So stále krajším počasím sa aj my vyberáme stále viac a viac von na prechádzky či do prírody. Nevyhneme sa tak často náhodným stretnutiam so psíčkarmi a ich štvornohými kamarátmi. V Dámskom klube sme vyspovedali kynologičku Helu Kratochvílovú. Pýtali sa jej na najčastejšie chyby, ktorých sa dopúšťajú rodičia s deťmi pri takejto interakcii. Mnohí z rodičov majú pred psíkmi prirodzený rešpekt, ktorý môže mať pôvod v detstve, či neskorších negatívnych skúseností. Takí svoje deti väčšinou od štvornohých miláčikov držia na kilometre ďaleko. Deti tak od malička strácajú cestu spoznávania a vytvárania vzťahov so zvieracími kamarátmi. Druhý extrém je zase prílišná interakcia, ktorá môže mať katastrofálne následky. Niektoré pohyby, či dotyky môžu byť totiž pre psíkov nepríjemné ba až otravné.
Treba si uvedomiť, že ku každému plemenu je potrebné pristupovať s osobitou starostlivosťou a výcvikom. Zaujímavosťou napríklad je, že pes má v sebe od prírody zakotvené tzv. téčkovanie. Znamená to, že pokiaľ silnejší jedinec položí hlavu na temeno slabšieho - podriaďuje si ho. Podobne môže pes vnímať dotyky dietaťa, ktoré sa ho "snaží" hladiť po temene hlavy. K takejto situácií by mohlo prísť najmä vtedy ak psík nie je na podobné správanie naučený. Ak aj nepríde k tomu najhoršiemu, štvornohý miláčik môže začať byť nervózny a rozladený.
Najlepšie v kontakte so psíkom urobíme, keď budeme postupovať podľa nasledujúcich krokov:1. Dohodneme sa s majiteľom (mal by byť prítomný).2. Majiteľ by mal psíkovi prikázať sadnúť (rozhodne ho nenechávame s dieťaťom samého).3. Pomaly sa priblížime k psíkovi.4. Dáme mu očuchať ruku (je jedno ktorú časť).5. Pes nervozitu rozlíši, snažíme sa preto byť čo najpokojnejší.6. Hladíme prednú časť hrudníka, určite nie hlavu.7. Cudzie psy nekŕmime svojim jedlom a pochúťkami, môže mu spôsobiť viac škody než potešenia. K niektorým štvornohým kamarátom sa nepribližujeme vôbec. Buď z dôvodu, že sú to samotári a prítomnosť cudzích ľudí by ich mohla vydesiť alebo prekonali napríklad vážnejšiu chorobu a prechádzajú rekonvalescenciou.
Nájde sa mnoho situácií, kedy je dobré mať dieťa a psa spolu v kontakte bez nadmerného tlaku. Dobrý vzťah medzi dieťaťom a psom nie je ľahké vybudovať, ak nám záleží na psychickej pohode dieťaťa aj štvornohého miláčika. Pozrite sa, čo to môže spôsobovať a ako to zmeniť. Výchova so psom môže byť pre dieťa prospešná: dieťa, ktoré vychováva mačku alebo psa, sa od útleho veku učí zodpovednosti, empatii a úcte k zvieratám.
Je však dôležité, aby rodičia zabezpečili bezpečné podmienky a dohľad, aby sa predišlo možným zdravotným a bezpečnostným rizikám pre dieťa aj psa. Interakcia so psom môže tiež pomôcť dieťaťu vyrovnať sa so stresom a zlepšiť náladu uvoľňovaním hormónov šťastia, ako je oxytocín. Psy sú podľa všeobecného presvedčenia skôr menej často ako častejšie veľkými fanúšikmi malých detí a maznania. Batoľatá môžu byť pre niektoré citlivejšie psy príliš hlučné, chaotické, rušné, nečitateľné v pohybe a príliš dominantné.
To sa môže týkať aj spôsobu, akým sa deti dotýkajú psov - veľmi prudko, často pre psa nepríjemne, rýchlo k nemu pribehnú alebo ho zdvihnú. Bozkávanie na papuľu, cmúľanie na krk, ležanie na psovi - to všetko je pre štvornohého psa veľmi nepríjemné, dominantné a uzurpujúce si jeho osobný priestor. Samozrejme, existujú psy, ktoré tento typ maznania dokonca milujú, ale je to skôr zriedkavé. Bohužiaľ, väčšina psov je k tomu nútená a prejavuje sa u nich tzv. Vlastniť psa znamená mať voči nemu aj povinnosti - nemôže slúžiť ako ľudská hračka alebo detský časožrút. Nútiť psa, aby sa nechal pohladkať, napríklad Rozhodne nie! Pes má právo doma odpočívať a relaxovať.
Priblíženie sa k spiacemu psovi a násilné maznanie sa s ním môže spôsobiť, že aj ten najmiernejší pes začne vrčať a hrýzť, a určite sa dieťa bude cítiť veľmi nepríjemne, čo môže vyvolať návštevu behavioristu a ďalšie, vážnejšie dôsledky. Je dobré to dieťaťu vysvetliť a dovoliť hladkanie psa len vtedy, keď sa k nemu sám priblíži. Deti si správanie psov často vykladajú ako formu hry, zatiaľ čo psy môžu inštinktívne reagovať na obranu svojho územia alebo zdrojov, čo vedie k nežiaducim reakciám, ako je agresia.
Prijatie dieťaťa psom závisí predovšetkým od individuálnych vlastností a skúseností psa a od spôsobu, akým sa nové dieťa uvedie do psieho života. Je dôležité zabezpečiť správne oboznámenie a dohľad, aby si pes mohol postupne zvyknúť na prítomnosť dieťaťa a pozitívne reagovať na novú situáciu. Dobrý vzťah sa najlepšie buduje vonku aj vnútri - vo vnútri je dobré psa izolovať, napríklad zábradlím, ktoré dieťa neotvorí, a poskytnúť mu tak bezpečné a pokojné miesto na spanie a jedlo.
Je dobré zapojiť dieťa do starostlivosti o psa, napríklad psa možno spolu s dieťaťom učiť jednoduché triiky, ako je dotýkanie sa otvorenej ruky dieťaťa s náhubkom alebo povel sadni. Berte dieťa na dlhé spoločné prechádzky so psom do lesa. Práve v otvorenom priestore sa psy cítia najpohodlnejšie, a keď sa budú cítiť preťažené, budú sa môcť od dieťaťa vzdialiť a získať tak potrebný odstup. Môžete spolu kopať nory, skákať po polenách, liezť po kopcoch alebo učiť psa aportovať.
Psy si zvyčajne lepšie rozumejú so staršími deťmi, pretože emocionálny vývoj dieťaťa je v tomto veku na oveľa vyššej úrovni. Staršie deti by sa mali podieľať nielen na starostlivosti o psa a ukázať im, že mať štvornohého priateľa je zodpovednosť. Správne vychovaného psa môže dieťa vziať na krátku prechádzku na bezpečné miesto. Staršie deti sa môžu zapojiť aj do výcviku psa.
Ak sa vaše dieťa psa bojí, je dobré izolovať ho v dome, napríklad pomocou brány, a ukázať mu, že pes mu neublíži. Skvelým nápadom sú spoločné prechádzky do prírody, do lesa alebo na lúku, kde môžete spoločne skúmať prírodu. Nenúťte dieťa, aby psa hladkalo alebo sa s ním maznalo, ak to nechce. Je to dobré aj pre psov, ktorí to zvyčajne nemajú radi. Najviac ich spájajú spoločné aktivity a pocit bezpečia.
Psy majú radi rutinu a dieťa v domácnosti znamená úplnú zmenu v živote psa. Ešte pred narodením dieťaťa pes vycíti, že niečo nie je v poriadku, a príchod dieťaťa do domu a zmeny, ktoré s ním súvisia, ho psychicky ovplyvnia. Nemá zmysel sa na psa hnevať, ak niečo zničí alebo inak nežiaducim správaním dáva najavo, že je v strese. Príchod dieťaťa do domu je tiež obdobím, keď majú opatrovatelia menej času venovať sa psovi. Oplatí sa požiadať o pomoc člena rodiny alebo si najať profesionálnu opatrovateľku, ktorá by psa raz denne zobrala na dlhú prechádzku, kde by sa mohol prebehnúť. Psa to pripraví na príchod dieťaťa a poskytne mu to príležitosť vyventilovať svoje negatívne emócie. Ak máte možnosť, oplatí sa stráviť so psom nejaký čas aj vám. Kúpa hryzadiel, lízacích podložiek alebo podložiek na čuchanie môže vášmu psovi pomôcť prekonať toto ťažké obdobie o niečo lepšie.
Neexistujú plemená psov, ktoré by dobre vychádzali s deťmi. Všetko závisí od toho, ako psa a dieťa v tomto vzťahu usmerníme. Je však pravda, že mnohé plemená psov alebo plemena psov sa s deťmi jednoducho necítia dobre a vybudovanie vzťahu si vyžaduje veľa času a úsilia. Preto je najlepšie adoptovať si psa z dočasného domova, kde už pes prišiel do kontaktu s deťmi. Ak máte rušné dieťa, neoplatí sa zaobstarať si miniatúrne plemená psov. Po prvé, nie sú to deti na hranie a po druhé, mnohé z nich končia napríklad so zlomenými alebo odrezanými končatinami a s dieťaťom majú skutočné každodenné životné peklo.
Plemená, ktoré sú potenciálne ochotnejšie byť s deťmi a nie sú také citlivé na ich pohyb alebo dotyk, sú napríklad zlatý retriever, labradorský retriever, anglický stafordšírsky teriér, americký stafordšírsky teriér - ale to sú plemená náročné na stráženie. Obrovské ovčiacke plemená sú dobrými spoločníkmi pre rodiny s deťmi, napríklad anatolský ovčiak, kaukazský ovčiak, podhaliansky ovčiak, novofundlandský pes, bernardín. Sú to sebavedomé, pokojné a málo aktívne psy, agresívne sú len voči cudzím ľuďom, ale nie sú vhodné na život v paneláku. Správne riadenie vzťahu dieťaťa so psom môže mať pozitívny vplyv na emocionálny a fyzický vývoj dieťaťa. Preto je vhodné zabezpečiť bezpečnú a harmonickú interakciu medzi nimi, ktorá môže viesť k silnejšiemu putu a vzájomnej podpore.
V súčasnosti sa domáce zvieratá stávajú bežnou súčasťou takmer každej domácnosti. Či už ide o škrečka, papagája, mačku, alebo psa, deti sú z domáceho miláčika vždy nadšené. Avšak vedel si, že prítomnosť psa v rodine môže mať pozitívny vplyv na vývoj dieťaťa? Prechádzka so psom alebo šantenie na dvore spojené s hádzaním lopty sa stáva prirodzeným cvičením pre dieťa. Pes je často pre deti úžasným sociálnym spojivom. Ak sa jedno dieťa hrá so svojím psom, druhé dieťa s ním jednoduchšie nadviaže vzťah. Prítomnosť zvieraťa spôsobí to, že deti sú smelšie a komunikatívnejšie.
Pes v rodine uľahčuje rôzne aspekty emočného vývoja, ako je sebaúcta a zmysel pre zodpovednosť. Samotný pes však nie je ten objekt, ktorý učí dieťa zodpovednosti. Na rôzne stupne zodpovednosti musí dieťa dosiahnuť určitý vek. Napríklad vo veku troch rokov môže pomôcť s plnením misiek jedlom. V piatich sa dokáže postarať o srsť psíka alebo sa s ním môžete pokúsiť vyčistiť jeho miesto. Približne v desiatich rokoch dokáže dieťa samostatne chodiť na prechádzku so psom. Postupne, ako deti rastú, prejavujú stále viac záujmu o nové informácie.
Je dobré, ak sa dieťa túži vzdelávať a ty ho dokážeš podporovať a usmerňovať. Čítanie, pýtanie sa a hľadanie odpovedí podporuje poznávacie schopnosti dieťaťa. Ak napríklad vezmeš svoje dieťa k veterinárovi, poskytneš mu príležitosť položiť otázky odborníkovi, napríklad aj ohľadne správnej starostlivosti o zdravie jeho štvornohého miláčika. Medzi dieťaťom a psom sa často vytvára silné puto, ktoré stavia zviera do roly domáceho terapeuta. Zviera nikdy nesúdi človeka, preto mu môže dieťa v niektorých prípadoch veriť oveľa viac ako človeku.
Zaobstaranie psa ako domáceho maznáčika do rodiny by nemalo byť brané na ľahkú váhu. Záväzok starostlivosti o psa zo začiatku spadá hlavne na rodičov a nie na dieťa. Pokiaľ sa narodí dieťatko do domácnosti so psom, je dôležité psa neodstrkovať - aby nezačal žiarliť a nepokladal príchod dieťaťa za narušenie hierarchie vo svorke (rodine). Ihneď po príchode s batoľaťom domov dieťa psovi ukážte. Nezabudnite pritom psa hladkať a hovoriť k nemu. Dodržujte psovi režim v kŕmení a vychádzkach. Pokiaľ pes chodí na vychádzky s vami aj s dieťaťom v kočíku, nemá dôvod naňho žiarliť. Je dobré už z pôrodnice poslať psíkovi pachovú stopu (plienočku, košielku), aby si zvykol na nový pach a po príchode dieťaťa neobťažoval ani matku, napríklad skákaním.
Nedovoľte psovi brať dieťaťu hračky. Môže pričuchnúť na pár sekúnd, ale nedovoľte, aby sa k dieťaťu samovoľne približoval. Ak ste sa rozhodli kúpiť si psíka a deti už máte, musíte ich naučiť, ako sa majú k nemu správať. V prvom rade im treba vysvetliť, že pes nie je hračka a bolesť cíti rovnako ako oni. Môžu ho síce objímať, musia si však dávať pozor, aby to nebolo pre psa bolestivé. Ďalej sa musia naučiť rešpektu a vštepiť si, že psa zbytočne nedráždia.
Dávajte pozor, aby dieťa nesiahalo na psí „majetok" - hračky, jedlo či misku s vodou. Buďte opatrní najmä pri kŕmení alebo keď je psík na svojom mieste a spí. Treba dieťaťu vysvetliť, že toto nie je čas na hranie - pes chce mať súkromie. Staršie deti môžete priamo zapojiť do výchovy psa. Svoje povinnosti má však aj pes. Napríklad nesmie brať do tlamy hračky dieťaťa. Ak sa tak stane, poučte dieťa, aby ju psovi nikdy nebralo, ale požiadalo o to dospelých. Pes nesmie nikdy na dieťa skákať - môže ho vystrašiť. Tiež nedovoľte, aby dieťa a pes spávali spolu v posteli.
Ku psíkovi sa správajte pekne - dieťa všetko vníma a opakuje podľa vzoru. Bude sa k nemu správať rovnako ako vy. Ak chcete dieťaťu venovať psa ako darček, uvedomte si, že plnú zodpovednosť za psa preberá dospelý človek. Nemôžete očakávať, že dieťa preberie funkciu vodcu. Dieťa si nevie rady samo so sebou a určite si neporadí s výchovou psa, nehovoriac o pubertiakoch - mládež v tomto veku je viac zameraná na seba a svoju partiu rovesníkov, čo si môže ľahko odniesť váš pes. Dominantnú úlohu musí zohrávať dospelý s primeranými požiadavkami na členov rodiny a pravidelným rozdelením úloh.
Bezpečné prostredie a pravidlá v domácnosti
Kontaktu aj tých najmenších detí s domácim zvieraťom netreba báť. V prípade alergií sú však odborníci opatrní. Dieťa môže byť na alergie náchylné po otcovi alebo matke. Zvieratá by mali byť dobre veterinárne ošetrované a pod dohľadom pri pobyte vonku. Prítomnosť zvieraťa má veľký význam aj pre psychický vývoj dieťaťa. Psychológovia sa jednoznačne prikláňajú k pozitívnemu vplyvu prítomnosti zvieraťa na rozvoj dieťaťa.
V období prázdnin býva často časový tlak na rodinu, preto je vhodné mať jasný plán a zapojiť do starostlivosti viacerých členov. Pes potrebuje pravidelný režim, kŕmenie, prechádzky a cvičenie. Ešte pred narodením dieťaťa pes vycíti zmenu a príchod dieťaťa ho psychicky ovplyvní; je potrebné zachovať rutiny a poskytnúť psa bezpečné miesta na odpočinok. Ak pes prejavuje nervozitu alebo agresiu, treba mu venovať viac pozornosti a možnosti úniku na pokojné miesto.
Príchod dieťaťa do domu je tiež obdobím, keď majú opatrovatelia menej času venovať sa psovi. Oplatí sa požiadať o pomoc člena rodiny alebo si najať profesionálnu opatrovateľku, ktorá by psa raz denne zobrala na dlhú prechádzku, kde by sa mohol prebehnúť. Ak máte možnosť, strávte so psom čas aj vy. Kúpa hračiek na hryzenie alebo podložiek na čuchanie môže psovi pomôcť prekonať ťažké obdobie lepšie.
Nekonečné témy o výbere plemena sú často na mieste. Neexistujú plemená psov, ktoré by dobre vychádzali s deťmi; všetko závisí od toho, ako dieťa a psa usmerníme. Mnohé plemená sú náročné na stráženie, no existujú tie, ktoré sú voči deťom tolerantné. Zlatý retriever, labradorský retriever, anglický stafordšírsky teriér, americký stafordšírsky teriér sú často uvedené ako vhodné pre rodiny, ale vyžadujú dohľad a tréning. Obrovské ovčiace plemená ako anatolský ovčiak či kaukazský ovčiak sú tiež dobrí spoločníci, no nie sú vhodné do malých priestorov a vyžadujú správu zo strany dospelého.
Správne riadenie vzťahu dieťaťa so psom môže mať pozitívny vplyv na emocionálny a fyzický vývoj dieťaťa. Pes sa väčšinou chová voči deťom tak, ako voči šteňatám - veľmi tolerantne. Nie je to však dôvod, aby dieťa zaobchádzalo so psom hrubo. Deti by mali byť poučené, že šteňa nemajú zdvíhať zo zeme, vyrušovať ho pri jedle či odpočinku. Staršie deti už môžete zapojiť do starostlivosti o psa a výcviku. Ak sa vaše dieťa psa bojí, izolujte ho v dome a ukážte mu, že pes mu neublíži.
Je dôležité stráviť čas len so psom. Hra, tréning, alebo len objatie zlepšuje vzťah. Náš život s psom a novorodencom môže naraziť na problémy adaptácie psa na nového člena rodiny - je to citlivá téma. Ak pes začne byť nervózny alebo agresívny, treba mu dať pozornosť. Pes môže žiarliť na novorodenca; riešením je posilniť dobré správanie a odmenu. Zachovanie pravidiel a rutín naprieč všetkými členmi rodiny je kľúčové, aby pes zostal pokojný a vyhýbali sme sa nežiaducemu správaniu.
LIFEHACKY, ktoré ti uľahčia ŽIVOT SO PSOM
Príprava na príchod dieťaťa do domácnosti so psom
Príchod nového člena do rodiny prináša radosť aj výzvy. Výber správneho plemena a skorá adaptácia psa na príchod dieťaťa sú kľúčové. Pes môže slúžiť ako domáci terapeut, učiteľ zodpovednosti a zdroj stability pre dieťa aj celý domov. Pes sa môže stať súčasťou rodiny ešte skôr, než dieťa príde, čo pomáha lepšiemu zvládnutiu zmien a vytvoreniu pevného putá.
Prvé stretnutie psa s novorodencom je veľký moment. Správna príprava zahŕňa zoznámenie psa s pachom dieťaťa a postupný kontakt. Veríme, že pozitívny prístup a dohľad prinesú pokojné a radostné chvíle, keď sa psík naučí správať sa k dieťaťu s rešpektom. Vždy je dobré mať na pamäti, že pes je zviera a zodpovednosť za bezpečnosť dieťaťa leží najmä na nás.
Záver bez formálneho záveru
Pes dokáže dieťaťu mnoho naučiť a zároveň poskytuje spoločnosť, ochranu a emocionálnu podporu. Správny dohľad, plánovanie a vedenie sú esenciálne pre harmonické spolužitie. Rodičia by mali umožniť dieťaťu zodpovednosť v primeranom veku a zároveň si ponechať vedúcu úlohu pri výchove a bezpečnosti. Keď je pes zdravý a šťastný, rodina cíti väčšiu stabilitu a vzájomnú podporu.