Niektoré psy sa môžu báť chodiť medzi ľudí, báť sa detí, mužov, iných psov, dokonca sa môžu báť chodiť do prírody - na lúku, do lesa. A to často z dôvodu, že si s týmito situáciami spájajú nepríjemný zážitok z minulosti.
U adoptovaných psíkov by ste si mali byť vopred vedomí toho, že nepoznáte celú ich históriu. Psy si veľmi silne spájajú svoje zážitky s predmetmi, miestami, zvukmi, ľuďmi aj zvieratami. Môže sa stať, že sa za poslednú dobu prihodilo niečo, čo ste si ani nemuseli všimnúť.
Každý pes prejavuje svoj strach inak. Jeden bude odmietať ísť von bez ohľadu na vaše nadšenie a povzbudzovanie, druhý sa von odváži, ale bude sa väčšinu cesty krčiť a mať stiahnutý chvost.
Zmeny správania môžete pozorovať ale aj u maznáčika, ktorého máte od šteniatka a vždy ste s ním dobre zaobchádzali. Niektorým psom môže pobyt mimo ich domov vyvolávať strach a obavy. Stáva sa to prechodne u šteniat, ktoré ale tento strach väčšinou prirodzene správnou socializáciou odbúrajú, alebo u psov, ktorí prešli traumatickým zážitkom - napr. záchranársky pes.
Najčastejšie dôvody, prečo sa pes bojí von
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa váš pes môže báť chodiť von, sú hlasné zvuky. Psí sluch je oveľa citlivejší ako ten náš. Možno si zo začiatku nemusíte byť ani vedomí konkrétneho zvuku, ktorý psíkov blok spôsobil.
Aj sebavedomý a pokojný pes sa po presťahovaní môže najprv báť chodiť von. To je normálne. Nie je to tak vždy, ale stať sa to môže. A s tým treba počítať. Neznáme zvuky, pachy, miesta, ľudia. Aj tu je dôležitá trpezlivosť.
Náhle odmietanie prechádzok u psov, ktoré predtým tú robili radi, signalizuje možné problémy. Sú prechádzky mimoriadne dôležité pre ich fyzickú kondíciu a mentálnu stimuláciu. Ignorovanie tohto správania môže mať za následok nepriaznivé efekty na ich zdravie a psychiku.
Vaš pes môže mať mnohé dôvody na strach z prechádzok. Medzi ne patria únava, zdravotné ťažkosti, nevľúdne počasie, obavy alebo negatívne skúsenosti. V článku sme prebrali rôzne faktory ovplyvňujúce nechuť psa k prechádzkam.
Zdravotné príčiny
Môžu to byť "iba" zarastené pazúriky, ktoré psovi sťažujú pohyb, ale aj vážnejší zdravotný problém. Ten ale našťastie obvykle sprevádza aj ďalšie príznaky. Pokiaľ teda u psa pozorujete zdravotné zmeny, je na čase navštíviť veterinára.
Artritída u psov je častou príčinou, prečo pes odmieta prechádzky. Ak spozorujeme nechuť k pohybu, stuhnutosť kĺbov či obmedzenú aktivitu, mali by sme ihneď vyhľadať veterinára. Existujú aj iné zdravotné problémy vedúce k bolesti a odporu k prechádzkam, ako sú svalové, kostné či zubné problémy.
Pes, ktorý trpí bolesťou, môže stratiť chuť do jedla alebo naopak jesť výrazne menej než zvyčajne. Bolesť, stres a zápal v tele často ovplyvňujú tráviaci systém. Všímajte si aj zmeny v pití - nadmerný smäd alebo odmietanie vody môže naznačovať vnútorný problém. Ak tieto zmeny trvajú dlhšie ako jeden či dva dni, je vhodné obrátiť sa na veterinára.
Pes v bolesti má často problém nájsť si pohodlnú polohu na spanie. Môže sa častejšie presúvať, spať nepokojne alebo sa budiť počas noci. Niektoré psy naopak spia výrazne viac než zvyčajne, pretože sa snažia bolesť „prespať“. Zvýšená únava bez zjavnej príčiny je ďalším varovným signálom, ktorý by ste nemali prehliadať.
Signály bolesti u psa
- Zmeny v správaní: Pes, ktorý bol predtým veselý a spoločenský, sa môže zrazu stiahnuť do úzadia alebo pôsobiť podráždene. Niektoré psy sú naopak úzkostnejšie a vyžadujú neustálu blízkosť majiteľa. Bolesť môže spôsobiť aj to, že pes reaguje neprimerane na dotyk - napríklad zavrčí alebo sa snaží uhnúť, hoci mu to predtým neprekážalo.
- Neochota k pohybu a strata záujmu o aktivity: Ak váš pes zrazu nechce chodiť na prechádzky, odmieta behanie alebo sa nezapája do hier, môže to byť jasný signál, že ho niečo bolí. Psy často obmedzujú pohyb vedome, aby si bolesť nezhoršili. Typické je aj to, že pes váha pred skokom na gauč alebo do auta, prípadne sa pohybuje pomalšie než zvyčajne.
- Zmena chôdze a držania tela: Bolesť sa veľmi často prejavuje aj na tom, ako pes stojí a chodí. Môžete si všimnúť mierne krívanie, šetrenie jednej končatiny alebo nezvyčajné hrbenie chrbta. Niektoré psy majú problém si ľahnúť alebo sa z polohy ležmo postaviť.
- Nadmerné lízanie alebo hryzenie určitého miesta: Ak si pes opakovane líže, hryzie alebo škriabe konkrétnu časť tela, môže tým reagovať na lokálnu bolesť alebo zápal. Často ide o labky, kĺby, brucho alebo chrbát.
Vplyv prostredia a zážitkov
Extrémne teploty môžu mať významný dopad na prechádzky so psom. V teplých mesiacoch sa psi môžu ľahko prehriať, čo im bráni v pohybovej aktivite. Aby sme zlepšili komfort prechádzok v týchto podmienkach, je vhodné použiť oblečenie pre psy. Chladené vesty alebo hydratované pláštenky sú účinné v lete na ochladenie. Monitorovanie počasia a plánovanie prechádzok počas menej extrémnych časov je kľúčové. Ranné a večerné časy ponúkajú ideálne podmienky pre prechádzky, keď nie je príliš teplo ani chladno.
Stresové situácie, napätie a rôzne traumatické zážitky môžu psom spôsobovať vážne problémy. Nervozita u našich miláčikov môže mať viaceré príčiny - od intenzívnych zvukov po nepríjemné sociálne interakcie.
Mnohí z nás zaznamenali, že naše psy môžu mať negatívne zážitky. Tie sú často spojené s určitými situáciami alebo miestami. Majú trvalý dopad na ich správanie, pričom významne ovplyvňujú beh na prechádzkach. Poskytnutie vhodnej pomoci našim psom vyžaduje trpezlivosť a hlboké porozumenie. Začína sa tým, že im vytvoríme bezpečný priestor pre prekonávanie ich obáv. Je životne dôležité identifikovať prvky, ktoré vyvolali negatívne zážitky. Snažíme sa ich počas prechádzok obchádzať.
Monotónne prostredia môžu psy omrziť. Každodenné opakovanie rovnakých trás môže viesť k rýchlej strate záujmu. Rozmanité čuchové trasy a neznáme zvuky či objekty môžu stimulovať ich zvedavosť. Zmenou okolia psa na kaleidoskop zážitkov a stimuláciou cez rôzne aktivity im zabezpečíme, že každá prechádzka bude vytúženým dobrodružstvom.
Pravidelná zmena prostredia je kľúčová pre zabezpečenie stimulujúcich prechádzok pre naše psy. Návšteva tých istých lokalít môže pre ne rýchlo stať sa monotónnou, čo vedie k pociťovanému nedostatku motivácie pre vonkajšie aktivity. Pozoruhodné dobrodružstvo môžeme psom poskytnúť prostredníctvom prieskumu nových parkov, lesných masívov, polí či mestského prostredia. Tieto nové zážitky nielenže podnietia ich zvedavosť, ale aj prispievajú k udržaniu ich telesnej a psychickej aktivity na vysokej úrovni. Explorácia neznámeho terénu môže taktiež efektívne znižovať prejavy úzkosti a nervozity u našich štvornohých spoločníkov. Rozširovaním ich skúseností im pomáhame v budovaní sebavedomejšieho prístupu k okoliu.
Vplyv socializácie a výchovy
Šteňa by malo byť uvedené do kontaktu s vonkajším svetom počas prvých 14 týždňov svojho života - spoznať rôznych ľudí, miesta, psy aj iné zvieratá. Táto socializácia má byť jemná a postupná. Šteňatá, ktorým sa socializácia nedostane, budú mať najskôr s pobytom vonku problém. Môžu sa báť takmer úplne všetkého, pretože to nepoznajú a premeškali šteňacie obdobie objavovania, počas ktorého sa všetko zvláda lepšie.
V jednej vrhu možno nájsť šteňatá neohrozená až drzá, a zároveň omrvinky menej smelé až bojazlivé. S pribúdajúcim vekom sa rozdiely v povahách prehlbujú. Význam socializácie a výchovy K vzniku strachu môžu významne prispieť chyby v socializačnej fáze, teda v období medzi šiestym a osemnástym, poprípade dvadsiatym týždňom. V tejto dobe sú šteňatá najcitlivejšie k vonkajším podnetom a vzorce správania, ktoré si vytvoria, potom používajú po celý život. Ak sú psy v tomto veku chované izolovane od ľudí, iných psov a ostatných zvierat a nezískajú skúsenosti s najrôznejšími situáciami, zvuky a pachy okolia, reagujú potom na tieto podnety nedôverčivo, vystrašene, agresívne.
Často robíme chyby aj vo výchove. Väčšina z nás si dnes kupuje psíka pre potešenie, ako kamaráta a spoločníka. Delíme sa s ním o svoju raňajkách, o svoju posteľ, pohovku, auto, doprajeme mu veľa pozornosti a starostlivosti. Na oplátku nám stačí, keď sa naučí pár základných povelov, aby bol ako-tak ovládateľný a nikoho neobťažoval, a keď nám dáva trochu najavo radosť z našej spoločnosti.
Lenže bojazlivý pes, či už k svojmu strachu prišiel akýmkoľvek spôsobom, potrebuje pevnú oporu, aby sa dokázal so strachom vyrovnať. Tú mu môže poskytnúť len neohrozený a nespochybniteľný vodca svorky, ktorý si s každým nebezpečenstvom hravo poradí, nedopustí, aby nejaký prízrak ohrozil jeho podriadených, a primeranými úlohy povzbudzuje sebavedomie a odvahu i tých najväčších zbabelých zo strachu, pretože smečka potrebuje každého svojho člena. Takže pozor: bojazlivému psovi najviac prospejú jasné pravidlá, denné pilovanie prvkov základnej ovládateľnosti a suverénny páníček.
An active and happy dog benefits significantly from high-quality socialization. Regular communication with other dogs enhances their essential social skills. It also fosters a healthy level of physical activity. It’s beneficial to visit dog parks for our pets to safely run and play with others. Playing with other dogs not only keeps them physically fit but also mentally stimulates them. Organizing meetups with other dogs, during weekends or evenings, supports dog socialization. Dogs with friends feel more confident and happier. Our furry companions reward us with their loyalty, allowing us to enjoy their joy and sociability.
Socializácia a vzájomné kontakty s inými psami pozitívne ovplyvňujú vnímanie prechádzok vaším psom a posilňujú ich sociálne zručnosti.
Separačná úzkosť
Dlhá samota Psy sú svojím založením spoločenskí tvorovia. Potrebujú vedľa seba sociálnych partnerov, aby sa cítili bezpečne. Krátku samotu sú schopní tolerovať, keď sa to odmalička učia. Ale osem či desať hodín samoty, kedy sú všetci ľudskí členovia rodiny v práci a pes je sám na všetky zvuky a ďalšie vnemy, ktoré si nevie vysvetliť a nevie, ako na ne reagovať, to je ohromný stres. Niet divu, že najčastejším konzultovaným problémom je práve strach zo samoty.
Než si zaobstaráte psa, starostlivo zvážte, či mu môžete dopriať svoju spoločnosť a oporu po väčšinu dňa. Ak máte dlhú alebo nepravidelnú pracovnú dobu a v rodine nie je nikto, kto by sa v tom čase o psa postaral, radšej s kúpou psa počkajte, až bude situácia priaznivejšia.
Separačná úzkosť je stav, kedy sa pes stáva rozrušeným, keď je oddelený od jedného alebo viacerých ľudí, s ktorými má silné puto. Pes so skutočnou separačnou úzkosťou zažíva stavy paniky, keď je doma sám. Pokusy o útek u psa so separačnou úzkosťou môžu byť extrémne a môžu viesť k zraneniu psa. Často sa vyskytuje aj zničenie zariadenia v domácnosti, hlavne pri dverách či iných miestach, ktorými sa dá odísť, ako sú napríklad okná. Psy so separačnou úzkosťou často znečisťujú domácnosť svojimi výkalmi. Za toto je však zodpovedný stres a nie myšlienka psa „pomstiť sa majiteľovi“ za to, že ho nechal doma samého. Pes by nikdy nemal byť trestaný za správanie, ktoré sa dostavilo počas separačnej úzkosti. Trestanie ho bude stresovať ešte viac a prehĺbi jeho úzkosť.
Príznaky separačnej úzkosti:
- Pes sa drží v tesnej blízkosti svojho pána, keď je doma.
- Prestupovanie (pes začína byť v strese, keď sa majiteľ chystá odísť).
- Deštruktívne správanie (ničenie zariadenia, hlavne pri dverách a oknách).
- Znečisťovanie domácnosti.
- Nadmerné vzrušenie po návrate majiteľa.
Možné príčiny separačnej úzkosti:
- Genetická predispozícia.
- Stresujúci zážitok z prostredia psa.
- Sťahovanie alebo zmena domova.
Ako pomôcť psovi prekonať strach z vychádzok
Desenzibilizácia. Tento pojem pochádza z psychológie a značí postupné zbavovanie strachu. Ako to funguje? Ak sa pes bojí ísť na záhradu, namiesto toho, aby ste ho násilím nútili a strach v ňom prehlbovali, postupujte pomaly. Začnite malými krokmi. Otvorte psovi dvere na záhradu. Pokiaľ sa sám rozhodne urobiť aspoň pár krokov, je to dobrý začiatok. Ak nie, zatvorte ich a skúste to neskôr. Psa venčite zo začiatku len na pár minút. Ukážte psovi, že sa vonku nie je čoho báť.
Psy si veľmi ľahko vytvoria spojenie medzi nepríjemnou situáciou a miestom, človekom a pod. Pokiaľ je váš pes na prechádzke nervózny, porozmýšľajte nad negatívnymi zážitkami, ktoré sa mohli prihodiť. Desenzibilizácia funguje dobre aj v tomto prípade. Začínajte pomaly, choďte len na koniec ulice a späť. Nenúťte psa do hodinových prechádzok, pokiaľ sa vonku necíti dobre.
Buďte psovi oporou, vodcom, na ktorého sa môže spoľahnúť, a ktorý mu s trpezlivosťou a láskavosťou ukáže, že sa nie je čoho báť. Spájajte mu pobyt vonku s príjemnými zážitkami, chváľte ho, hrajte sa s ním. Pes, ktorý ide po vašom boku, musí cítiť, že situáciu máte pod kontrolou a že je s vami v bezpečí. Predstavte si, aké to je, keď ste na sedadle spolujazdca a za volantom sedí neskúsený vodič, vyjukaný a neistý. Ako sa vedľa neho budete cítiť? A teraz si predstavte, že podobné to je medzi vami a vašim psom. Až na to, že vy ste ten vodič.
Majitelia psov radia „zmiasť“ psa rozbitím resp. zmenením dennej rutiny. Dôsledkom bude, že jednotlivé kroky, ktoré počas chystania sa do práce vykonáte, budú psa menej stresovať. Skúste kľúče brať do ruky v rôzne časti dňa a potom ich dať zas na miesto. Oblečte si bundu, aj keď nikam nejdete a potom si ju opäť vyzlečte. Obujte sa, ako keby ste odchádzali a zas sa vyzujte. Tvárte sa, že víkend je pracovný deň a spravte všetko presne tak, ako v pracovný deň, len s tým rozdielom, že namiesto odchodu si sadnete na gauč.
Pokiaľ však už ide o vážny stupeň SU / SzO, tento postup pravdepodobne nebude stačiť. Zmena správania sa psa bude v tomto prípade spočívať z veľmi pomalej a postupnej desenzibilizácie na malé vzdialenosti medzi psom a majiteľom. Veterinárka a odborníčka v oblasti chovania sa psov Dr. Karen Overall vytvorila 15 dňový protokol, ktorý je vhodný práve pre ťažšie prípady SU. Je to naozaj veľmi pomalý proces a každé urýchlenie Vás môže vrátiť na začiatok.
Ak váš pes málo prežil bolesť alebo je chorý, nechajte mu dostatok priestoru na zotavenie. Stanovenie pravidelnej rutiny prechádzok môže výrazne prispieť k adaptácii psa na daný harmonogram. Použitím týchto metodík a zameraním sa na efektívnu výchovu psa, dôjde k posilneniu vzťahu medzi vami a vaším psom.
Pri liečbe strachu je najdôležitejšia prevencia, to znamená starostlivý výber šteňaťa, správna socializácia a výchova a vylúčenie všetkých zbytočných strašiakov z psieho života. Keď už sa psík niečoho bojí, je najlepšie ísť sa poradiť s veterinárom venujúcim sa psie psychológiu. Ten vyberie tzv. Desenzitizačné cvičenia priamo na mieru konkrétnemu psovi a ak je to potrebné, predpíše aj vhodné lieky.
Ako dokonale socializovať SVOJHO PSA!
Čo robiť, ak sa šteniatko počas prechádzky náhle zastaví a odmieta pokračovať?
Predstavte si svet očami šteniatka: prvé týždne života strávilo v známom prostredí so svojou mamou, súrodencami a chovateľom. Teraz sa však ocitlo v úplne novom svete - s novými ľuďmi, v cudzom prostredí a s množstvom neznámych podnetov. Neťahajte ho! Dajte mu čas na spracovanie situácie. Podporte ho jemne a trpezlivo. Chváľte ho!
Nezabúdajme na význam zmien v dennom režime. Zavedenie nových trás a rôznych typov terénu alebo činností môže vitalizovať psov. Často nadhodnotený, avšak kľúčový, je tréning poslušnosti na podnietenie motivácie. Začať môžeme implementáciou odmien pre psov. Možno sa obrátiť na pokusy o obľúbené pochúťky alebo inovácie v oblasti hračiek pre psov.
CricksyDog prináša riešenia pre zdravie a pohodu vášho psa. Ponúkame špičkové produkty, akými sú hypoalergénne krmivá a iné špecializované možnosti pre rôzne potreby vášho miláčika. Špeciálne potreby v oblasti výživy a trávenia sú častým javom u psov. V našej ponuke je aj Ely mokré krmivo, ktoré kombinuje vynikajúcu chuť s kvalitnými nutričnými hodnotami. Dbáme aj na výživové doplnky pre psích spoločníkov. Twinky vitamíny sú navrhnuté tak, aby zabezpečili dostatok nutričných látok. Zaistite zdravie a krásu srsti vášho psa pomocou Chloé šampónu, ktorý je nežný, ale efektívny.