Ak ste vášnivým milovníkom psov, určite ste si všimli zvláštne správanie vášho chlpáča, keď si zrazu zasunie hlavu medzi vaše nohy. Na prvý pohľad to môže vyzerať ako rozkošný vrtoch, no v skutočnosti za týmto gestom stojí viac, než by sa mohlo zdať. Toto správanie pramení z hlboko zakorenených inštinktov psa a môže mať rôzne významy. Poďme sa pozrieť na to, čo všetko tým váš pes chce povedať.
Pri rozhovore s vami nakloní hlavu, zvyčajne to znamená, že sa snaží porozumieť, sústrediť sa na zvuk, prečítať vaše emócie alebo jednoducho zostať s vami v spojení.
Prejav lásky a absolútnej dôvery
Jedným z najbežnejších dôvodov, prečo váš pes strčí hlavu medzi vaše nohy, je prejav silnej náklonnosti a bezpodmienečnej dôvery. Psy sú tvorovia, ktorí si budujú vzťahy prostredníctvom fyzického kontaktu. Keď vás po návrate domov váš psík privíta týmto spôsobom, jasne tým vyjadruje, že ste pre neho tou najdôležitejšou osobou. Vníma vašu prítomnosť ako zdroj bezpečia a pokoja.
Tento prejav lásky často sprevádza veselé vrtieť chvostom, zvedavý pohľad a radostné poskakovanie. Ak mu odpoviete pohladením, nežnými slovami alebo objatím, ešte viac tým prehĺbite vzájomné puto a poskytnete mu pocit istoty.
Jeden z najkrajších dôvodov je, že tým pes vyjadruje náklonnosť. Pohybom naznačuje, že je úplne prítomný v danom momente a je preňho dôležité, čo práve robíte. Je to kombinácia zvedavosti, pozornosti a túžby byť s vami v kontakte, pretože tvoríte stredobod jeho sveta.
Hľadanie pozornosti a komunikácia
Nie vždy je tento prejav len o láske. Niekedy sa pes snaží týmto gestom získať vašu pozornosť. Možno ste si nevšimli jeho potreby alebo vám chce niečo naznačiť. Psy sú veľmi vnímavé tvory, ktoré reagujú na zmeny vo svojom prostredí. Strčenie hlavy medzi vaše nohy môže byť jeho spôsob, ako vám pripomenúť, že sa mu treba venovať, pohrať sa s ním alebo vyriešiť niečo, čo ho trápi.
Psy zavýjajú na prilákanie pozornosti, na kontaktovanie iných psov alebo na upozornenie na ich prítomnosť. Niektoré psy tiež zavýjajú v reakcii na zvuky s vysokými tónmi ako napríklad siréna sanitky alebo hudobné nástroje.
Empatia a emocionálna podpora
Psy sú úžasne empatické zvieratá, ktoré dokážu vnímať náladu a emócie svojich majiteľov. Ak cítia, že ste smutní, vystresovaní alebo nahnevaní, snažia sa vás utešiť svojou blízkosťou. Vložením hlavy medzi vaše nohy vám dávajú najavo, že sú tu pre vás a pripravení poskytnúť vám tichú podporu. Táto forma empatie je prirodzenou súčasťou ich správania a môže vám pomôcť upokojiť sa a nájsť vnútorný pokoj.
Pes v strese je zmätený, nechápe, čo sa od neho očakáva, sťahuje uši a chvost a má tendenciu od stresujúceho prvku utiecť.
Označenie si svojho človeka
Psy majú prirodzenú potrebu označovať si svoje územie. Keď vám pes strká hlavu medzi nohy, môže to byť jeho spôsob, ako si vás označiť ako svojho majiteľa. Týmto gestom na vás zanecháva svoj pach, ktorý iným zvieratám signalizuje, že patríte k nemu. Toto správanie je bežné najmä u samcov, ktorí majú silnejší inštinkt chrániť svoje blízke vzťahy.
Hľadanie bezpečia v stresujúcich chvíľach
Niektoré situácie môžu u psa vyvolať pocit neistoty alebo strachu. Hlasné zvuky, cudzí ľudia alebo neznáme prostredie môžu spôsobiť, že sa váš pes bude cítiť ohrozený. V takýchto prípadoch sa uchýli k vám a strčí si hlavu medzi nohy, aby našiel útočisko a pocit bezpečia. Toto správanie má korene ešte v šteňacom veku, keď mláďatá hľadali ochranu u svojej matky.
Pes v strese je zmätený, nechápe, čo sa od neho očakáva, sťahuje uši a chvost a má tendenciu od stresujúceho prvku utiecť.
Separačná úzkosť a jej prejavy
Ak váš pes často vykonáva toto správanie pred vaším odchodom alebo po návrate, môže ísť o príznak separačnej úzkosti. Psy sú veľmi citlivé na odlúčenie od svojich majiteľov a tento spôsob správania im pomáha vyrovnať sa so stresom. Môže to byť sprevádzané intenzívnym vítačným rituálom, nariekaním alebo zvýšenou potrebou kontaktu.
Psy, ktorí trpia separačnou úzkosťou, úzkosťou z odlúčenia, môžu byť skutočne mimoriadne deštruktívni, nie len voči majetku, ale aj voči sebe.
Pomôžte môjmu psovi, ktorý má separačnú úzkosť! | OPÝTAJTE SA VETERINÁRA s Dr. Scottom Millerom
Prečo pes nakláňa hlavu?
Ak váš pes pri rozhovore s vami nakloní hlavu, zvyčajne to znamená, že sa snaží porozumieť, sústrediť sa na zvuk, prečítať vaše emócie alebo jednoducho zostať s vami v spojení. Jedným z vysvetlení je snaha o lepšie zachytenie zvuku. Psy majú vynikajúci sluch, no spôsob, akým zvuk dorazí k ich ušiam, závisí od uhla a vzdialenosti. Pohyb hlavy im pomáha presnejšie určiť zdroj hlasu a rozlíšiť tón, rýchlosť či emócie vo vašom prejave.
Psy nerozumejú ľudskej reči, no sú majstrami v rozpoznávaní vzorcov. Keď začujú často používané výrazy ako „prechádzka“, „vonku“, „maškrta“ alebo „auto“, dokážu si ich spojiť s očakávanou aktivitou. Známe gesto sa preto objavuje aj vtedy, keď sa pes snaží zachytiť známe slovo vo vete.
Psy tiež veľmi dobre čítajú výrazy tváre. Podľa odborníkov im práve natočenie hlavy pomáha lepšie vidieť vašu tvár, najmä ak majú dlhší ňufák, ktorý im čiastočne zakrýva výhľad. Takto ľahšie čítajú vaše emócie a vyhodnocujú, či ste šťastní, vážni alebo nervózni.
Kedy je nakláňanie hlavy znakom problému?
Väčšine prípadov je toto správanie úplne prirodzené. Ak však pes často pohybuje hlavou a zároveň pôsobí dezorientovane, stráca rovnováhu, škrabe si uši, nakláňa hlavu stále len na jednu stranu alebo sa náhle správa čudne, môže to signalizovať problém s ušami alebo rovnováhou. V takom prípade je najlepšie poradiť sa s veterinárom.
Ďalšou možnosťou, prečo pes trasie hlavou, je tiež z dôvodu nevoľnosti či nepohodlia v tlamě. Možno ste toto bežné správanie sami zažili, pri snahe psa odčerviť chuťovo neatraktívnou tabletou. Ak som spomenula uši a tlamu psa, je trasenie hlavou jedným z príznakov ochorenia týchto oblastí ako je zápal ucha vyvolaný kvasinkami, baktériami, parazity či cudzie teleso. Neopomenuteľná je tiež sprievodná svrbenie týchto ochorení vrátane prejavov alergií. Neriešenie celej situácie môže viesť k prasknutiu žiliek v boltci a naplnenie ucha krvou tzv. othematom. Ďalším závažným príznakom, kedy psy môžu triasť hlavou kvôli tlamě je popálenie či poleptanie tlamy, ale tiež pri kontakte s jedom zvierat.
Trie sa hlava vášho psa nekontrolovateľne? Vyzerá to skôr ako chvenie, tras či pohupovanie hlavy než vedomé trasenie? Idiopatické trasenie hlavy tzv. Idiopatické trasenie hlavy sú série horizontálnych, vertikálnych či rotačných gest tak ako poznáme u psíkov na palubných doskách áut. Bobble head je obtiažne identifikovať bez predchádzajúceho veterinárneho vyšetrenia, ktoré by vylúčilo iné ochorenia, ktoré sa môžu prejavovať rovnako. Pokiaľ váš pes vytrvalo trasie hlavou zo strany na stranu, alebo ak sa hlava vášho psa nekontrolovateľne chveje, vyhľadajte prosím odbornú lekársku pomoc čo najskôr.
Keď pes kráča so sklonenou hlavou, môže to signalizovať vážne zdravotné komplikácie. Okrem fyzického zdravia je kľúčové nezanedbávať ani psychickú pohodu našich štvornohých priateľov. Stres alebo úzkosť, odzrkadlené v ich pohyboch, môžu mať hlboký dopad na ich celkové blaho. Rozličné symptómy chorôb nesmú zostať bez povšimnutia, pretože majú priamy vplyv na fyzickú i duševnú pohodu psa.
Analýza správania psa ukazuje, že so sklonenou hlavou často kráča pri problémoch. Rozpoznávanie týchto signálov a náležitá reakcia na ne sú nesmierne dôležité. Zrozumiteľnosť správania psa nám umožňuje preniknúť do jeho duševného a fyzického zdravia. Pozorovanie jeho emócií prináša hlbšie porozumenie. Časté príčiny môžu byť fyzická bolesť či psychologický strach. Pozadie môžu tvoriť aj nepriaznivé prostredné faktory. Správna identifikácia príčiny vyžaduje pozorné pozorovanie tela psa. Rovnako je nevyhnutné konzultovať s veterinárom. Odborníci radia, aby bol pes s takýmto správaním predstavený veterinárovi.
Ako správne reagovať na toto správanie?
Každý pes je jedinečný, no spoločné majú potrebu cítiť lásku, bezpečie a pozornosť. Ak si váš psík strčí hlavu medzi vaše nohy, vnímajte to ako prejav jeho dôvery a potreby vašej blízkosti. Odpovedzte mu pohladením, milým slovom alebo objatím. Týmto spôsobom mu poskytnete emocionálnu podporu a upevníte vaše vzájomné puto.
Pamätajte, že toto správanie je prirodzenou súčasťou psích inštinktov.
Ak váš pes zavýjaním odpovedá na zvuky ako zavýjanie iného psa, sirény alebo hudba, je pravdepodobné, že prestane ak sa zvuk stratí.
Niektoré psy si všimnú, že zavýjanie im zabezpečí pozornosť ľudí. Ak váš pes zavýja z tohto dôvodu, jeho zavýjanie sa zvyčajne objavuje vo vašej prítomnosti, keď chce pes vašu pozornosť, jedlo alebo hračky. V takom prípade ho na odnaučenie tohto zlozvyku musíte naučiť dve veci: V prvom rade sa musí naučiť, že zavýjanie nefunguje (aj keď fungovalo v minulosti). A po druhé, že byť ticho funguje.
1. Aby ste sa vyhli náhodnému odmeneniu vášho psa keď zavýja, úplne ho ignorujte ako náhle začne vydávať zvuky. Nedívajte sa naň, nechytajte ho, nerozprávajte sa s ním a ani naňho nekričte nech prestane. Tak ako deti, aj psy považujú akúkoľvek pozornosť ľudí za odmenu, aj keď ide o negatívnu pozornosť. Takže pokrikovanie na psa môže jeho zavýjanie ešte zhoršiť. Jednoducho predstierajte, že keď pes zavýja je pre vás neviditeľný.
2. Je ľahké zabudnúť venovať pozornosť vášmu psovi keď je ticho. Často krát si ich všímame len keď robia niečo zlé. Ak svojho psa chcete odnaučiť zavýjať pre prilákanie pozornosti, musíte odmeniť jeho tiché správanie. Náhodne mu venujte pozornosť a pamlsky vtedy keď nezavýja. Mali by ste tiež zaviesť nové pravidlo: váš pes nedostane nič čo chce (jedlo, hračky, pozornosť, ísť von), pokým nie je ticho minimálne 5 sekúnd. Ak teda pes zavíja kvôli prilákaniu vašej pozornosti, ignorujte ho.
Vášho psa môžete naučiť byť ticho aj ak mu to prikážete: Najskôr vydáte príkaz “štekaj” a budete sa snažiť aby zaštekal alebo zavýjal. (Poklopanie na stenu alebo dvere zvyčajne zaberá). Pochváľte vášho psa ak vydá zvuk, no nedávajte mu pamlsok alebo hračku. Potom mu prikážte “ticho”. V momente, keď váš pes zmĺkne na sekundu alebo dve, pochváľte ho a dajte mu chutný pamlsok. Opakujte to znova a znova, pomaly predlžujúc čas, ktorý musí byť váš pes ticho kým dostane pochvalu a maškrtu. V začiatkoch to môže byť len sekunda ticha. Ak ju zvládne, predĺžte tento čas na tri sekundy.
Ak máte psa, určite ste aspoň raz zažili moment, keď mu niečo vysvetľujete a on sa vám pozrie priamo do očí a nakloní hlavu nabok. Pôsobí to, akoby rozumel každému slovu alebo vás pozorne počúval a snažil sa „rozlúštiť“, čo presne chcete. Hoci je toto gesto roztomilé, často sa za ním skrýva zaujímavejší dôvod.
Jedným z vysvetlení je snaha o lepšie zachytenie zvuku. Psy majú vynikajúci sluch, no spôsob, akým zvuk dorazí k ich ušiam, závisí od uhla a vzdialenosti. Pohyb hlavy im pomáha presnejšie určiť zdroj hlasu a rozlíšiť tón, rýchlosť či emócie vo vašom prejave.
Psy tiež veľmi dobre čítajú výrazy tváre. Podľa odborníkov im práve natočenie hlavy pomáha lepšie vidieť vašu tvár, najmä ak majú dlhší ňufák, ktorý im čiastočne zakrýva výhľad. Takto ľahšie čítajú vaše emócie a vyhodnocujú, či ste šťastní, vážni alebo nervózni.
Jeden z najkrajších dôvodov je, že tým pes vyjadruje náklonnosť. Pohybom naznačuje, že je úplne prítomný v danom momente a je preňho dôležité, čo práve robíte. Je to kombinácia zvedavosti, pozornosti a túžby byť s vami v kontakte, pretože tvoríte stredobod jeho sveta.
Väčšine prípadov je toto správanie úplne prirodzené. Ak však pes často pohybuje hlavou a zároveň pôsobí dezorientovane, stráca rovnováhu, škrabe si uši, nakláňa hlavu stále len na jednu stranu alebo sa náhle správa čudne, môže to signalizovať problém s ušami alebo rovnováhou. V takom prípade je najlepšie poradiť sa s veterinárom.
Keď pes pri rozhovore s vami nakloní hlavu, zvyčajne to znamená, že sa snaží porozumieť, sústrediť sa na zvuk, prečítať vaše emócie alebo jednoducho zostať s vami v spojení.
Nešvár dnešnej doby - stres. Poznáme ho my, bohužiaľ ho poznajú aj naši štvornohí kamoši. Psy, ktorí trpia separačnou úzkosťou, úzkosťou z odlúčenia, môžu byť skutočne mimoriadne deštruktívni, nie len voči majetku, ale aj voči sebe. Nervózni psi majú zase sklon pri rôznych podnetoch upozorňovať svoje okolie vycerenými zubami, prípadne chniapaním okolo seba. Pes v strese je zmätený, nechápe, čo sa od neho očakáva, sťahuje uši a chvost a má tendenciu od stresujúceho prvku utiecť.
Základom úspechu je silný vodca, teda vy. Ten, kto psíka podrží a ukáže mu, že veci, ktoré ho stresujú sú v poriadku a nemá sa čoho báť. Váš pokoj a sebaistota sú zdrojom k šťastnému životu psíka. Nervozita obvykle vyplýva z neistoty, strachu a nedostatku sebadôvery a dôvery ako takej. Väčšinou sa týka menších psíkov, ktorých máme, bohužiaľ, tendenciu chrániť pred všetkým, čo MY považujeme za nebezpečné. Psík býva mimoriadne uštekaný, v mnohých situáciách - pri stretnutí s inými psami, pri stretnutí s cudzími ľuďmi, pri stretnutí s neznámymi alebo hlasnými zvukmi, šteká na predmety v domácnosti, ktoré spôsobujú hluk, alebo sú preňho neznáme. Odskakuje, odťahuje sa, uteká. V horšom prípade vrčí, keď je v situácii, kedy nevie odísť, cerí zuby, znervózňujú ho nečakané dotyky. Podceňovanie výchovy a výcviku u menších psov "lebo neublíži, veď je malý", často vedie k nedostatku pevných a jasných pravidiel a to vedie k neistote, ktorá sa preklápa do nervozity. Malý pes má čo robiť, aby to zvládol vo svete "obrov". Skúste si ľahnúť na zem a zdvihnúť hlavu, čo vidíte a ako to na vás pôsobí?
Pevná a pokojná výchova, základný výcvik a dodržiavanie pravidiel neznamenajú nedostatok lásky. Ochraňovanie šteniat pred inými psami, prístup "nechytajte ho", keď chce šteniatko niekto pohladkať, toto u psov vyvoláva nedôveru k iným psom a nedôveru k ľuďom. To vedie k nervóznemu štekaniu a vrčaniu, keď sa priblíži iný pes, bez ohľadu na to, či je alebo nie je reaktívny. K štekaniu na okoloidúcich a vrčaniu, keď sa niekto psíkovi prihovorí, nehovoriac o tom, že by sa ho chcel dotknúť. Áno, často robia chybu aj okoloidúci psíčkari, nadšené výskanie na psa, ani strkanie mu ruky do tváre u psa nefunguje. Hlasné (aj keď nadšené) výkriky "ty si krásny psík", alebo "poď ku mne, ja mám doma tiež takého" nervózneho psíka iba zneistí a môže vyvolať obrannú reakciu (útek alebo útok). Strkanie ruky do tváre je tiež nezmysel, pes musí mať možnosť sa k vám priblížiť a ovoňať vás dobrovoľne, keď sa rozhodne sám, potom mu môžete strčiť ruku pred tvár, prípadne ho pohladkať a prehovoriť naňho, ideálne pokojným hlasom. To, že je pes malý neznamená, že je hračka. Ale podporovanie nervozity voči ľuďom panickým "nechytajte ho" alebo "uhryzne vás" a podobne iba situáciu zhorší. Vety typu "je to také plemeno, je uštekané", prípadne "on je taký od malička", "ona šteká na každého" a pod. už počul asi každý z nás. Aj keď mnohé plemená su vokálnejšie, než tie ostatné a viac sa prejavujú hlasom, žiadna z tých viet nie je pravdivá. Pes nemá dôvod štekať na iných psov, zvieratá ani ľudí, pokiaľ je správne socializovaný a pokiaľ jeho majiteľ nedá príčinu na paniku.
Niekedy to, čo považujeme za milé a rozkošné u šteniatok, stáva sa nebezpečným alebo otravným v dospelosti. A niekedy veci, ktoré nám pripadajú mimoriadne zábavné na malej čivave, či jorkšírovi, by nám nepripadali také zábavné na rotweilerovi alebo staffordovi. Hryzenie rúk u šteniatok, trhanie papúč či ponožiek, kňučanie a štekanie ako prosba o jedlo, keď vy jete, vyskakovanie na ľudí od radosti, to všetko stráca čaro, keď psík dospeje. Ale keď ste to považovali za milé, keď bol šteniatko a teraz mu to zakazujete a trestáte ho, vyvoláte u psíka neistotu a tá vyvolá nervozitu. Nervozita a stres u malých psíkov (čivava, jazvečík, jorkšír a pod.) má rovnako nepriaznivý vplyv na ich mentálnu pohodu, dokonca na ich fyzické zdravie, ako u veľkých psov. Len preto, že malý pes vyzerá v záchvate stresu alebo úzkosti roztomilo a zábavne (keď vás nechce pustiť sadnúť si k niekomu na gauč a "bráni" svojho pána, keď naháňa vysávač a zase pred ním uteká, keď "roztomilo" šteká 5 kg pes na 50 kg psa a stavia sa do "útočnej pozície" a následne zdupká) neznamená, že ho takáto situácia nestresuje a je preňho príjemná.
Pokiaľ na psíka kvôli chovaniu, ktoré vám nevyhovuje zvyknete kričať a dookola opakovať "fuj, fuj, fuj" alebo "nesmieš, nesmieš, nesmieš" a podobné "zákazové" slová, prestaňte s tým. Hneď. Krik nepomáha pri výchove ani výcviku ani najmenej. Ukážte psíkovi, aké chovanie od neho očakávate a odmeňte ho za to. Ignorujte chovanie, ktoré sa vám nepáči - skákanie, "žobranie" o jedlo a pod. a odmeňte slovne alebo fyzicky, keď chovanie zmení. Spojte mu všetko, z čoho je nervózny, s niečím príjemným: pochúťky, hračka, pochvala, podľa situácie. Ak si s tým neviete dať rady, požiadajte o pomoc ľudí, ktorí sa tým zaoberajú na profesionálnej úrovni.
Často počujeme povedať ľudí - "on je taký vystresovaný", "ona stále stresuje". Čo to ten stres u psa je a ako sa prejavuje? Psa v strese spoznáme podľa reči jeho tela. Nekľudné prestupovanie z labky na labku, uši stiahnuté dozadu, strnulý postroj tela, stiahnutý chvost, zrýchlené dýchanie, až dychčanie, uhýbanie pohľadom a odvracanie hlavy, spomalené neisté pohyby. Stresovým faktorom môžu byť rovnaké veci ako u ľudí. Neznáme prostredie, nový člen domácnosti, sťahovanie do nových priestorov, priveľká spoločnosť ľudí, či psov. Taktiež tento stav môžu vyvolať nejasné alebo rozporuplné povely, ktoré im dávame my. Prípadne naše chovanie voči psom, kedy sa im snažíme pomôcť tým, že ich ľutujeme, chlácholíme, držíme ich čo najďalej od stresového faktoru, namiesto toho, aby sme im ukázali, že nie je dôvod na stres a my sme tu preňho, aby cez to prešiel bez paniky. Ukážte psovi, že to, čo mu spôsobuje stres, je v skutočnosti neškodné. Ako jeho líder je na vás, aby ste sa postavili k situácii s rozvahou a pokojom. Ak je zdrojom stresu neznáme prostredie, spojte mu ho s príjemnými prežitkami. Máte k dispozícii viacero nástrojov, obľúbené hračky, pochúťky, hry, všetko, čo jeho mozog odvráti od stresového faktora. Ak je to nový člen rodiny, postupujte rovnako, či už je to dieťa, nový psík alebo nové iné zvieratko, spojte mu jeho prítomnosť s príjemnými prežitkami a nezabúdajte venovať mu rovnakú pozornosť, ako novému členovi. Ak mu vadí veľké množstvo ľudí, pozvite domov čo najviac priateľov a známych, vyzbrojte ich hračkami a pochúťkami a požiadajte ich, aby ich okolo seba nenútene a kľudne pohadzovali, zatiaľ čo sa budú pohybovať v prítomnosti psíka. Samozrejme, začnite menším počtom ľudí, postupne ho zvyšujte. Ak má stres z väčšieho množstva psíkov, určite nie je dobrý nápad dať ho hneď do psej škôlky, či doviesť na cvičák, ale rovnako môžete požiadať ostatných majiteľov psíkov, aby sem tam pohodili nejakú pochúťku, keď budú prechádzať so svojim psíkom, prípadne vy zamestnajte mozog svojho psíka v prítomnosti ďalších psov obľúbenou hračkou a pod. Ozbrojte sa TRPEZLIVOSŤOU, takéto veci idú pomaly, ale úspech sa určite dostaví.
O separačnej úzkosti sa už popísalo veľa. Niektorí sú za to, že ide o vrodenú predispozíciu, iní sú presvedčení, že ide o získanú záťaž. Nech je to akokoľvek, je to niečo, čo sa veľmi ťažko zvláda a je to smutná a bolestivá skúsenosť pre psíka, aj pre milujúceho majiteľa. Avšak! Mnohí si chovanie svojho psa vysvetľujú ako separačnú úzkosť, pretože všade sa dočítate, že psík, trpiaci týmto stavom, je deštruktívny. Keď máte doma šteniatko a odchádzate z domu a šteniatko kňučí za dverami, nemusí ísť práve o úzkosť z odlúčenia, iba o bežný prejav "prekvapujúcej samoty". U šteniatok máte veľa možností, ako ho pripraviť na to, že nebudete stále doma a bude musieť tráviť čas aj osamote. Tomu sa ale budeme venovať v ďalších témach nášho blogu. Ak ide o dospelého psíka, ktorý kňučí, keď odídete z domu, rovnako nemusí ísť o prejav úzkosti. Pokiaľ si pokňučí a potom je kľud, keď sa vrátite a on je spokojný a rád, že vás vidí a vy vidíte, že práve vstal a prišiel vás privítať, je to všetko v poriadku, prípadne môžete popracovať na svojich odchodoch z domu, aby boli úplne bez kňučania. Tomu sa tiež budeme venovať neskôr. Ak však psík kňučí a zavýja za dverami hodiny, to už nebude úplne v poriadku a je čas začať situáciu riešiť. Avšak najhoršími a jednoznačnými prejavmi úzkosti sú deštruktívne útoky na dvere, často okná a všetko, čo sa nachádza v okolí psíka v čase najhoršieho záchvatu paniky. Psík má tendenciu nájsť cestu von za každých okolností - ničí dvere, snaží sa dostať cez plot, často cez okná (pokiaľ sa tadiaľ dá dostať von, napr. z domu, garáže a pod.). Demoluje celé svoje okolie v panike a neskutočnom strese a napätí. Sú rozličné stupne, často to trvá 30 minút, ale sú prípady, kedy tento záchvat môže trvať aj hodiny.
Ako sme si už povedali predtým, niektorí si myslia to, iní zasa iné. Isté je, že množstvo foriem úzkosti sa vyskytuje u psíkov adoptovaných z útulkov alebo nájdených na ulici. Bohužiaľ, obvykle nikto nevie povedať, čím si psík prešiel, takže je ťažké určiť, či bola predispozícia vrodená alebo je to získaný problém. Nič to však nemení na veci, že problém je tu a je ho potrebné riešiť. Taktiež pokiaľ má psík tendenciu byť príliš "prilepený" k nejakému členovi rodiny, má problém zostať sám, neustále vyhľadáva vašu spoločnosť, aj keď je v prítomnosti iných psíkov, s ktorými by sa mal hrať, venujte tomu pozornosť a pracujte na jeho "osamostatňovaní", aby ste nepodporili vývoj akejkoľvek formy úzkosti z odlúčenia. Podporovanie takéhoto správania, aj keď je to z tej najväčšej lásky, povedie k zhoršeniu problému, namiesto k zdravému vzťahu so šťastným psíkom. Veta "nemôžem od neho odísť na dlhšie ako ..." je síce z vašej strany akousi formou láskyplného sebaobetovania, ale psíkovi to nepomôže a problém sa bude prehlbovať. A keď jedného dňa nebudete mať možnosť tráviť so psíkom toľko času, v živote sa môže stať čokoľvek, budete sa trápiť výčitkami svedomia a psychická pohoda bude preč. Nechať psíka samého a naučiť ho, ako to má akceptovať a zvládať, nie je nedostatok lásky!
Pokiaľ váš psík preukázateľne trpí akoukoľvek formou úzkosti, ideálnym riešením je vyhľadať ODBORNÚ POMOC. Nemáme na mysli trénera ani cvičák, ani odborné rady typu "strašte ho a on sa prestane báť". Ani veterinárna staroslivosť nie je to, čo máme na mysli, aj keď mnohí veterinári sa zaoberajú aj takýmito problémami psov, nemyslíme však lieky na upokojenie. Existujú ľudia, ktorí majú skúsenosti s korekciou chovania u psov, vedia trpezlivo vysvetľovať, ako postupovať a prečo a nebudú od vás očakávať výsledky za 3 dni, ani vás tlačiť do extrémnych výkonov a vyčítať vám, keď urobíte nechtiac chybu. Dovtedy, alebo pokiaľ ide o miernejšiu formu úzkosti, minimálne dbajte na to, aby ste psíka nezatvárali do jednej miestnosti, kde už nemá čo zničiť, alebo aby nezničil viac. Psíkovi to nepomôže, bude sa zúfalo snažiť dostať aj z tej miestnosti a možno ešte intenzívnejšie a jeho psychika bude trpieť a mohol by si ublížiť. Sú známe prípady, kedy sa psík pokúsil dostať z domu cez okno na druhom poschodí domu a susedia volali o pomoc, lebo po streche behal splašený pes. Je úplne zbytočné zatvárať ho do klietky, aby si neublížil. Bude sa z nej snažiť dostať všetkou silou a sú psi, ktoré zdemolujú aj klietku a môžu si práve tam ublížiť. Nezatvárajte ich do garáže, sú známe prípady psov, ktorí postupne zdemolovali garážové dvere natoľko, že sa aj tak odtiaľ dostali von. Sú psi, ktorí sa snažia preskočiť plot tak zúfalo, že si ublížia fyzicky. Nepristupujte k nim s ľútosťou a nesnažte sa urobiť "čo im na očiach vidíte" ako satisfakciu za to, že musíte odísť z domu. Nie je riešením psíka všade ťahať so sebou, vôbec neodchádzať z domu, odchádzať tak, aby vás "nevidel", nevracajte sa 5x, aby ste ich ubezpečili, že sa vrátite, nič z toho nepomôže a situácia sa bude postupne len zhoršovať. Odborná pomoc je na mieste, nakoľko ak ste doteraz s problémom nepohli, pravdepodobne neviete sami posúdiť, ako vážny problém je a ako dlho bude trvať ho odstrániť, resp. zmierniť na minimum. Ale vo všeobecnosti platí, že musíte byť mimoriadne trpezliví, robiť maličké krôčiky, ale nepoľavovať. Napríklad môžete všetky činnosti, ktoré sú spojené s vašim odchodom, všetku rutinu ako zobrať kľúče, obliecť si bundu, zobrať si tašku, obuť si topánky a pod. začať robiť počas dňa bez toho, aby ste reálne odišli. Panika v hlave psíka začína prvým krokom, ktorý vedie k vášmu odchodu. Takže prídite k vešiaku, zveste bundu, oblečte si ju, urobte 2-3 kroky, vráťte sa k vešiaku, bundu zaveste naspäť a choďte si sadnúť k stolu. O nejaký čas sa postavte, zoberte kľúče, zastrčte ich do zámky, zaštrkocte, znova ich vytiahnite, vráťte na miesto a sadnite si na gauč. Potom zase vstaňte, choďte si obuť topánky, pristúpte k dverám, počkajte pár sekúnd, vráťte sa, vyzujte si topánky a choďte si urobiť kávu:) Takto to opakujte čo najčastejšie, až kým psík prestane na tieto podnety panicky reagovať. Nezabúdajte však, že to musíte robiť pokojne a bez toho, aby ste tomu pripisovali akýkoľvek význam. Nechoďte psíka zakaždým chlácholiť a nežeňte sa k nemu pri každej zlej reakcii. Ukážte mu, že to nič neznamená a je to v poriadku. Pokiaľ vás to rozrušuje, najskôr sa upokojte vy, keď začne stúpať vaša nervozita z očakávania jeho reakcie, jeho reakcia bude bezprostredná a silnejšia. Nezosiľňujte jeho reakciu tým, že mu budete niečo vysvetľovať a pripravovať ho na to, čo idete urobiť. Hračka AFP Zen Pet-Anti Anxiety Speaking ball - loptičku, do ktorej môžete nahrať sekvenciu so svojim hlasom a pokojne prehovoriť k psíkovi. Zoberte hračku, dajte ju psíkovi, ukážte ako funguje, alebo ako sa s hračkou môže hrať a keď sa začne hrať, choďte do vedľajšej miestnosti. Pokiaľ vás psík bude nasledovať, vráťte sa s ním späť (ideálne MIESTO viď. náš článok v blogu o pelechoch), opäť mu dajte hračku, pokojne povedzte zostaň a choďte znova do vedľajšej miestnosti. Opakujte až kým psík nezostane s hračkou na MIESTE. Majte na mysli, že nejde o bežného psíka, ktorý po dvoch usmerneniach urobí, čo od neho chcete. Môže to trvať naozaj veľmi dlho, buďte trpezliví a skúšajte to dookola. (Medzitým robte aj kroky s kľúčmi, bundou, topánkami a pod. viď vyššie.) Keď sa vám to konečne podarí, je čas na ďalší krok, je čas opustiť byt/dom. Postupujte rovnako, ako pri odchádzaní do vedľajšej miestnosti, ale tentokrát naozaj odíďte z domu. Choďte o poschodie nižšie, či vyššie, odíďte k vedľajšiemu domu, podľa toho, či bývate v byte alebo v dome. Počkajte pár minút a vráťte sa späť. Pokojne a pomaly, bez stresu a nervozity, ukážte psíkovi, že sa nič nedeje a vy ste s tým v pohode a od neho očakávate to isté, lebo mu nehrozí nebezpečenstvo. Opäť nezabúdajte na to, že vaše psychické rozpoloženie je pre psíka mimoriadne dôležité! Opakujte až kým neuvidíte, že po návrate je psík na svojom miest...
Pri stavoch, ktoré vás akokoľvek znepokojujú, prejednajte zdravotný stav svojho maznáčika neprodleně s veterinárom.