Poruchy správania u psov označujeme ako stavy, kedy sa pes správa inak, ako je obvyklé (zohľadňuje sa pohlavie a veková kategória). Väčšinou tieto stavy predstavujú problém pre majiteľa i samotného psa. Problémové správanie sa dá zhruba rozdeliť do štyroch skupín: agresivita, strach, nečistotnosť, stereotypné správanie. Niektoré poruchy môžu spôsobiť lieky alebo napríklad splašené hormóny, či choroba.
Najčastejšie však psy vykazujú správanie, ktoré je ich druhu síce vlastné, ale v danej situácii je pre človeka nežiaduce. Jedná sa napríklad o značkovanie v byte, prenasledovania zveri, časté a hlasné štekanie alebo agresivita voči rodine či voči ostatným psom. Agresivita psa môže byť zameraná len voči cudzím ľuďom alebo určitým kategóriám, inokedy sa prejavuje aj v rámci rodiny. Bežná je tiež agresivita voči iným psom, niekedy len k rovnakému pohlaviu, inokedy voči všetkým bez rozdielu.
42a;agresivita a strach ako hlavné skupiny problémového správania
Najmä, ak je pes veľký, predstavuje jeho agresivita vážny problém. Pritom by niekedy stačila len odborná rada a jej dôsledné dodržiavanie. Ak sa váš pes prejavuje agresívne, rozhod vyhľadajte odborníka.
Ďalšou veľkou skupinou predstavujú strachy a fóbie. Ako príklad uvádzame strach zo samoty, tzv. separačnú úzkosť, ktorá sa prejavuje hlasnými zvukmi (vytie a štekanie) a demoláciou zariadenia domácnosti. Veľmi častý je aj strach z búrky, ohňostroja a petárd, streľby, z hluku na ulici, z davu ľudí a z mestského prostredia. Strachy je možné postupným nácvikom odbúrať; treba na to čas a trpezlivosť.
Nečistotnosť a stereotypné správanie
Vylučovanie v byte môže mať rôzne dôvody - nedostatočne časté venčenie, zlá alebo nedôsledná výchova psa k čistotnosti, prejavy strachu, podriadenosti či značkovanie. Najhoršie, čo majitelia môžu urobiť, je trestať psa bitím či namočením čumáka do moču alebo výkalov, najmä dlho po samotnom čine. Aj tu platí, že najdôležitejšie je odhaliť a odstrániť príčinu problémového správania.
Pod stereotypným správaním sa rozumie opakujúce sa pohyby tela. Väčšie sklony k nemu vykazujú určité plemená. Napríklad chytanie vlastného chvosta, cmúľanie slabín alebo iné opakované pohyby. Hoci niektoré prejavy môžu byť spojené s vážnymi ochoreniami mozgu, vo väčšine prípadov ide o náhradu správania alebo snahu o upútanie pozornosti. Jedno majú všetky poruchy spoločné - najlepšou liečbou je prevencia a správna výchova už od začiatku. Ak sa objavia neobvyklé prejavy, obráťte sa na veterinára alebo skúseného kynológa či etológa.
Príčiny a riešenia porúch správania
Príčiny bývajú rôzne: nesprávna socializácia, separačná úzkosť, genetická predispozícia, stres, nuda, zlý životný štýl alebo zdravotné problémy (bolesť, neurologické ochorenia). Čím skôr sa problém identifikuje a rieši, tým väčšia je šanca na úspech. Prevencia spočíva v dôslednom výcviku, pravidelnej socializácii, vhodných aktivitách a vytvorení stabilného prostredia. Ak sa problém objaví, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc u veterinára, kynológa alebo etológa.
Intuícia majiteľa často býva najdôležitejšou pomôckou. Nikto nepozná vášho psa lepšie než vy. Ak máte pocit, že „niečo nesedí“, dôverujte tomuto vnútornému hlasu - môže to byť prvý krok k včasnej diagnostike a účinnej liečbe.
Riešenie konkrétnych problémov
- Prevencia a včasná intervencia: začnite s pozitívnym posilňovaním a odmeňujte požadované správania, nie trestami.
- Krátke a postupné odchody z domu pri separačnej úzkosti: trénujte „miesto“, postupné odchody a návraty bez zbytočného vyvolávania paniky.
- Práca s prostredím a stimuláciou: poskytujte psovi dostatok fyzickej aj duševnej stimulácie, aby sa predišlo stereotypnému správaniu a stresu.
- Správna komunikácia a časovanie povelov: povely musia prichádzať v správnom čase a byť doplnené vhodnou odmenou.
- Špeciálne techniky a terapie: pri vážnych formách úzkosti je vhodné spolupracovať s odborníkom; v niektorých prípadoch sa využívajú psychofarmaká alebo behaviorálna terapia.
Ako zmierniť separačnú úzkosť a minimalizovať deštruktívne správanie? Správny postup zahŕňa postupný tréning, vytváranie pozitívnych asociácií s odchodom a návratom, a udržanie pokoja pri odchode a príchode domov. Dôležité je nevytvárať na psíka zbytočnú paniku a neposilňovať strach svojím plačom či stiahnutými postojmi. Postupne znižujte množstvo ľudí v interiéry a používajte hračky, ktoré zamestnajú jeho myseľ a udržiavajú jeho pozornosť počas neprítomnosti majiteľa.
Pri riešení problémových prejavov vždy myslenie na vedenie - pes potrebuje pevného, kľudného lídra a jasné pravidlá. Psy sú svorkové bytosti a správny prístup majiteľa ako vodcu svorky je kľúčom k úspechu. Výcvik je proces, ktorý vyžaduje trpezlivosť, konzistentnosť a pozitívnu motiváciu. Dôsledné dodržiavanie pravidiel a pravidelná stimulácia znižujú riziko vzniku porúch správania.
Príloha: odporúčané postupy a poznámky
- Ak máte podozrenie na akúkoľvek poruchu správania, vyhľadajte odbornú pomoc čo najskôr.
- Prioritou je identifikovať príčinu a odstrániť ju, nie trestanie psa.
- Používajte pozitívne posilňovanie a odmeňujte želené správanie v reálnych situáciách.
- Dbajte na duševnú a fyzickú stimuláciu, aby pes nemal potrebu vymieňať energiu destruktívnym spôsobom.
- Buďte trpezliví: zlepšenie môže trvať dlhšie, najmä pri silných formách úzkosti alebo dlhodobo zafixovaných vzoroch správania.
Zdroj: MVDr. Hana Žertová a ďalší odborníci v oblasti výcviku a chovu psov.
Pomôžte môjmu psovi, ktorý má separačnú úzkosť! | OPÝTAJTE SA VETERINÁRA s Dr. Scottom Millerom
Poradenstvo a ďalšie kroky
Ak pes nedodržiava zásady poslušnosti a vyžaduje viac než bežný výcvik, odporúča sa vyhľadať odbornú pomoc. Doboce a správne vedenie vedie k správnej kooperácii medzi vami a vaším štvornohým priateľom. Včasné prijatie opatrení a dôsledná aplikácia techník môže významne zlepšiť kvalitu života psa aj majiteľa.