Čínsky chocholatý pes je starodávne plemeno, ktorého pôvod siaha tisíce rokov dozadu. Tento malý, elegantný pes je známy nie len svojou jedinečnou vizážou - má hladké telo bez srsti, pričom na hlave, chvoste a labkách má dlhšie chlpy, čo mu dodáva charakteristický „chocholatý“ vzhľad. História čínskeho chocholatého psa je plná tajomstiev a legiend. Pochádza pravdepodobne z Číny, kde bol chovaný ako spoločník kráľovských rodín a bohatých vrstiev. Tieto psy mali význam aj v tradičnej čínskej medicíne, kde sa verilo, že majú liečivé vlastnosti.
Existujú dve hlavné teórie o jeho pôvode. Jedna tvrdí, že plemeno vzniklo v Ázii nezávisle v dôsledku genetickej mutácie. Druhá teória hovorí, že jeho vývoj ovplyvnili nahé psy z iných častí sveta, ktoré sa k nemu dostali obchodnou výmenou. Najstaršie záznamy o existencii čínskych chocholatých psov pochádzajú z obdobia dynastie Han, približne spred 1 200 rokov. Psy bez srsti boli považované za „svätyňových psov“, pretože ich vyššia telesná teplota údajne liečila neduhy a zmierňovala bolesti. Uctievanie týchto psov bolo rozšírené aj medzi budhistickými mníchmi, ktorí ich považovali za duchovných pomocníkov a „prorokov“.
Záznamy tiež ukazujú, že v 13. Čínsky chocholatý pes sa dostal z Číny do iných častí sveta najmä vďaka obchodníkom a námorníkom. Bol obľúbený na lodiach, kde sa využíval na lov potkanov. Na lodiach mal dvojakú úlohu - okrem lovu potkanov sa s ním obchodovalo v prístavoch. Za jeden z najstarších dôkazov o existencii nahých psov sa považuje spis Roberta Plota z roku 1686 pod názvom Přírodopis Staffordshiru, v ktorom autor popisuje tieto jedinečné psy.
V Anglicku bol čínsky chocholatý pes prvýkrát vystavený v roku 1881 v meste Maidstone a v roku 1902 bola čierna fena menom Fatima zapísaná do anglickej plemennej knihy. V Amerike sa čínske chocholaté psy prvýkrát objavili v roku 1885 na výstave psov Westminster v New Yorku. (Výstava Westminster Kennel Club Dog Show, ktorá sa každoročne koná v New Yorku, je jednou z najstarších psích výstav na svete, pričom jej prvý ročník sa uskutočnil už v roku 1877.) Následne sa v roku 1926 toto plemeno objavilo v USA aj na výstave vo Filadelfii.
Chov v Amerike bol výrazne ovplyvnený Deborou Woodovou. Táto ikonická postava v histórii čínskeho chocholatého psa v USA zohrala kľúčovú úlohu pri záchrane plemena. Deborah Woodová vlastnila chovateľskú stanicu Crest Haven. Od 30. rokov 20. storočia až do svojej smrti v roku 1968 viedla podrobnú plemennú knihu čínskych chocholatých psov, kde zaznamenávala rodokmene, chovné línie a kľúčové informácie o jednotlivých jedincoch.
Moderný čínsky chocholatý pes si získal popularitu najmä v 20. storočí, vďaka svojej priateľskej a hravej povahe, ako aj svojmu exotickému vzhľadu. V 60. rokoch 20. storočia sa chov znovu oživil, keď Ruth Harissová doviezla „Číňanov“ z Ameriky do Anglicka. V USA sa v tom čase nachádzala aktívna základňa tohto plemena, v značnej miere ovplyvnená prácou vyššie menovanej Deborah Woodovej a jej chovateľskej stanice Crest Haven.
V roku 1969 bol v Anglicku založený prvý klub čínskeho chocholatého psa, ktorý pravdepodobne vychádzal z práce a úsilia Ruth Harissovej a ďalších chovateľov. Vďaka týmto importom a následnému chovu sa v Anglicku vytvorili stabilné línie, ktoré prispeli k rozvoju plemena a jeho uznaniu a vypracovaniu predbežného štandardu plemena. V roku 1986 Anglická kynologická organizácia (The Kennel Club) schválila štandard čínskeho chocholatého psa. Plemeno bolo následne uznané Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI) a zaradené do skupiny č. 9 (spoločenské a toy psy), sekcia 4 (naháči). Platný štandard bol aktualizovaný 13.
V roku 2006 vznikol Slovenský klub chovateľov čínskych chocholatých psov a jeho prvou predsedníčkou sa stala pani Iveta Dudášová, majiteľka chovateľskej stanice FAMILY SONG`S. Keďže mám ako chovateľ podobné ambície ako tento klub, prijal som ako jeho aktívny člen pred časom funkciu podpredsedu tohto klubu, aby som svojou prácou a skúsenosťami taktiež prispel k rozvoju, skvalitneniu chovu a propagácii plemena čínsky chocholatý pes.
Vďaka týmto importom a následnému chovu sa v Anglicku vytvorili stabilné línie, ktoré prispeli k rozvoju plemena a jeho uznaniu a vypracovaniu predbežného štandardu plemena. Toto plemeno vyniká nielen svojím exotickým vzhľadom, ale aj priateľskou a hravou povahou. Je oddaným a citlivým spoločníkom, ktorý sa prispôsobí životu v byte a rád trávi čas so svojím majiteľom. Ak hľadáte psa, ktorý je esteticky zaujímavý a zároveň priateľský, kontaktný, čínsky chocholatý pes je vynikajúcou voľbou. Každý pes je jedinečný a vyžaduje trpezlivosť a lásku.
Landseer a pôvod tohto plemena
Landseer je starodávne, hoci formálne mladé plemeno. Na vzniku landseerov sa podieľali veľké, bielo-čierno strakaté anglické psy. Tieto tzv. mäsiarske psy prišli na ostrov Newfoundland asi pred 400 rokmi. Skrížili sa tu s miestnymi psami a vznikli psovité výnimočné pracovní špeciality vo vode.
Počas 1650 až 1850 sa v Anglicku názvom “Newfoundland Dog” označoval veľký, čierno alebo hnedo strakatý pes so základným bielym sfarbením. Používali ich na priťahovanie rybárskych lodí do prístavov a v prvých polovici 19. storočia boli veľmi obľúbení v aristokratických kruhoch. Názov “Landseer” je odvodený od mena anglického maliara zvierat sira Edwina Landseera, ktorý si často volil za motív práve tieto impozantné psy.
V druhej polovici 19. storočia prišiel do Anglicka čierny „Newfoundland Dog“ a choval sa tam ako čistokrvný pes. Iba vďaka chovateľským iniciatívam po 1. svetovej vojne sme v Nemecku, Rakúsku a vo Švajčiarsku zachovali toto plemeno. V roku 1955 podal švajčiarsky a nemecký kynologický zväz spoločný návrh, aby Medzinárodná kynologická federácia (FCI) uznala Landseerov ako samostatné plemeno, ktorého jedince môžu nezávisle na oceňovaných jedincoch novofoundlandských psov získavať titul CACIB. FCI uznala landseerov ako samostatné plemeno v roku 1959. Proti uznaniu sa postavili Angličania, ktorí tvrdili, že v štandarde novofoundlandského psa, pochádzajúcom z polovice 19. storočia, nie je miesto pre samostatné plemeno.
Landseer je veľký, silný, ale harmonicky stavaný pes, ktorý má oproti novofoundlandskému psovi vyššie nohy. Oproti „novofoundlákovi“, ktorý sa vyskytuje v celočiernej či celohnedej farbe, je landseer vždy iba bielej farby, s výraznými, ostro ohraničenými čiernymi platňami. Má aj o niečo dlhšiu papuľu. Je rozumný, rozvážny a ľahko ovládateľný pes s vrodeným sklonom k prácam vo vode, ktorý v prípade nebezpečenstva hroziacemu jeho pánovi dokáže konať veľmi samostatne. V dnešnej dobe sa využíva skôr ako spoločenský pes. Vzťah k deťom má veľmi dobrý. Tak isto má dobrý aj vzťah k iným zvieratám.
Okrem spomenutého je dôležité poznamenať, že landseer má korene v kontinentálnej Európe, kde bol vychovaný ako pracovný a ochranársky pes, no dnes sa najčastejšie uplatňuje ako spoločenský a rodinný spoločník. Ak hľadáte psa s veľkou statočnosťou, ľahkou ovládateľnosťou a s fotogenickým vzhľadom, landseer môže byť ideálnou voľbou. Každý pes je jedinečný a vyžaduje trpezlivosť a lásku.