Skôr, ako začnete so psíkom cvičiť, uvedomte si jednu vec: pes je egoista. Ak som niekoho prekvapila, vysvetlím: je omyl, ak si myslíte, že pes urobí niečo, čo mu prikážete alebo ho o to požiadate, len pre vás, pretože vás ľúbi a vy ste k nemu predsa tak dobrý. To, čo psa učíme a ako ho učíme, mu napovedá, že ak zopakuje určité chovanie, buď dostane odmenu (pamlsok, aport...) alebo sa vyhne nepríjemnostiam (korekcia, trest, ...). Jednoducho povedané - dané chovanie prinesie psovi nejakú výhodu. Je dobré vopred si premyslieť, ako budeme svojho psíka učiť, avšak k úspešnému výcviku potrebujeme tzv. posiľovače. Tie sú pozitívne a averzívne (negatívne). Je možné používať oba spôsoby, no mali by ste vopred vedieť, čo od toho očakávate.
Pes trénovaný pozitívnym spôsobom dostáva pochvalu tesne pred tým, ako príde chcená odmena - pamlsok alebo hračka. Pre takto cvičeného psa pochvala znamená, že to, po čom túži, čochvíľa príde. Pes trénovaný averzívnym spôsobom (korekcie, tresty) je tiež chválený, ale len v momente, kedy niečo urobí správne. Pre takto cvičeného psa pochvala znamená niečo ako "teraz nepríde šklbnutie vodítkom, krik ani iná nepríjemnosť, nateraz som v bezpečí".
Prečo pes neposlúcha?
Psy túžia po jasných pravidlách. Ak váš pes neposlúcha, nemá to nič spoločné s výraznou túžbou po slobode. Samozrejme, psy si užívajú slobodu aj vtedy, keď sa bez vôdzky preháňajú po lúke, keď môžu šantiť s inými štvornohými kamarátmi alebo keď sa môžu voľne pohybovať v piesku na psej pláži. Psy sú však svorkové zvieratá, ktoré túžia po pravidlách a určitom poriadku v každodennom živote. Ak váš štvornohý priateľ na prechádzke šteká, vrčí a cerí zuby, len čo mu cestu skríži iný pes, zvyčajne to nerobí preto, že by chcel svojho protivníka zastrašiť. Skôr sa cíti povinný vás chrániť. A to preto, lebo verí, že bez neho by ste situáciu nezvládli. To vystavuje obrovskému stresu nielen vás, ale aj vášho psa. Psy potrebujú suverénneho vodcu, ktorý im s láskou, ale dôsledne ukazuje cestu a na ktorého úsudok sa môžu vždy spoľahnúť. Dokonca aj plemená psov, ktoré sa považujú za ťažké na výcvik, ochotne poslúchnu kompetentného majiteľa, keď si uvedomia, že je to pre nich tá jednoduchšia cesta.
Psy sú oportunisti. Častejšie prejavujú správanie, ktoré sa im oplatí, napríklad preto, že znamená menej stresu a dokonca sľubuje odmenu. Správanie, ktoré im neprináša cieľ a ktoré má prípadne negatívne dôsledky, má preto vždy dôvod.
Ak váš pes ignoruje každé “Sadni!“, “Miesto!” a “K nohe!”, nie je to preto, že by bol jednoducho tvrdohlavý. Aj keď to znie kruto, príčinou neposlušnosti psov je výlučne majiteľ a nedostatočná alebo nesprávna výchova. Neprepadajte však sebaobviňovaniu. Určite ste vždy chceli pre svojho psa len to najlepšie a chyby ste urobili kvôli nedostatku skúseností, času či nevedomosti. Teraz je čas chyby napraviť a pracovať na lepšom vzťahu medzi vami a vaším psom.
Jedným z najčastejších dôvodov, prečo psy neplnia povely svojho pána, je komunikácia. To, že pes na povely nereaguje, je spôsobené tým, že ich nevníma ako požiadavku. Pri komunikácii so psom sa treba za každú cenu vyhnúť nejasným, rozpačitým alebo protirečivým povelom. To zahŕňa aj to, že reč vášho tela sa nezhoduje s tónom vášho hlasu. Psy sú odborníci na čítanie výrazov tváre a dokážu v okamihu zistiť, akú náladu má ich majiteľ. “K nohe!” môžete volať tak priateľsky, ako len chcete. Ak si váš pes všimne, že ste nahnevaní, napríklad keď netrpezlivo dupete nohou alebo mávate vodítkom, pravdepodobne sa bude mať na pozore a nepríde k vám. Kto by sa chcel dobrovoľne nechať hrešiť?
Rovnako problematické ako nejasné príkazy sú aj tie, ktoré sa neustále opakujú. Je dôležité, aby pes počúvol už na prvý povel! Nielen pre vás, ale aj pre vášho psa je únavné, ak musíte všetko niekoľkokrát opakovať. Preto sa vyhýbajte vyčerpávajúcemu opakovaniu povelov. Ak musíte psovi šesťkrát povedať “Sadni!“, kým si konečne sadne, a potom ho pochválite, podkopávate tým svoju autoritu. Psovi tak dávate najavo, že nemusí hneď počúvať na každé vaše slovo. Ďalší príklad: Chcete, aby vás pes čakal pred supermarketom a hovoríte mu “Zostaň!” toľkokrát, že si nakoniec myslí, že musí zostať na mieste len dovtedy, kým mu povel opakovane hovoríte. Len čo zmiznete v supermarkete a nemôžete naňho zavolať desiate “Zostaň!“, pes sa rozbehne a pokúsi sa ísť za vami.
Pre psa je tiež ťažké poslúchnuť, ak povely prichádzajú v nevhodnom čase. Psy, ktoré práve vykonávajú svoju potrebu a potom sú vyzvané “K nohe!“, nemôžu povel vykonať. Takisto je neúčinné povedať psovi “Zostaň!“, keď to má urobiť až po 50 metroch, keď prídete k dverám supermarketu. Vykonanie príkazu by malo vždy nasledovať bezprostredne po jeho vyslovení.
Nemýľte svojho psa tým, že mu budete veci vopred vysvetľovať. Psy nie sú ako ľudia: našim slovám rozumejú len v súvislosti s činmi. Rovnako dôležité ako načasovanie povelu je aj správne načasovanie odmeny pre psa. Psy si spájajú pochvalu a pokarhanie len s ich bezprostredným správaním. Ak váš pes šteká a vrčí, keď zazvoní zvonček pri dverách, a vy ho hladíte po hlave, aby ste ho upokojili, pes to pochopí takto: “Čím hlasnejšie štekám, keď zazvoní zvonček, tým viac ma hladkáte!“ Alebo chcete dať psovi odmenu za to, že prišiel “k nohe” a tak dlho sa prehrabávate vo vrecku a hľadáte snack, že váš pes už je nepokojný a začne kňučať. Takto váš pes už nebude chápať, že dostal odmenu za splnenie pokynu “k nohe“, ale za kňučanie.
Základná poslušnosť a jej význam
Aby bolo spolužitie psa s ľuďmi čo najlepšie, každý pes by mal ovládať tzv. základnú poslušnosť. Ide o súbor niekoľkých povelov, ktoré zlepšujú komunikáciu medzi človekom a psom a pomáhajú k harmonickému vzťahu. Umožňujú vám so psom komunikovať a mať ho tak stále pod kontrolou. Medzi základné povely, ktoré psa naučia v každej výcvikovej škole, patria napr.:
- Ku mne - povel, ktorý učí psa prísť na privolanie. Ide o povel, ktorý je kľúčový pre bezpečnosť psa aj jeho okolia.
- Zostaň - pes by mal zostať na mieste, kým nedostane povel na uvoľnenie. Aj tento povel je zásadný pre kontrolu nad psom.
- Miesto - pes ide na svoje miesto, napr. pelech, a zostáva tam, až kým nedostane povel na uvoľnenie alebo privolanie. Učí psa kontrole, odpočinku či samostatnosti.
- Sadni - povel káže psovi zaujať polohu v sede. Aj tento je dôležitý pre kontrolu v prípade, že potrebujeme, aby pes zostal v pokoji alebo na mieste.
- Ľahni - pes má zaujať polohu v ľahu. Môže pomôcť, keď chceme, aby pes odpočíval alebo sa upokojil.
- K nohe - povel, ktorý je kľúčový pre pokojné a bezpečné venčenie. Učí psa kráčať po boku majiteľa a nasledovať jeho smer.
- Voľno - tento povel dovoľuje psovi uvoľniť sa z predošlého povelu, nap. zostaň, a voľne sa pohybovať.
Je jedno, či ho chováme v dome alebo byte, základné povely nám umožnia psa lepšie ovládať, zlepšia komunikáciu medzi psom a človekom a zvýšia tiež bezpečnosť. Je menšia šanca, že vycvičeného psa zrazí auto, zatúla sa či niekoho napadne.
Prečo je privolanie dôležité?
Povel, ktorý učí psa prísť na privolanie, je kľúčový pre kontrolu nad psom. Je preto jedným z najdôležitejších povelov. Tu je niekoľko dôvodov, prečo je to tak:
- Bezpečnosť: Ak pes nezvláda privolanie, môže sa ľahko dostať do nebezpečných situácií. Môže ho zaujať zviera alebo predmet a vbehne pod kolesá auta alebo sa môže ľahko zatúlať. Privolanie môže v krízových situáciách doslova zachrániť život psa.
- Okolie: Pes, ktorý zvláda privolanie, je bezpečnejší aj pre okolie. Ak hrozí nepríjemný stret s iným psom alebo človekom, psa dokážete odvolať. Takýto pes tiež nebude nikoho obťažovať neželanou pozornosťou, napríklad skákaním.
- Vzťah: Ak pes ovláda tento základný povel, zlepšuje to komunikáciu medzi vami a psom a tým aj celý váš vzťah. Pes chápe, čo od neho požadujete, a vie, kde je jeho miesto. Nedochádza tak k zbytočným nedorozumeniam.
- Sloboda: Pes, ktorý ovláda povel privolania, môže byť ľahšie ponechaný na voľno bez toho, aby vznikla nepríjemná situácia. Dáte mu tak viac slobody, ktorú môže tráviť pobehovaním vo vašej blízkosti. Prispeje to k jeho šťastiu a spokojnosti.
Ako naučiť psa privolanie
Aj keď sa tento povel alebo cvik môže zdať na prvý pohľad jednoduchý, zdanie môže klamať. Nie každý psík automaticky pochopí, čo od neho očakávate, alebo môže byť tvrdohlavý či ľahko rozptýliteľný. Dôležitý je preto dôsledný a pravidelný tréning. Tu je niekoľko tipov a rád, ktoré vám s výcvikom pomôžu:
- Zvoľte si správne slovo: Na privolanie môžete použiť rôzne slová, napríklad „ku mne“ alebo „poď sem“. Vyberte si však len jedno a držte sa ho, aby ste psa zbytočne nemýlili. Komunikácia tak bude jasná a zrozumiteľná.
- Vyberte pokojnejšie miesto: S výcvikom začínajte na mieste, ktoré nie je príliš rušné a nepohybujú sa v ňom rušivé elementy, ako ľudia a psy. Môže to byť vaša záhrada, prázdna lúka či priestor za domom.
- Správne pomôcky: Aby ste zvýšili bezpečnosť zo začiatku, keď pes ešte povel neovláda, môžete použiť dlhé vodítko alebo tzv. stopovacie vodítko alebo vôdzku. Dostatočná dĺžka umožní psovi voľne sa pohybovať, no nestratíte nad ním kontrolu.
- Nezabudnite na odmeny: Pri učení prostredníctvom pozitívneho posilnenia je dobré spojiť zvládnutý povel s odmenou. Môže ňou byť čokoľvek, čo má pes rád - pamlsky, hračka alebo pohladenie + slovo pochvaly (napr. „dobre“, „šikovný“, „áno“).
- Najskôr psa unavte: Aby bol pes dostatočne sústredený na tréning, mali by ste ho najprv trochu unaviť a vybehať. Ako sa vraví, unavený pes = poslušný pes. Ak chcete pri výcviku používať odmeny, odporúča sa tiež psa predtým nekŕmiť.
- Začnite krátkymi vzdialenosťami: Postavte sa do krátkej vzdialenosti od psa, oslovte ho jeho menom, aby ste zaujali jeho pozornosť, a potom vyslovte povel, napr. „ku mne“. Keď príde, okamžite ho pochváľte a odmeňte. Ak nepríde hneď, jemne ho potiahnite vodítkom a keď príde, potom ho odmeňte.
- Zvyšujte vzdialenosť: Postupne vzdialenosť medzi vami a psom zvyšujte a opakujte povel. Ak pes povel zvláda, odmeňujte ho a pokračujte vo zväčšovaní diaľky. Ak psovi robí väčšia vzdialenosť problém, opäť ju skráťte a vráťte sa o krok vzad.
- Udržujte tréningy krátke: Snažte sa, aby jeden tréning nepresiahol určitú dĺžku, na začiatku napríklad 15 minút. Potom psovi doprajte trochu oddychu a hry, aby sa odreagoval a tréning skončil pozitívne.
- Pridajte rušivky: Ak pes zvláda povel v pokojnom prostredí, postupne pridávajte rušivé elementy, napr. hračky. Postupne sa presuňte do trochu rušnejšieho prostredia, kde sa objavujú aj iní ľudia a psy. Meňte rôzne prostredie a pridávajte vzdialenosť.
- Buďte konzistentní: Vytrvajte v tréningu a povel opakujte pri každej prechádzke alebo niekoľkokrát za deň. Zapojte aj ostatných členov v domácnosti a uistite sa, že psa učia povel rovnakým spôsobom. Povel využívajte v každodenných situáciách.
- Netrestajte psa: Ak pes povel nezvláda hneď alebo 100 %-ne, nezvyšujte zbytočne hlas a netrestajte ho. Vráťte sa o krok späť a povel zjednodušte. Snažte sa udržať tréning pozitívny a hovorte na psa veselým a pokojným hlasom.
- Uberajte odmeny: V prípade, že pes zvláda povel stále lepšie, postupne začnite uberať odmeny, napr. vo forme pamlskov. Neodmeňujte ho už po každom privolaní, ale len občas. Slovnú odmenu však môžete používať stále.
Čo robiť, ak pes neposlúcha
Nie vždy je výcvik psa úspešný a dôvodov môže byť mnoho. Na vine môže byť napr. zložitejšia povaha psa, nejasná komunikácia, nekonzistentnosť, nedostatok autority či ľudská frustrácia. Doprajte preto sebe aj psovi dostatok času a trpezlivosti. Ak však naozaj nič nefunguje a poslušnosť neprichádza, obráťte sa na profesionála. Dnes už je v každom meste niekoľko výcvikových stredísk či škôlok pre psy, kde vám so správnym výcvikom poradia. Pes absolvuje kurz základnej poslušnosti a neskôr možno aj zložitejšie cviky. Uvidíte, že táto investícia sa vám vyplatí. Ak váš pes neposlúcha, môže to byť nielen únavné, ale aj nebezpečné. Zastaviť psa, ktorý ignoruje vaše povely, je takmer nemožné.
Prečo však niektoré psy odmietajú poslúchať? Neposlušnosť vášho psa nemá nič spoločné s jeho túžbou po slobode. Psy si užívajú voľnosť, keď sa bez vôdzky preháňajú po lúke alebo sa hrajú s inými psami. Sú však svorkové zvieratá, ktoré potrebujú pravidlá a poriadok. Ak váš pes na prechádzke šteká, vrčí alebo cerí zuby, robí to preto, že sa cíti povinný vás chrániť. Psy sú oportunisti. Ak váš pes ignoruje povely ako „Sadni!“, „Miesto!“ alebo „K nohe!“, nie je to kvôli tvrdohlavosti. Príčinou je často nesprávna alebo nedostatočná výchova zo strany majiteľa.
Jedným z najčastejších dôvodov neposlušnosti je komunikácia. Pes nereaguje na povely, pretože ich nevníma ako požiadavku. Vyhnite sa nejasným alebo protirečivým povelom. Vaša reč tela a tón hlasu by mali byť v súlade. Povely by mali prichádzať v správnom čase. Pes, ktorý práve vykonáva svoju potrebu, nemôže vykonať povel „K nohe!“. Odmena musí nasledovať ihneď po správnom správaní.
Trvá určitý čas, kým sa pes naučí povel a poslúcha na slovo. Povely treba cvičiť pravidelne a na rôznych miestach. Dobrou správou je, že každý pes sa môže naučiť poslúchať. Najlepšie je, ak sa pes naučí základné povely ešte ako šteňa. Existuje mnoho výcvikových metód. Je vhodné navštíviť školu pre psov, kde skúsený cvičiteľ zistí, ktorá metóda bude pre vášho psa najúčinnejšia. Tréning by mal byť zábavou a mal by byť sprevádzaný pozitívnou motiváciou, napr. maškrtou, hračkou alebo pohladením. Správna chôdza na vodítku je tiež dôležitá. Pes by mal ísť vedľa vás, nie pred vami. Naučte psa odolať pokušeniam, ako sú hračky alebo krmivo. Ak pes ťahá na vodítku, vzdiaľte sa od objektu. Úspech závisí od vašej trpezlivosti, dôslednosti a času, ktorý venujete výcviku. Nikdy nie je neskoro naučiť psa poslúchať.
Kedy je pes nemotivovateľný?
Ešte tu musím uviesť veľmi podstatnú vec. Ak pes nechce pamlsky, ani aporty. Je to takmer patová situácia. Zdá sa, že pes je nemotivovateľný, čo vám maximálne sťaží situáciu. ALE! Dá sa pomôcť aj v takejto situácii. Ak nechce pamlsky, dôvodom môže byť, že je tučný, prežratý, maximálne spokojný. Takémuto psovi môžete behať so slaninou popod nos a on si ju ani nevšimne. Riešenie: Odoberte mu z dennej dávky stravy, začnite ho kŕmiť jednotvárne a ako pamlsky použite varené mäso. Pes nesmie byť nikdy najedený, keď chcete ako posiľovač používať jedlo.
Ak ani po úprave jedálnička psa pamlsky nezaujímajú, je možné psa naučiť hru s aportom. Hra na naťahovanie je v psoch geneticky zakódovaná. U niektorých psov podľa plemennej príslušnosti viacej, u iných menej, ale v každom psovi to je. Poznám však aj také psy a majiteľov, ktorí nedokážu prebudiť vo svojom psovi ani lovecký pud. Tu je treba začať vážne rozmýšľať.
Pes predsa vždy niečo chce. Napríklad mu nestačí, ak je celý týždeň zatvorený v krásnej záhrade, ak ho vezmete von len na hodinu každú nedeľu. Je to zlatá klietka ale vždy je to klietka. Nemá tam potrebné pachy, nevie sa kontaktovať s okolitým svetom, so psami. Navyše, ak je to dobrák od kosti a veľmi chce s inými tvormi svojho druhu komunikovať. Ak psa držíte týmto spôsobom, maximálne tak môžete u neho vzbudiť pocit frustrácie z toho, že nemôže za zlatú bránu a jediný spôsob, ako si ho kto všimne je, že bude šialene štekať na všetko, čo sa vonku mihne.
Ak takéhoto psa zoberiete na prechádzku, nečudujte sa, že nemá záujem o pamlsky, ani o hru s aportom. Toľko veľa zameškal, že to musí dohnať a vy sa tak pre neho stávate len prostriedkom, ako sa dostane do sveta, po ktorom túži. Tu je dôležité načasovať si vychádzky každý deň, možno aj na rôzne miesta, aby sa pes mohol vyžiť. Teraz môžete začať s jednoduchými cvikmi a odmenou mu bude, že ho pustíte behať. Ak by ste ho predsa len chceli pochopiť, zatvorte sa v jednej miestnosti bez WC, TV, mobilu, PC, telefónu, knihy, papiera a pera, skrátka len vy a jedna stolička na nejakých 10 hodín. Už po 3-tej hodine pri akejkoľvek psychickej príprave mozgu na danú situáciu budete dosť frustrovaný. Ak by ste to aj vydržali 10 hodín a potom vás z miestnosti vypustia von, nebudete vedieť, čo máte urobiť skôr. A to si viete presne vyhodnotiť, prečo ste tam, na čo máte prísť, viete ešte využiť čas spievaním, myslením, tancovaním a pod. Majte na pamäti, že pes vždy niečo chce a teda odmenou mu môže byť aj pustenie z vôdzky. Nesmie byť však nekontrolované. Pes splní jednoduchý povel a odmenou je behanie alebo vychádzka vonku.
Ak ale budete psa izolovať od okolia a voziť ho v aute na ľudoprázdne lúky za účelom voľného pustenia, tak toto som na mysli nemala. Musia to byť vychádzky na miesta, kde sa ľudia nachádzajú, kde pes môže zažiť a spoznať nové veci, môže stretnúť iné psy, vidieť hrajúce sa deti a pod. Každá vychádzka by mala stimulovať jeho mozog. Inak zo psa môžete urobiť jedinca, ktorý používa namiesto mozgu pudy a potom ste sa naozaj dostali do patovej situácie, z ktorej vám už môže pomôcť len odborník na psie chovanie.
Chyby vo výcviku a ako sa im vyhnúť
Dovoľte mi ale upozorniť na jednu vec. Je mnoho majiteľov psov, ktorí počuli, že majú psy veľa chváliť. Tak chvália, neustále si šomrú popod nos pochvalné slová, ale nie v správnu chvíľu, a tým nespoja pochvalu s posiľovačom, čo pre psa vlastne nič neznamená. Či pochvala príde alebo nie, nič so sebou neprináša a pri výcviku je teda pre psa skôr prekážkou. Je preto nesmierne dôležité vedieť ako a kedy odmeniť psa.
Počas výcviku sa venujem hlavne ľuďom, teda majiteľom psov a učím ich, ako majú učiť svojich psíkov. Predstavte si, že sa prihlásite na japončinu a hneď od prvej hodiny pred vás nastúpi učiteľ, ktorý sa vám bude snažiť vysvetliť všetko po japonsky. Nerozumiete mu, nechápete, o čom hovorí, a tak vás to prestáva baviť. Podobne je to aj so psíkom. Keď psíka začnete učiť, pomenujte mu chovanie a situáciu, v ktorej sa nachádza. Príklad: pes si sám od seba sadne alebo ho do polohy sedu nalákate pamlskom (mlčky) a keď sedí, s odmenou dostane povel sadni. Ešte lepšie bude, ak niekoľko prvých pokusov, keď si sadne, nedostane žiaden povel, iba odmenu.
Keď som prišla do Anglicka ako au-pair do rodiny, akoby som všetku angličtinu zabudla. V Anglicku sa mi zdala angličtina, ktorou som doma plynule hovorila ako úplne neznámy jazyk. Päť- a šesť roční chlapci ma učili presne týmto spôsobom: vybrali tanier zo skrinky, pozreli na mňa a pomenovali ho "plate". Položili ho na stôl, ukázali na stôl a povedali "table". Napokon zodvihli tanier, položili ho na stôl a povedali "put plate on the table". Za 5 dní som sa do toho dostala a už sme si rozumeli. Ak by ale na mňa spustili anglicky a nedali mi čas, aby som si na dialekt a prehĺtanie hlások zvykla, nemala by som šancu im rozumieť a pravdepodobne by som tento pobyt vzdala. Toto potrebuje aj váš pes. On po slovensky nerozumie. Rozumie tónu hlasu, postaveniu tela a orientuje sa inštinktom a mimoriadne citlivým čuchom. Pes dokáže vycítiť vašu nervozitu, zlosť alebo absolútny pokoj, či pocit šťastia.
Nuž určite od konca. Ako prvé je treba psíka naučiť, že keď ho oslovíte, je ochotný venovať vám svoju pozornosť. Je dôležité naučiť ho, že kým sa nachádza vo vašej blízkosti a zareaguje na oslovenie, VŽDY príde odmena. Je to podobná situácia ako keď učíte šteniatko jeho meno. Oslovíte ho a ono zareaguje na váš hlas, otočí sa na vás a vy ho odmeníte a potešíte sa zdarnému pokusu. Malé šteňa odlúčené od mamy má len vás a preto je pre neho nesmierne dôležité držať sa pri vás čo najbližšie a každý prejav náklonnosti z vašej strany je pre neho obrovskou odmenou. Ak jeho meno vyslovíte vždy, keď potrebujete zaujať šteňa a navyše ho pri tom odmeníte, postavili ste si pevné základy. Toto je možné naučiť šteňa už v prvých dňoch, či týždňoch po tom, ako si ho donesiete domov. Ak však začínate privolanie učiť už dospievajúceho či staršieho psíka, tiež začínate týmto spôsobom. Naučíte ho, že vždy, keď ho oslovíte a on sa otočí, aby vám venoval pozornosť, čaká na neho voňavá a chutná odmena. ALE VŽDY!
Ak sa na vás pes otočí 5 z 5 krát doma, v nerušivom prostredí, môže sa váš výcvik presunúť o latku vyššie a vy začínate pridávať rušivé prvky. Ale naozaj veľmi pomaly. Najskôr meníte priestory v dome / byte, potom pridáte hračky, niekoľko misiek s krmivom a takto variabilne psíka naučíte, že vždy bude pre neho výhoda, ak sa na vás pozrie, aj keď je niečím zaujatý. Ak sa na vás pes otočí 5 z 5 krát aj keď ste prostredie urobili rušivým, choďte von, kde nikto nie je, potom, ak je niekto v diaľke, ak je niekto bližšie, potom medzi ľudí, nakoniec medzi psy a tak podobne.
Keď staviate stavbu, najdôležitejšie zo všetkého je postaviť si pevné základy. Múry už rastú ako huby po daždi, ale kým vykopete a urobíte základy, poriadne sa zapotíte. A tak je to aj pri výcviku psa. Podľa toho, na akých základoch začnete učiť privolanie, podľa toho sa vám skôr či neskôr objavia (alebo neobjavia) problémy. Ak ste učili postupne a premyslene, pri prvej chybe sa viete vrátiť o krok späť. Ste teda na stupienku, kedy sa na vás psík v rôznych situáciách pozrie vždy, keď ho oslovíte. Je načase, aby ste začali pridávať povel privolania "SEM" alebo "KU MNE". Povel vyslovte len v momente, kedy pes ku vám uteká, či už na oslovenie alebo uteká ku vám len tak. Takže mu opäť pomenujete chovanie, ktoré práve robí - uteká smerom ku vám, pretože si to tak rozmyslel, pridáte mu povel na privolanie. Nikdy na psa nevolajte v momente, kedy uteká od vás preč alebo je zaujatý niečím, alebo niekým iným.
Je samozrejmé, že povel privolania použijete, keď chcete, aby pes ku vám prišiel. Ale aj toto je niekedy prechádzka po tenkom ľade. Ak budete psa privolávať len v momente, kedy ho chcete upnúť na vôdzku, pes rýchlo pochopí, že privolanie pre neho znamená stratu slobody. Verte alebo nie, v tom momente bude pre neho pamlsok absolútne nepotrebný. Preto je dôležité aj samotné privolanie učiť postupne. Najskôr doma, dáte si 5 pokusov - v rôznych miestnostiach, v rôznom čase, odvolajte aspoň raz psa počas jeho jedla, poukladajte nábytok inak ako zvyčajne býva (napr. stoličky) a pod. Čo je ale dôležité!!! IHNEĎ po odmenení, (prípadne vyhladkaní) psíka nechajte ísť povelom "voľno". Presne takto pokračujte aj vo viac vzrušivom prostredí, aby bol pes odmenený dvoma odmenami naraz: prvou - pamlskom či aportom a druhou - môže sa vrátiť ku činnosti, ktorej sa venoval tesne pred privolaním.
Počas vychádzky psa privolávajte, aby si upevnil potrebné chovanie, vždy ho za príchod odmeňte a povelom "voľno" ho nechajte pokračovať v začatej činnosti, teda sa môže vrátiť naspäť k čuchaniu, hrabaniu, behaniu alebo ku hre s inými psami. Jedenkrát z desiatich úspešných privolaní psa upnite na vôdzku a niekoľko metrov ho preveďte tak. Upínajte ho nenápadne, aby ste ho hneď nelapali za obojok, radšej si pripravte ešte jeden pamlsok navyše a kým ho bude jesť, pripnite mu vôdzku. Vtedy jednoducho nevydáte povel "voľno" a pes pôjde chvíľočku upútaný.
Ak vidíte, že pes je už veľmi blízko svojho kamaráta, s ktorým sa zvyčajne hráva, neplytvajte povelom privolania, nemusí sa vydať a nevyrobíte si zbytočnú chybu. Nechajte ho zvítať sa s kamarátom, sledujte ho a v momente, kedy vám venuje čo i len maličký náznak pozornosti, psíka oslovte (už by mal vedieť, čo ho za to čaká) a psíka odvolajte. ALE POZOR! Pes musí byť motivovaný odmenou, ktorú mu ponúkate. Inak uprednostní hranie sa s druhým psom. Ak to o svojom psovi viete, nesmiete zostať statický a pri oslovení psa sa okamžite rozbehnete opačným smerom. Psík by mal zareagovať a dobehnúť za vami, zobrať si odmenu a cez povel "voľno" sa vráti naspäť ku hre. Nesmiete však merať metre, utekajte, čo vám sily stačia a utekajte tak ďaleko a tak dlho, až pes usúdi, že by vás mal nasledovať a od kamaráta odbehne. V takejto situácii psa volajte len menom, nepoužívajte povel privolania. Ten použite v momente, kedy už uteká ku vám.
1. Nemýľte si psa s dieťatkom. Spomeniem situáciu, kedy si majiteľ želá, aby psíka privolal, a necháva sa počuť: "poď sem, ty si dobrý, nechoď tam, pozri, čo mám, idem preč, zostaneš tu sám, nechám ťa tu..." a pod. Ak ste ho aj učili povel privolania a pomedzi takúto spŕšku reči povel vyslovíte, pes si ho pravdepodobne vôbec nevšimne. Ak psa učíte povel, vyslovte ho len raz a to presne v momente, kedy psovi odovzdávate pamlsok. Povely počas privolania by mali vyzerať nasledovne: psa ste oslovili menom, pes sa obzrel a rozutekal sa k vám, nasleduje povel privolania "SEM", následne slovná pochvala "dobrý pes" a po dobehnutí ku vám už máte pripravenú odmenu, ktorú dostane súbežne s vysloveným povelom privolania. To ukončí cvik privolania.
2. Keď na lúke nikto nie je a vy si precvičujete povel privolania, ste pokojný a istý reakciou vášho psa. Povel znie mäkko, pokojne, veselo a pes zareaguje správne. Je odmenený a reakcia na privolanie je pozitívne posilnená odmenou. Situácia: Odrazu sa na obzore objaví pes, ktorého vidíte len vy, lebo ho váš pes ešte nezahliadol. Vaša reakcia: Vaše privolanie naberie na intenzite, pridáte do neho tón paniky, je ostrejšie a znie urgentne. Reakcia psa: Na začiatku pes pribehne, je odmenený, no upútaný na vôdzku a za krátku chvíľu stretá iného psa alebo človeka. Rád by sa s ním zvítal, no vôdzka mu to nedovolí. Poučenie: Pes sa naučí, že tento tón hlasu znamená, že skôr ako sa rozhodne ku vám pribehnúť, je vhodné poobzerať sa navôkol, kde sa nachádza niečo alebo niekto, čo by ho mohlo zaujímať viacej ako váš pamlsok. Ak je tón hlasu v zásade úplne zmenený a v privolaní je podtón paniky (pes rozumie tónu hlasu), znamená to pre neho NEBEZPEČENSTVO, čiže kontrola situácie naokolo a udržanie nepriateľa čo najďalej od vás, pretože sa ho vy bojíte. Moje doporučenie: Nepúšťajte psíka na voľno, ak nie je plne ovládateľný aj na voľnej lúke za predpokladu inej rušivej situácie. Na úvod vám pomôže tzv. stopovacia vôdzka 10, 15 alebo 20 metrová, ktorú v prípade núdze uchopíte a psíka máte pod kontrolou.
Pozn. 3. Ak psíka učíte povel privolania, musíte si správne načasovať vyslovenie povelu. Situácia: Pes je navoľno a uteká od vás preč za iným psom. Vaša reakcia: Kričíte na psa povel privolania. Reakcia psa: Pes napriek vašej urgencii a výstrahe v hlase dobehne k druhému psovi a kontaktuje sa s ním (pes dostal odmenu - môže sa kontaktovať, prípadne hrať s iným psom) Poučenie: Pes sa naučil, že povel privolania bude odmenený, aj keď bude utekať za iným psom. Moje doporučenie: Takejto situácii predídete, ak psíka budete učiť povel privolania aj vo vzrušivom prostredí a teda aj v momente, kedy je na obzore iný pes. Ak už ale takáto situácia nastane, NEVOLAJTE NA PSA POVELOM PRIVOLANIA. Buď počkajte, kým sa pes ku vám vráti sám a povel použite v momente, kedy ku vám uteká, alebo si choďte po neho (hlavne pri mladých psoch, ktorí ešte nemajú upevnené chovanie reagovať na oslovenie v každej situácii). Keď to psa učite a on zareaguje aj v situácii približujúceho sa druhého psa a príde, dostane zdvojenú odmenu: pamlsok a následné voľno = kontakt s druhým psom.
Pozn. Povel privolania vyslovte len vtedy, ak ste si istý, že ho pes uposlúchne.
4. Neskúšajte, či pes už dokáže povel uposlúchnuť. Kým povel vyslovíte, buďte si istý, že má na to podmienky, ktoré už dostatočne pozná a je ochotný prísť si po odmenu. Situácia: So psíkom ste už prešli dosť dlhú cestu výcvikom privolania a cvičenie už máte zvládnuté aj vo vzrušivom prostredí. Na vychádzke však v diaľke vidíte psa, s ktorým sa váš pes často hráva. Psa púšťate na voľno s myšlienkou, že ho skúsite odvolať počas utekania za druhým psom. Vaša reakcia: Zavoláte na psa v polceste za druhým psom. Váš pes nezareagoval na prvé oslovenie, a tak pridáte povel privolania, teda skúšate, či zareag...
Každý pes má obdobie, kedy „skúša, kam až môže zájsť“. Možno vám občas nepríde na privolanie, zostane stáť pri povele „ku mne“ a pozerá sa na vás s výrazom, ktorý akoby hovoril: „A čo z toho budem mať?“ Alebo začne reagovať pomalšie, ignoruje povely, ktoré predtým plnil spoľahlivo, a vy si nie ste istí, kde sa stala chyba. Každý pes sa môže dostať do bodu, kedy si začne vyberať, či povel splní, alebo nie. U šteniat je to bežná fáza dospievania - skúša hranice, testujú trpezlivosť svojho majiteľa a učia sa, čo sa „oplatí“. Problém nastáva, keď sa tieto prejavy začnú stupňovať, ignorovanie sa stane zvykom a pes sa začne vymykať kontrole. Takéto správanie môže mať mnoho príčin: nedostatok dôslednosti, preťaženie, nuda, zmena prostredia alebo emočný tlak.
Spočiatku sa to môže zdať ako drobnosť. Pes odbehne o pár metrov ďalej, nevezme si hračku, nechce si sadnúť. Lenže práve tieto „drobnosti“ často predchádzajú väčším problémom. Dôslednosť je jedno z najčastejšie opakovaných slov pri výcviku psov - a zároveň jedno z najmenej pochopených. Pes sa učí opakovaním a jasnými pravidlami. Ak dnes niečo môže, ale zajtra za to dostane napomenutie, začne byť zmätený a nebude vedieť, čo sa od neho očakáva.Byť dôsledný znamená, že každé správanie má vždy rovnaký následok - či už pozitívne (pochvala, odmena) alebo negatívne (napr. Dôslednosť nie je o tom byť tvrdý, ale o tom byť stály. Pes vníma váš tón, reč tela a reakcie. Prvý krok je zastaviť sa a zhodnotiť situáciu. Chápe pes, čo po ňom chcem, alebo už je len zmätený? Väčšina problémov s poslušnosťou nevzniká z neposlušnosti, ale z nepochopenia. Pes robí to, čo sa mu osvedčilo - a ak zistí, že povel nemá žiadne následky, prestane ho brať vážne. Preto je dôležité vrátiť sa o krok späť a tréning zjednodušiť.
Pokiaľ pes reaguje prehnane - napríklad štekaním, útekom alebo agresiou - snažte sa neriešiť situáciu silou. Zvýšený hlas, ťahanie vodítka alebo trestanie väčšinou problém zhorší. Sú situácie, kedy pes nereaguje ani na vaše najlepšie úsilie. Možno ste vyskúšali rôzne techniky, ale správanie sa stále zhoršuje. Tréner dokáže situáciu zhodnotiť objektívne, upraviť vaše signály, spôsob práce so psom a nájsť individuálne riešenie. Strata poslušnosti nie je koniec - je to signál, že je potrebné niečo zmeniť. Niekedy stačí upraviť prístup, inokedy pomôže tréning pod vedením odborníka. Trpezlivosť, dôslednosť a pochopenie sú základom, ale rovnako dôležité je vedieť včas požiadať o pomoc.
Ak pes neposlúcha, je to nielen únavné, ale niekedy aj nebezpečné. Pretože zastaviť pudom hnaného psa, ktorý ignoruje povely svojho pána, je takmer beznádejná snaha.