dotykom, ak sa odťahuje a dať mu priestor, aby sa sám uvoľnil. Ak pes vykazuje opakovane stresové správanie bez zjavnej príčiny, môže byť vhodné konzultovať situáciu s veterinárom alebo behavioristom.
Rozumieť svojmu psovi znamená vytvoriť si s ním ešte hlbší vzťah. Stačí len vedieť čítať správne signály. Niektoré zo základných signálov reči tela zahŕňajú:
- Chvost ako ukazovateľ nálady a komunikačný nástroj.
- Uši a pohyb ich časti podľa emócií a situácie.
- Oči a mimika vyjadrujú širokú škálu emócií, aj „úsmev“ môže mať rôzne významy.
- Celkové držanie tela - uvoľnené znamená pokoj a dôveru.
- Papuľa a mimika - kombinácia radosti, priateľskosť, nervozita či podriadenosť.
- Zvuky dopĺňajú neverbálnu reč tela.
- Poloha ľahnutia a spôsob, akým pes leží, prezradí jeho pocity.
Ak ste niekedy fotili psa a odvracia hlavu alebo zíja zo znudenia, nie je to náhoda. Pes vníma svet prirodzene a jeho reakcie na fotoaparát sú často výsledkom kombinácie domáceho prostredia, zvukov, pohybov a zvedavosti. Podľa výskumu v plánoch reči tela a správania psov, hlava naklonená doľava môže signalizovať prítomnosť nahnevaného, vystrašeneho alebo šťastného človeka, zatiaľ čo hlava naklonená doprava môže naznačovať prekvapenie alebo zaskočenie. Pes tiež reaguje na emócie ľudí a môže sa prispôsobiť podľa tónu hlasu a ďalších sociálnych signálov.
Nová štúdia ponúka vysvetlenie pre fenomén nakláňania hlavy pri počúvaní hlasu človeka. Zistili, že pri psoch schopných rozpoznať slová a názvy hračiek existovala súvislosť medzi frekvenciou nakláňania hlavy a úspešnosťou v uvedení hračky - až v 43 percent prípadov. Psy nakláňajú hlavu do jedného preferovaného smeru bez ohľadu na to, kde stojí majiteľ. Ide o asymetriu v interakcii a obľúbenú stránku, ktorú psy uprednostňujú pri kontakte s prostredím. Odporúča sa pozitívny tréning: vždy keď pes nakláňa hlavu, pochváľte ho a odmeňte maškrtou.
Medzi ďalšie prejavy psieho správania patrí hry a pozvánka na ne, prejavy dôvery a náklonnosti, agresia ako reakcia na strach, alebo prejavy lásky - napríklad skákanie, olízanie tváre alebo prinášanie obľúbenej hračky ako dar. Zívanie a neliečená bolesť môžu tiež signalizovať neistotu alebo zdravotné problémy. Upoutanie pozornosti na potreby psa a rozpoznávanie signálov mu pomáha znižovať stres a vytvárať hlbšiu komunikáciu medzi človekom a zvieraťom.
Najmä pri starších psov sa často objavuje vyššia citlivosť na prostredie a podnety. Rozumieť svojmu psovi znamená sledovať kontext a prispôsobiť spôsob kontaktu - jemný, tichý kontakt a rešpektovanie hraníc má k dlhodobému dôvernému vzťahu najväčšiu váhu. Dôležité je tiež vedieť, že niektoré signály môžu byť prirodzené pre danú situáciu a striedajú sa s inými signálmi - preto je potrebné čítať celú scénu a nie iba jeden prejav.