Tento text zhromažďuje známe aj menej známe príbehy spojené s psami - od baltských záprahov cez ikonickú vernosť Hačika až po historické správy o psom živote v Košiciach a dejiny šarhistov v meste. Tie príbehy ukazujú, že pes bol a ostáva viac než len domáci miláčik: je to symbol odvahy, lojality, aj spoločenskej súdržnosti.
Balto, Bližšie k životu v extréme
Balto viedol tím psov záprahu cez nehostinnú divočinu v extrémnych mrazoch okolo -40 °C. Trasa bola nesmierne nebezpečná - zamrznuté rieky, búrky a nekonečná tma. Balto sa stal symbolom odvahy a vytrvalosti. Balto nebol jediným hrdinom tohto preteku - štafetu tvorilo viacero tímov psov, no práve Balto viedol poslednú časť trasy, ktorá bola najnebezpečnejšia.
Hačiko: vernosť, ktorá dojala svet
Japonský pes Hačiko sa stal symbolom bezhraničnej vernosti, ktorá dojala celý svet. Každý deň chodil na stanicu Shibuya v Tokiu, aby tam počkal svojho pána, profesora Ueno. Tento príbeh sa stal nielen lokálnou legendou, ale získal si srdcia ľudí po celom svete. Hačiko bol plemeno Akita, známa svojou oddanosťou a inteligenciou. Jeho príbeh sa stal inšpiráciou pre filmy a knihy, no v Japonsku je aj dnes veľmi hlboko cenený ako symbol lojality.
Laika a prvý let do kozmu
Laika bola prvou živou bytosťou, ktorá obletela Zem vo vesmíre. V roku 1957 ju sovietska vesmírna agentúra poslala na palubu Sputniku 2, čím začala éru dobývania kozmu. Jej let však nebol len triumfom - Laika sa nikdy nevrátila živá. Sovietske úrady vtedy neuverejnili pravdu o jej osude, čo dodnes vyvoláva diskusie o morálnosti experimentu. Jej príbeh nás núti zamyslieť sa nad cenou, ktorú platíme za nové objavy a za hranice, ktoré si kladieme.
Sovietsky vedecký tím vybral Laiku práve kvôli jej pokojnej povahe a veľkosti - mala vážiť približne 6 kilogramov, čo bolo ideálne pre Sputnik 2. Po lete sovietske úrady najprv tvrdili, že Laika zomrela bezbolestne, no až v 2002 bolo odhalené, že zomrela niekoľko hodín po štarte pre prehrievanie.
Historické pohľady na psa v Košiciach
Pes bol napriek všetkým pozitívam vnímaný ako nečisté zviera, a to platilo najmä pri urážkach a nadávkach. Konfliktné situácie, pri ktorých tieto nadávky padali, možno zaznamenať v krčmách, na trhu, pri zhromaždeniach ľudu alebo naopak v súkromí, často pri susedských sporoch. V pramenných materiáloch sa okrem slovenskej podoby pomenovania - pes, stretávame aj s latinskou - canis, nemeckou - hund a maďarskou - kutya.
V Košiciach sa pes plnil rôzne úlohy: na jednej strane strážca dvora, majetku a domáci miláčik, na strane druhej verný pomocník pri poľovačkách. V roku 1793 sa krajčírsky tovariš Ignác Kulp dopustil blasfémie (bohorúhačstva), keď v dome svojho majstra Jána Pocsátka pod vplyvom alkoholu nazval krucifix s Kristom slovami „toto je ten pes, pri ktorom ja nezostanem“. Vyšetrovanie sa naťahovalo a po výpovediach svedkov bol prepustený kvôli nedostatku dôkazov.
V roku 1781 bol košický mešťan Pavol Sztolártsik vyšetrovaný kvôli tomu, že na richtára Jozefa Klesztinského nadával slovami: „Do teho liszeho psza nye poydem, siczke szu Psy Polaczy“ a vicenotára Vincenta Bodenlosza pohanil: „Ten csarni pes, hunczfut sag ja nye dral zdechleho konya anyi psza“. Napriek týmto dehonestáciám na adresu mestskej vrchnosti bol nakoniec s prísľubom polepšenia sa oslobodený. Častou nadávkou bol nemecký výraz hundsfutt, teda psia riť, ktorý sa v rôznych poslovenčených podobách ako hunczvutt, hundsvut, neskoršie huncút vyskytoval hojně a bol dôvodom viacerých súdnych konaní.
Kontakt so psom však v 16. storočí znamenal aj určitú potupu. V roku 1574 hrozila mäsiarovi strata cti po tom, ako pred mäsiarskymi stánkami ubil palicou na smrť jedného psa. Niekde mimo opevneného mesta, za hradbami sa nachádzalo miesto, kde kat odchytené alebo mŕtve psy likvidoval a zakopával. V roku 1702 mu bolo nariadené, aby neváža izolované zvieratá cez mestské brány; miesto v hradbách sa spomína aj ako železná pešia bránička.
V roku 1765 ohrozovali časť mesta dva besné psy, ktoré chovali mäsiari; mali byť nočným časom zastrelení a odchytené psy mali zostať mimo mesta. V roku 1816 vydala Košice ako mesto policajné predpisy: psy mali byť na noc zatvorené a s náhubkom, inak hrozila likvidácia. Šarha (canicida) prebral časom časť práce od kata a pôsobil do začiatku 20. storočia.
Prípad z roku 1821 v kaviarni Reduty (teraz Národné divadlo) ukazuje praktiky dohovorené medzi šľachtou a sluhami: pes vykonal potrebu na stole pri biliarde; vznikol súdny spor, ktorý vyniesol pokutu 40 zlatých mestu, bolestné sluhovi a náhradu súdnych trov.
Odkazy na ilustrácie a vizuálnu podporu
The Dramatic Story of Balto: A Sled Dog's Heroic Journey
Tabuľka: Významné momenty v príbehoch psov
| Príbeh | Rok | Miesto | Hlavný motív |
|---|---|---|---|
| Balto a náročná trasa | 1925 | Nome, Alaska | odvaha, vytrvalosť |
| Hačiko a vernosť | 1930s | Tokio, Shibuya | lojálnosť |
| Laika a vstup do kozmu | 1957 | Sovietsky zväz | objavy, morálne otázky |
| Košice: psy a spoločenské pravidlá | 16. - 19. storočie | Košice | spoločenská akceptácia, tresty |