Zdá sa to jednoduché. Psík vám sedí pri nohe, vy hodíte papek alebo hračku a dáte pokyn „aport“. Pes sa rozbehne a aport prinesie. V reáli je ale všetko inak. Váš psík sedí, nechce sa mu. Alebo pre aport dobehne, ale už vám ho neprinesie. Naučiť psa aportovať je ale v rámci výcviku dôležité. Skúsení kynológovia aj začínajúci psíčkari sa zhodujú na jednom - aportovanie je potrebné, ale tiež náročné.
Podobne, ako iné povely, aj aportovanie má jasné pravidlá. Jedný z krokov tréningu, ktorým sa riadia profesionálni kynológovia, hovorí: „Zo základného postoja odhodí psovod predmet do vzdialenosti asi desiatich krokov. Zvukový povel k prineseniu dáva, až keď predmet leží na zemi. Pes, ktorý pokojne sedí vedľa psovoda musí na zvukový povel "aport" rýchlo a priamo utekať k predmetu, uchopiť ho a prineisť ho psovodovi. Pes si sadá priamo pred psovoda, drží predmet v tlame tak dlho, pokiaľ mu psovod po asi troch sekundách zvukovým povelom dá pokyn "pusť" a predmet odoberie. Potom drží psovod predmet v pravej ruke.“
Jasné, ale zložité, hovoríte si. Pri učení aportu sa ľudia stretávajú s viacerými problémami - k tým základným patrí napríklad to, že pes pre aport neuteká, alebo naopak štartuje až príliš rýchlo, teda nepočká na jasný signál a povel „aport“. Často sa stáva, že sa psík s aportom hrá, nechce ho priniesť a pustiť. Chyba, tak ako to pri výcviku psa býva často, je v učiteľovi. Pes nerozumie tomu, čo od neho chceme, sme príliš netrpezliví, málo dôslední a zle so psom komunikujeme.
Prebuďte v psíkovi záujem. S výcvikom začnite v štenacom veku, pretože mláďatá sú prirodzene hravé a zvedavé. Hádžte psíkovi tenisovú loptičku, zviažte mu handru alebo obstrajte špeciálnu hračku, ktorú si zamiluje. Odborníci doporučujú špeciálne aportovacie hračky s lanom na konci. Dôležité je, aby ste upútali jeho pozornosť, aby predmet sledoval a zaujímal sa oň. Pokiaľ pes záujem o predmet nejaví, skúste iný. Určite vhodnú hračku nájdete. Hrajte sa s psíkom najskôr v známom a uzatvorenom priestore, bude sa tak lepšie sústrediť a navyše nebude mať hneď chuť s aportom utiecť. Akonáhle psík chytí aport do tlamy, budete ho volať k sebe, aby ho priniesol. Na začiatku nácviku sa so psíkom pokojne preťahujte o aport a dávajte mu pokyn „drž“, po chvíľke vyslovte povel „pusť“ a ľavú ruku položte na čumák zhora, druhou mu aport odoberte. Psíka pochváľte a odmeňte ho pamlskom. Vysvetlíte tak psíkovi, čo od neho chcete. Pre tréning samotného aportovania je dôležité, aby psík už zvládal pokyn „sadni“ - pre aport totiž vyrazí zo sedu.
Krok za krokom: ako začať a postupne zvyšovať nároky
Trénujte najskôr na známom mieste a psíkovi nehádžte aport príliš ďaleko. Najskôr sa s hračkou hrajte, preťahujte sa ako pred tým. Keď hračku chytí do tlamy, zavolajte ho povelom „ku mne“, so psíkom sa chvíľu pohrajte, pridajte pokyn „pusť“ a pochváľte ho. Rovnako, ako pri akomkoľvek výcviku, platí, že opakovanie je matka múdrosti. Psíka nepreťažujte, mal by za aportom vyrážať s radosťou a energiou. Keď je unavený, výcvik nemá zmysel. Akonáhle si psík pokyny s činnosťou spojí, môžete aportovanie vyladiť. To znamená, že psíka posadíte povelom „sadni“, hodíte aport a potom dáte pokyn „aport“.
Potom nasleduje postupné zvyšovanie nárokov: psíka, ktorý je príliš horlivý, môžete spočiatku držať za obojok, zatiaľ čo psa, ktorému sa veľmi nechce, zasa vyzvite viackrát. Zavolajte na psíka „ku mne“ alebo „prines“ (závisí, ktorý povel zvolíte) a keď prinesie, mal by si sadnúť. Dajte mu preto pokyn „sadni“ a po nejakej chvíľke „pusť“. Ako sme už povedali, aportovanie je náročné. Tak pre cvičiteľa, ako pre psíka. Toho svojho preto podporujte a maximálne trpezlivo mu vysvetľujte, čo po ňom chcete.
Aportovanie typu „Dones loptičku!“ patrí ku klasickým činnostiam, pri ktorých zažívajú pes a majiteľ spoločnú zábavu. Mnohé psy aportujú inštinktívne: Majú silný pud priniesť. Väčšiu radosť z hravého „tam a späť“ však majú vtedy, keď sa základy naučia čisto. Ako naučiť psa aportovať prinášame tipy a rady súvisiace s aportovaním so psom. Aportovanie udržuje psy zdravé a je zábavné. Je Váš pes aportovací typ?
Často kladené otázky a tipy z praxe
Keď psy aportujú, nehonia sa len za predmetmi, ich cieľom je predmet úspešne chytiť a doniesť naspäť k pánovi. Medzi honením sa za paličkami a správnym aportovaním je však rozdiel. Tento pojem pochádza z lovu. Psy s loveckým inštinktom sú často motivované prinášaním koristi späť lovcovi. Ak chcete psa motivovať, využívajte správnu odmenu a postupné zvyšovanie nárokov.
Pri výbere aportovacieho predmetu dôležité: výber veľkosti a hmotnosti podľa psa, materiál a tvar, aby nebol pre psa ťažký. Plastové činky, drevené činky, jutová loptička na šnúrke či koža s výplňou sú bežné možnosti. Dbajte na bezpečnosť: nepoužívajte predmety, ktoré by mohli psa zraniť alebo sa ľahko rozštiepia.
Ako zvládnuť situácie, keď pes nechce pustiť: naučiť „pustiť“ je prospešné, ale často lepšie funguje stratégia „výmena“ alebo „odíď“. Výmena za pamlskovú odmenu alebo iný predmet pomáha vybudovať pozitívnu asociáciu s vrátením predmetu. Postupujte krok za krokom, používajte dva kroky naraz (pamlsky a potom predmet zo zeme za chrbtom), a postupne zdvíhajte náročnosť cvičenia tak, aby pes dokázal odovzdať predmet do vašej ruky alebo na zem pod vaše podmienky.
V prípade potreby používajte nástroje ako diaľkovo ovládaný vrhač loptičiek či GPS obojky pri tréningu na voľnom priestranstve. Ale pamätajte: aportovanie je najlepšie, keď je zábavné a pes povzbudzovaný, nie nútený. Každý pes je jedinečný a výcvik môže trvať rôzne dlho.
Tipy na bezpečnú a efektívnu výuku
- Začínajte v pokojnom prostredí, mimo rušivých vplyvov a domácich prekážok.
- Používajte správne pomôcky prispôsobené veľkosti psa a jeho záujmom.
- Ukladajte dlhšie prestávky a nekombinujte s inými psami, keď učíte nový povel.
- Nezabúdajte na pozitívnu motiváciu a pravidelnú odmenu po úspešnom kroku.
- Dbajte na bezpečnosť: nevytvárajte riziká z hračiek a predmětov, ktoré by mohli spôsobiť zranenia.
Aportovanie je skvelá aktivita, ktorá psa nielen zabaví, ale aj posilní jeho poslušnosť a vzťah s majiteľom. Mnohí majitelia psov si zamieňajú aportovanie s bezmyšlienkovitým hádzaním palíc. Kým aportovanie je založené na tréningu a spolupráci, hádzanie palíc často vedie k nekontrolovanému správaniu - pes za ňou šprintuje bez akéhokoľvek systému, niekedy ju priniesie, inokedy nie.
Ak máte šteňa, začnite s ľahšími predmetmi a krátkymi časmi hrania. Postupne zvyšujte dĺžku hodu a zložitosť signálov. Učenie vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť, no výsledkom je spoľahlivý aportér, ktorý dokáže priniesť predmet bez zbytočného šprintu a dramatických akcií.