Vzťah k zvieratám a ich právam je často odrazom spoločenských hodnôt a etiky. V slovenskej spoločnosti sa v posledných rokoch objavila téma čipovania psov, ktorá vyvolala búrlivé diskusie a poukázala na mnohé kontroverzie. Zaujímavé je, že táto téma má aj historické presahy, ktoré siahajú až k osobnosti Adolfa Hitlera.
Hitler a jeho vzťah k psom
„Čím viac spoznávam ľudí, tým viac milujem svoje psy,“ povedal svojho času Adolf Hitler. Z jeho iniciatívy patrilo Nemecko medzi prvé štáty, kde 24. novembra 1933 prijali zákon proti týraniu zvierat. Čo sa dialo s ľuďmi v ním okupovaných štátoch, nebolo podstatné. Adolf Hitler bol jedným z najväčších obdivovateľov nemeckého ovčiaka, plemena, ktoré bolo vyšľachtené křížením pasteveckých psov a malo byť užitkovým psom, oddaným svojmu pánovi. Jednotlivé kapitoly knihy „Zvířata v Hitlerově říši“ sa podrobněji zabývajú ďalšími zvieratami, ako je napríklad prasa domáce, ktoré v nacionálne socialistickej ideológii okrem základného zdroja mäsa poslúžilo aj ako dôkaz rasovej a kultúrnej nadradenosti nordických národov nad Židmi a moslimami. V knihe sa tiež analyzujú lovecké vášne nacistických pohlavárov, ktoré skvele zapadali do vzorca nacistických idejí symbolizujúcich „krv a pôdu“. Prvenstvo v tomto ohľade zohral Hermann Göring. V záverečnej časti knihy sa píše o koňoch, ktoré na bojiskách 2. svetovej vojny zohrali zásadnú rolu a prežili rovnako ako ľudia hrôzostrašné okamihy počas blokády Stalingradu.
Čipovanie psov na Slovensku: Kontroverzie a dôsledky
Neviem, čo by povedal führer na čipovanie psov, ktoré sa prevalilo aj Slovenskom. V Európskej únii povedali, že treba čipovať zvieratá prevážané zo štátu do štátu. Naši úradníci si zmysleli, že treba začať čipovať všetky psy. Štátna veterinárna správa sa vyhrážala majiteľom nezačipovaných psov pokutou tristo eur. Firmy, ktoré čipovanie zabezpečovali, mali eldorádo. Veterinári, ktorí platbu za čipovanie vymeriavali od pätnásť do štyridsať eur, si namastili bruchá. K cirkusu „Čipčip“ prispelo ministerstvo pôdohospodárstva. Exminister Zsolt Simon obvinil ministra Jahnátka, že mal hlúpe nariadenie veterinárnej správy zastaviť. Napokon poslanci spresnili zákon, podľa ktorého bude čip potrebovať iba zviera vyvážané za hranice, takže mnohí majitelia psov, ktorí ich majú len vo svojom obydlí, vyhodili peniaze nadarmo. Alebo nie? Veď „čipotvorcovia“ tvrdili, že čipovanie má význam pre identifikáciu zatúlaných či opustených zvierat, alebo ak začipovaný pes pohryzie človeka, možno z čipu zistiť, či bol očkovaný proti besnote. No zbohom! Ak vás pohryzie túlavý pes a ujde, nič vám nie je platné, či je začipovaný alebo nezačipovaný.
Nebezpečné psy a zodpovednosť majiteľov
Prípady napadnutia ľudí psami nie sú na Slovensku ojedinelé. Do Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave priniesli s vážnymi poraneniami chlapca z Malženíc, ktorého dohrýzol pes. Na jeho záchrane pracovali dva operačné tímy. Do tej istej nemocnice transportovali vrtuľníkom dohryzeného chlapca z Leopoldova. Minulý mesiac doráňal pitbul 31-ročného muža v Ružinove. Rovnaký pes dohrýzol v Jaklovciach dvojročnému dievčatku tvár. V auguste minulého roka zabil pes pri Veľkom Krtíši ženu, ktorá sa oň starala. V rovnakom mesiaci napadli tri rozzúrené psy pri jazerách Košariská fotografa, ktorému spôsobili vážne zranenia.
Odborníci na psov hovoria, že na vine nie sú psy, ale neodborná starostlivosť majiteľov, ktorí necvičia svojich psov. Iní oponujú, že v Trstenej spôsobil vážne zranenia štrnásťročnej cyklistke pes odborníka kynológa, ktorý cvičil psy pre políciu. V súčasnosti môže dostať majiteľ psa, ktorý zaútočil na človeka, pokutu do výšky stošesťdesiatpäť eur. Poslanec Ľuboš Martinák tvrdí, že nebezpečného psa, ktorý aspoň raz bez vyprovokovania napadol človeka, by mal jeho majiteľ povinne vodiť s náhubkom na vôdzke a navyše absolvovať kynologické školenie. Poslanec Zsolt Simon si myslí, že pes je zbraňou v rukách chovateľa a ten by mal byť za neho zodpovedný. Podľa sedliackeho rozumu by voľne pobehujúci pes nemal bez svojho majiteľa, náhubku a vôdzky čo hľadať na ulici, v parku, v dopravnom prostriedku, na detskom pieskovisku alebo na verejnom priestranstve.
Nový floridský zákon sa zaoberá nebezpečnými psami a podporuje zodpovednosť
Kedysi tieto prípady riešil šarha alebo šinter, ktorý túlavých psov odchytil. Ak sa k nim ich majiteľ do stanovenej lehoty neprihlásil, tak mali smolu. Ale, psy, nebojte sa, vaši majitelia sú presvedčení, že vy, ich miláčikovia, nikomu nemôžete ublížiť. Oni nijakého šarha nedopustia. Nijaké poriadne zákony nebudú. Veď ako by to vyzeralo, keby vášho, často vplyvného pánka niekto popoťahoval za to, že jeho pes bez náhubku a vôdzky dohrýzol človeka. Dnes je to tak.
George Tabori a jeho pohľad na ľudskosť
V kontexte debát o zodpovednosti a správaní sa spomína aj George Tabori (1914-2007), ktorý vo svojej tvorbe reflektuje utrpenie Židov za éry nacizmu a zamýšľa sa nad našou schopnosťou naďalej rozpoznávať a prípadne uchovávať základné hodnoty ľudskosti. V jeho písaní nie je miesto pre planý patos a často sa objavuje humor sprevádzaný iróniou a sarkazmom. Pre režiséra Hűbnera-Ochodla je preto Tabori jedným z najväčších moderných dramatikov. „Uprostřed Německa, na severním úbočí jedné hory, leží ve stínu buků a dubů zoologická zahrada.“ Touto vetou začína kniha nazvaná Zvířata v Hitlerově říši autora Jana Mohnhaupta, ktorý sa v nej zameral na jeden podstatný, aj keď málo známy fenomén. Je ním prepracovaná nacistická ideológia vo vzťahu k zvieratám, od domácich miláčikov v nemeckých domácnostiach až po zvieratá nasadené v ostrých bojoch. Autor sa v knihe zameral na nacionálně socialistickou ideologii a jej vplyv na vzťah k zvieratám. V knihe sa opisuje aj jeho práca v Bulharsku a Turecku ako zahraničný korešpondent maďarských a švédskych novín a jeho pobyty v USA, Anglicku a Francúzsku, kde písal scenáre. V roku 1994 vo svojich osemdesiatich rokoch prvýkrát navštívi (s vnútorným odporom) Osvienčim spoločne s televíznym štábom, ktorý zaznamenáva jeho spomienky na otca a jeho úvahy „o Bohu a svete“. V roku 2004 oslaví svoje deväťdesiatiny v Berlíne veľkou divadelnou benefíciou.
