Psy sú našimi najlepšími priateľmi, vernými spoločníkmi a často aj hrdinami. Ich oddanosť, odvaha a láska sú nekonečné. Pozrite sa na niekoľko neuveriteľných príbehov, ktoré dokazujú, že psy sú naozaj výnimočné.
Keď pes nespozná svojho pána
Príbeh z mesta Sanford, kde video zachytáva pána, ako sa blíži ku svojmu psovi, no ten ho vôbec nespoznáva. Shane Godfrey päť týždňov ležal v nemocnici kvôli chorobe. Počas tejto doby schudol takmer 23 kilogramov, takže keď sa vracal domov, vyzeral ako úplne iný muž. Willie, jeho pes, sa k nemu blíži s nedôverou, v obrannej pozícii, šteká a je značne nervózny z "cudzinca". Jeho radosť bola neskutočná. Nekontrolovateľne začal vrtieť chvostom, vrhal sa na svojho najlepšieho priateľa a olizoval mu tvár. Tak tomuto sa hovorí skutočná nezištná láska.
"Serum Run": Záchranná misia v extrémnych podmienkach
V januári roku 1925 lekár v meste Nome oznámil rozšírenie záškrtu a požiadal o doručenie vakcíny. Udalosť s názvom „Serum Run“ bola dramatická záchranná misia v extrémnych podmienkach, kedy panovala snehová búrka a krajinu sužovali teploty pod -40 °C. Celkom 20 tímov musherských jazdcov a ich psov sa zapojilo do „štafetového závodu“ dlhého 1 085 km s cieľom doručiť sérum čo najskôr. Na vopred dohodnutých stanovištiach prebiehala odovzdávka. Medzi hrdinov patria bezpochyby všetci, ktorí sa do tejto záchrannej akcie zapojili, ale predsa len dva tímy vyčnievajú z radov o trochu viac: Leonhard Seppala & Togo a Gunnar Kaasen & Balto. Togo ubehol najdlhšiu a najťažšiu časť cesty (cez 420 km!), ktorá viedla cez zamrznuté more a ľadové hory. Záchranná akcia „Serum Run“ trvala iba päť a pol dňa namiesto očakávaných dvoch týždňov a zachránila mnoho životov obyvateľov Nome a okolitých dedín.
Barry: Hrdina z Álp
Bernardín menom Barry, narodený okolo roku 1800, slúžil ako lavínový pes v Hospici Veľkého Svätého Bernarda v Alpách na švajčiarsko-talianskej hranici. Barry bol pes so skvelým čuchom a prirodzeným inštinktom pre nájdenie ľudí pod snehom, a preto pomáhal zachraňovať cestovateľov uviaznutých v lavínach a snehových búrkach. Počas svojho života zachránil Barry viac ako 40 ľudí, ktorí sa stratili alebo boli zasypaní lavínou.
Hačikó: Symbol nezlomnej vernosti
Možno ste už počuli, že film Hačikó vychádza zo skutočných udalostí. V roku 1925 profesor, Hačikóov pán, dostal mŕtvicu a z práce sa už nikdy nevrátil. Hačikó bol ale verný, a tak naďalej chodil čakať na svojho zosnulého pána na stanicu s vidinou, že sa jedného dňa vráti. A to celých deväť rokov. Hačikó žil vonku neďaleko stanice. Postupne si ho začali všímať okoloidúci, kŕmili ho a starali sa oň. Príbeh, ktorý naozaj chytí za srdce.
Taro a Jiro: Preživší z Antarktídy
Pätnásť psov plemena sachalinská husky bolo súčasťou japonskej expedície v roku 1958 na Antarktíde. Znenadanie nastala extrémna búrka a expedícia bola zrušená. Posádka sa musela rýchlo evakuovať a svoje psy zanechať na mieste s tým, že sa pre nich čoskoro vráti. Členovia posádky našli na mieste dvoch psov. Taro a Jiro boli stále nažive napriek extrémnym antarktickým podmienkam, v ktorých dokázali prežiť bez ľudskej pomoci. Obaja títo psí hrdinovia sú stelesnením neuveriteľnej odolnosti, sily a odvahy. Taro dožil svoj život na univerzite v Hokkaide, Jiro zostal na Antarktíde, kde neskôr zomrel prirodzenou smrťou.
Smoky: Malá hrdinka z druhej svetovej vojny
Smoky bola malá yorkšírska teriérka, ktorá sa stala jedným z najnepravdepodobnejších hrdinov 2. svetovej vojny. V roku 1944 ju opustenú v džungli na Novej Guinei našli americkí vojaci. Nemala majiteľa, a tak si ju desiatnik William Wynne adoptoval. Staral sa o ňu a bral ju na misie. Smoky slúžila ako terapeutický pes pre zranených vojakov v poľných nemocniciach. V rozhodujúcej misii pomohla natiahnuť telefónne káble cez úzky podzemný tunel pod japonským letiskom, čím vojakom ušetrila hodiny riskantnej práce pod paľbou. Po vojne vystupovala v televíznych programoch a ukazovala svoje triky. Žila šťastný život so svojim pánom Williamom a zomrela v roku 1957.
Gander: Obetavý hrdina z Hongkongu
Gander, pôvodným menom Pal, bol odvážny novofundlandský pes, ktorý svojou odvahou, vernosťou a sebaobetovaním pomohol zachrániť niekoľko životov počas 2. svetovej vojny. Viedol pokojný život so svojou rodinou v Kanade. Po nešťastnej náhode, keď zranil dieťa pri jednej z hier, bol majiteľovi darovaný kanadskej armáde. Keď vypukla japonská invázia na Hongkong, Gander aktívne pomáhal po boku kanadských vojakov, ktorí Hongkong bránili. Opakovane útočil na nepriateľských vojakov tým, že bežal naproti nim a štekotom ich zastrašoval, čím odvracal ich pozornosť od kanadských obrancov. Jeho najväčší hrdinský čin prišiel v kritickom okamihu. Počas jednej prestrelky hodili Japonci medzi kanadských vojakmi granát. Gander ho inštinktívne schmatol do papule a utekal s ním preč. Granát explodoval a Gander sa tak sám obetoval, aby zachránil životy niekoľkých svojich spolubojovníkov.