V posledných rokoch dochádza vo svete i na Slovensku k vlne antivakcinačných aktivít, ktoré spochybňujú očkovanie, preceňujú reakcie po očkovaní alebo dávajú do príčinnej súvislosti s očkovaním niektoré závažné poruchy zdravia, najmä neurologické. Cieľ týchto aktivít však je dosiahnutý - zanesenie pochybností o potrebe a význame očkovania.
Očkovanie patrí k najvýznamnejším objavom v histórii medicíny. Realizácia očkovania sa prejavila vo výraznom poklese chorobnosti a úmrtnosti detskej populácie a došlo k eliminácii až eradikácii niektorých detských infekčných ochorení. Vďaka očkovaniu sa podarilo eradikovať toto smrteľné ochorenie, ktoré bolo ešte v 70. rokoch príčinou mnohých úmrtí na svete. V súčasnosti je v záverečnej fáze eradikácia ďalšieho závažného až smrteľného ochorenia - detskej obrny. Nové objavy v imunológii a technológie prípravy antigénov dávajú výhľady na vznik nových vysoko účinných očkovacích látok. Rozširovanie vakcinačného programu však prináša aj otázky a problémy, medzi ktoré patrí vakcinačná záťaž dieťaťa, počet vpichov a viaczložkové vakcíny.
Základné mechanizmy a výhody očkovania
Očkovanie je nepochybne zásah do organizmu a môže mať celý rad očakávaných či nezvyčajných reakcií. Všeobecne po podaní očkovacej látky, ktorá je antigénom, u určitých percenta očkovaných vznikajú nežiaduce reakcie - lokálne (začervenanie, bolesť, opuch miesta vpichu, zdurenie regionálnych lymfatických uzlín) a systémové - celkové (zvýšená teplota, malátnosť, bolesť hlavy a kĺbov).
Žiadna vakcína nie je stopercentne bezpečná a účinná, na druhej strane negatívne aspekty sú mnohonásobne vyvážené významným znížením výskytu ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním.
Cieľom očkovania je získať imunitu proti vážnym infekčným chorobám a očkovanie je z hľadiska verejného zdravia efektívnym nástrojom s pretrvávajúcim pozitívnym dopadom na populáciu.
Viaczložkové vakcíny a aktuálne riziká
V súčasnosti u nás aj vo svete dochádza ku zvyšovaniu počtu viaczložkových vakcín. Diskusie sa sústreďujú na počet vpichov, imunologickú záťaž dieťaťa a potenciálne dlhodobé následky.
Nežiaduce účinky vakcín sa zvyčajne delia na nezávažné a závažné. Medzi nezávažné patria napríklad bolesť na mieste vpichu, teplota do 38,5 °C, podráždenie a únava, ktoré zvyčajne odznejú po pár hodinách až dvoch dňoch. Závažnejšie reakcie sú vzácne a ich výskyt je veľmi malý.
V minulosti sa po očkovaní objavili závažné reakcie s trvalými neurologickými následkami - dnes sú vakcíny vyrábané novými technológiami a tieto závažné reakcie sa v súčasnosti nevyskytujú. Hlavnými mechanizmami reakcií zostávajú lokálne a krátkodobé systémové reakcie.
Špecifické riziká a mechanizmy
Do hlavných zložiek vakcín patria antigén a adjuvant, ktorý zvyšuje účinnosť a dlhodobosť ochrany. Hydroxid hlinitý je bežný adjuvant, pričom množstvo hliníka vo vakcínach je striktne kontrolované a nepřekračuje povolené limity. Svetová zdravotnícka organizácia vyvracia obavy o škodlivosti tiomerzalu a ďalších látok používaných vo vakcínach na základe rozsiahlych štúdií.
Pre niektoré očkovacie látky je popisovaná aj riziková kategória vedľajších účinkov v súvislosti s konkrétnymi ochoreniami (napr. Guillain-Barrého syndróm, neuropatie). Väčšina z týchto prípadov má však slabú alebo žiadnu kauzálnu súvzťažnosť s očkovaním a hlásenia ide o podozrenia, ktoré sa vyhodnocujú v centrálnej databáze prijímaných hlásení.
Bezpečnosť očkovania a právne aspekty
Bezpečnosť vakcín je kľúčové hľadisko a výskum prebieha ešte pred ich uvedením na trh. Očkovanie je vysoko bezpečné, nie však úplne bez rizika - riziká sú známe a starostlivo monitorované. Hlásenie nežiaducich účinkov po očkovaní je povinné pre očkujúceho lekára a hlásenia sa odosielajú do Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) a následne do európskej databázy.
V prípade očkovania proti COVID-19 EMA reguluje procesy od vývoja po skladovanie vakcín. Uvádza sa, že niektoré spoločnosti začali s výrobou ešte pred definitívnym schválením a že mRNA vakcíny nemenia našu DNA. V prípade sporov je potrebné preukázať kauzálnu súvislosť, pričom poisťovne môžu uplatniť nároky na náhradu škody.
Na Slovensku sú vakcíny podmienečne registrované - čo znamená vysoké sledovanie v praxi a vyhodnocovanie získaných údajov. Zodpovednosť za škodu spôsobenú očkovaním upravuje aj Občiansky zákonník a súdne rozhodnutia z konca 70. rokov a neskôr. Komunikácia odborníkov a verejnosti je dôležitá pre udržanie dôvery v očkovanie a pre pochopenie, že riziká sú menšie než prínosy.
Praktické poznámky pre rodičov a lekárov
- Pred očkovaním je vhodné zabezpečiť dostatočný odpočinok a zachovať pitný režim.
- Po očkovaní sa sleduje reakcia dieťaťa - aké sú typické krátkodobé reakcie a kedy kontaktovať lekára.
- Hlásenie nežiaducich účinkov sa podáva ŠÚKL a regionálnym úradom verejného zdravotníctva.
- Deti s kontraindikáciou alebo tehotné ženy by mali dostávať očkovania v súlade s odporúčaniami odborníkov.
Existuje racionálne chápanie rizík a prínosov: očkovanie proti bežným infekciám prináša významné dlhodobé záchrany životov a znižovanie závažnosti chorôb, pričom dlhodobé vedľajšie účinky sú vo všeobecnosti veľmi zriedkavé a dobre monitorované.
Pri posudzovaní rizík a prínosov je dôležité rozlišovať medzi kauzálnou súvislosťou a jednoducho časovou súvislosťou. Významný podiel rizík je menší než riziko spojené s neliečenými infekciami, ktoré môžu mať trvalé následky.
Mýty a fakty o očkovaní
Mýty o tom, že vakcíny spôsobujú autizmus alebo nesúvisia so životaschopnou ochranou, sú vyvrátené na základe rozsiahlych vedeckých štúdií a posúdení európskych a svetových autorít. Hlavná správa: očkovanie chráni a virusy nie sú kontrolované len v krátkodobom časovom období, ale vytvárajú dlhodobú imunitu v populácii.
Prevencia a zvládanie nežiaducich účinkov zahŕňa primeraný odpočinok, dobrú hydratáciu a informovanosť o tom, kedy vyhľadať lekársku pomoc.