Laika bola v Sputniku oblečená do kombinézy a pripútaná na reťazi, aby sa obmedzil jej pohyb. Lajka bola v Sputniku oblečená do kombinézy a pripútaná na reťazi, aby sa obmedzil jej pohyb. Lajka bola asi trojročná túlavá sučka, odchytená v Moskovských uliciach. Bola zmeskou teriéra a plemena severských loveckých psov vtedy nazývaných lajka a vážila 6 kg. Spolu s ďalšími dvoma psíkmi Albinou a Muškou prešli tvrdými testami a náročným výcvikom, aby boli schopné extrémne podmienky, hluk, tesné priestory kabíny a preťaženie pri štarte zvládnuť. Nakoniec to bola Lajka, ktorú vybrali na let do kozmu. S jej bezpečným návratom na Zem sa ani nepočítalo a tak to bol pre ňu vlastne rozsudok smrti.
Sputnik 2 štartoval 3. novembra 1957 z kozmodrómu Bajkonur. Nosnou raketou bola opäť upravená R-7, a k pôvodnej družici bol naviac primontovaný priestor pre pasažiera. Asi štyri metre dlhý Sputnik 2 vážil vyše 500 kilogramov, samotná kabína pre Lajku bola dlhá 80 centimetrov a jej priemer predstavoval 64 centimetrov. Začiatok jeho letu sprevádzali komplikácie, pre technické problémy musela Lajka čakať na štart v kabíne celé tri dni. Teplota bola nízka a tak bolo potrebné vyhrievať kokpit pomocou hadice. Raz za obeh, teda 90 minút, počas 10 minút vysielal Sputnik 2 telemetrické dáta na Zem.
Na tele mala Lajka umiestnené senzory, ktoré monitorovali jej životné funkcie ako tep či frekvenciu dýchania. Pre Lajku bola na palube špeciálna gélová strava na 7-10 dní, zdroj kyslíka, pohlcovač CO2 a regulátor teploty. Teplota v kabíne mal systém udržiavať na 15 °C, no postupne stúpla až ku 43 °C. Po troch obletoch okolo Zeme telemetria už nevykazovala žiadne známky života na palube. Lajka uhynula na stres a prehriatie už 5-7 hodín po štarte.
Pokračujúce výskumy a postupné objasnenie osudu Laiky sa týkajú aj nepriameho dopadu na vesmírny výskum. O príčine jej úmrtia dlho vládli dohady; až v roku 2002 predniesol Dmitrij Malašenkov nové dôkazy, ktoré ukončili viac ako 40 rokov špekulácií o osude Lajky. Sputnik 2 po 162 dňoch na orbite a 2570 obletoch Zeme zanikol v atmosfére 14. apríla 1958.
Laika však ukázala, že živý tvor môže existovať v beztiaživom stave na obežnej dráhe a otvorila cestu pre ľudí. Prvé úspešné návraty živých zvierat z vesmírnych misií prišli neskôr s Belkou a Strelkou v roku 1960. Vplyvom jej príbehu vznikajú pomníky, knihy a dokonca aj filmy, ktoré pripomínajú túto „vesmírnu" kapitolu histórie.
História vesmírnych pretekov a prvých zvieracích kozmonautov
Po vypustení Sputniku 1 v októbri 1957 nasledovali ďalšie okamihy kozmickej súťaže medzi Sovietskym zväzom a USA. Sputnik 2 s Lajkou na palube vyniesol prvú živú bytosť na obežnú dráhu Zeme. Okrem Lajky boli vybrané aj ďalšie psy ako Albína a Muška a trénované na extrémne podmienky a preťaženia. Lajkin let mal ukončiť smrťou po približne 5-7 hodinách letu, no aj napriek krátkemu letu, predstavoval dôležitý vedecký míľnik.
Belka a Strelka, ktoré obleteli obežnú dráhu v roku 1960 a bezpečne sa vrátili na Zem, predstavovali ďalší významný krok. Živočíchy ako Černuška a Zvjozdočka, či Vetierok a Ugolok sa v roku 1966 zúčastnili na dlhých letoch a pomohli rozšíriť poznatky o prežití v beztiaži. Práca týchto zvieracích kozmonautov sa stala základom pre neskoršie misie ľudských letu, ako bol let Jurija Gagarina v roku 1961.
Jurij Gagarin odštartoval 12. apríla 1961 a stal sa prvým človekom vo vesmíre. Po štarte sa vrátil do Zeme a katapultoval sa vo výške 7 kilometrov nad zemou s pristátím na padáku.
Kozmonautovací vývoj a kultúrny odkaz Laiky
Laika sa rýchlo stala symbolom zvierat vo vesmíre a objavuje sa v rozprávkach, filmoch, hudbe a dokonca aj na známkach. Mnohé príbehy o Laike sa objavili v literatúre aj populárnej kultúre a v roku 2017 prišiel český film Lajka, ktorý sa dotýka tejto tematiky a jej dedičstva.
Oleg Gazenko, vedúci programu, neskôr vyjadril ľútosť nad vyslaním Laiky na smrť. Dr Vladimir Yazdovsky napísal, že chcel Laike urobiť pekné posledné chvíle a vziať ju domov. Príbeh Laiky tak reprezentuje etické dilemy a vedecké úspechy 50. rokov 20. storočia.
Vedecké poznatky získané z Laikinho letu ukázali, že živý organizmus je schopný zniesť dlhý čas v beztiažovom stave a tým otvorili cestu pre ľudské misie do vesmíru. Neskôr sa do vesmíru dostali aj ďalšie zvieratá ako Belka, Strelka alebo Černuška a Zvjozdočka, ktoré vyniesli človeka na cestu za Mesiacom a za ďalšie vesmírne objavy.
Príbeh Laiky zostáva temnou, no kľúčovou kapitolou v histórii vesmírneho výskumu, ktorá pripomína, že veda často stojí na hranici etických rozhodnutí a ľudských obetí.
Vesmírný závod na Měsíc | Dokumentární film zdarma
- Sputnik 2 a prvý živý tvor na obežnej dráhe
- Potenciálne dopady na výskum ľudských misií
- Etické otázky spojené s použitím zvierat vo vesmírnom programe
| Poloha a dátum | Událosť | Výsledok |
|---|---|---|
| 3. novembra 1957 | štart Sputniku 2 | Laika na palube |
| 14. apríla 1958 | zánik Sputniku 2 | zhorenie v atmosfére |
| 1960 | Belka a Strelka na obežnej dráhe | návrat živý |