Nie každý pes je hlučný strážca dverí. Niektoré plemená sú známe svojím tichým a vyrovnaným správaním, vďaka čomu sa výborne hodia do bytov, k ľuďom so susedmi za stenou, alebo jednoducho k tým, ktorí uprednostňujú pokojného spoločníka. Energia týchto krásnych psov je našťastie málokedy smerovaná do nepríjemného štekotu.
Plemená známe svojou pokojnou povahou
Niektoré plemená sú tiché geneticky - ich povaha, stavba tela či spôsob komunikácie spôsobujú, že štekot používajú len minimálne. Sebavedomý a tichý pes, taká sú slová najčastejšie popisujúce toto zaujímavé čínskej plemeno psov. Okrem inteligencia je obdarené tiež istou dávkou tvrdohlavosti. Svoje rodine je ale šarpej príkladne oddaný. Tento malý hravý pes rozhodne nemá štekanie v obľube. Miluje svojich ľudí a nerád býva sám. V skutočnosti sú to veľmi tichí psi, ktorí nemajú štekot v obľube.
Konkrétne plemená a ich charakteristiky:
- Francúzsky buldoček: Je známy svojou tichou povahou - šteká len zriedkavo, väčšinou vtedy, keď zaregistruje návštevu pri dverách. Namiesto hlasného prejavu sa často ozýva chrápaním, funením či spokojnými chrochtavými zvukmi, čo súvisí s jeho krátkym nosom a úzkymi dýchacími cestami. Aj keď starostlivosť o neho nie je extrémne nročná, má citlivú kožu a kožné záhyby, ktoré si vyžadujú pravidelnú starostlivosť. Vďaka svojmu kľudnému temperamentu a nenáročnosti na pohyb je skvelým spoločníkom aj do menších bytov.
- Akita: Je japonské plemeno známe svojím pokojom, odmeranosťou k cudzincom a silným citovým putom k rodine. Šteká len výnimočne - najmä vtedy, keď chce upozorniť na niečo nezvyčajné alebo potenciálne nebezpečné, čo z nej robí spoľahlivého strážcu. Hoci pôsobí ticho a vyrovnane, potrebuje skorú socializáciu a trpezlivý prístup, pretože môže byť tvrdohlavá a silne ochranárska. Vďaka svojej nenápadnej povahe, vrodenej dôstojnosti a ostražitosti je skvelou voľbou pre skúsených majiteľov, ktorí hľadajú diskrétneho, no oddaného psa.
- Chrt: Je jedno z tichších plemien, ktoré doma pôsobí veľmi pokojne a vyrovnane. Aj keď potrebuje primeraný pohyb, väčšinou si užíva relax a pohodlie na gauči. Svoje rodinné putá si hlboko váži, no niektorí jedinci môžu byť hlasnejší, ak zostanú sami, čo sa však dá zlepšiť správnym tréningom. Napriek športovej minulosti je chrt doma nenáročný, nešteká často a nepotrebuje veľa pozornosti či starostlivosti. Väčšinu času je spokojný s každodennou prechádzkou a pohodlným miestom na oddych.
- Shiba Inu: Je povahovo nezávislý a pokojný pes, ktorý šteká len zriedka, no dokáže sa ozvať inak - ak je nespokojný alebo rozrušený, vydáva typický, prenikavý „shiba krik“. Tento stredne veľký pes pôsobí často zdržanlivo, najmä v prítomnosti cudzích ľudí, no voči svojej rodine býva verný a oddaný. Je inteligentný, vnímavý a svojím správaním neraz pripomína skôr mačku než psa. Aby sa predišlo problémom s vrčaním či teritoriálnym správaním, je dôležité venovať sa výcviku a socializácii už od šteňaťa. Fyzická aktivita a interaktívne hračky mu pomáhajú udržať si psychickú pohodu.
- Škótsky jelení pes: Pôsobí ušľachtilo a vyrovnane - ide o veľké, no zároveň nežné plemeno, ktoré si nepotrpí na hlučné prejavy. Šteká len zriedkavo, prevažne keď cíti hrozbu alebo spozoruje drobnú zver, čo súvisí s jeho silným loveckým pudom. Preto je dôležité mať ho pod kontrolou na vôdzke alebo vo vhodne zabezpečenom priestore. Hoci bol kedysi využívaný na lov jeleňov, dnes je skôr oddaným rodinným spoločníkom, ktorý si najviac užíva pokojné chvíle v blízkosti svojich ľudí.
- Basenji: Je celosvetovo známy ako plemeno, ktoré nevydáva typický štekot. Dôvod je jednoduchý: odlišná stavba hrtanu. V praxi ide o jedného z najtichších psov vôbec. Basenji však nie je pasívny - je ostražitý, čistotný a inteligentný.
- Chrtie plemená (Greyhound, Whippet, Saluki, Barzoj): Patria medzi najtichších psov v rámci celej kynológie. Štekot používajú zriedkavo - len v situáciách, keď ich niečo skutočne vyruší.
- Shar Pei: Má povesť plemena, ktoré len málokedy otvorí papuľu, aby zaštekalo. V domácnosti býva nenápadný, nevyrušuje a pôsobí pokojne.
- Akita Inu a Americká Akita: Majú charakteristickú črtu - rozvážnu, až majestátnu tichosť. Neštekajú na každého okoloidúceho ani na zvuky v byte. Sú to psy oddané, ale nezávislé.
- Nemecká doga: Najtichší plemeno zo všetkých je jedno z najväčších plemien sveta. O nemeckých dogách sa hovorí, že sú to jemní obri s pokojnou povahou. Neštekajú často.
- Kólia: Štekajú, len keď majú naozaj čo povedať.
- Bernardín: Bernardíny sú nielen záchrancovia zbloudilých, ale aj skvelí rodinní psi. Môžu byť plachí aj tvrdohlaví, ale so správnym výcvikom a včasnú socializáciou býva toto plemeno pokojné a poslušné.
- Bulmastif: Psy ako bulmastifovia budí rešpekt hlavne svojim vzhľadom. Majú tiež veľmi silnú vôľu a sú neuveriteľne lojálni. BSP sú považovaní za pokojné a rozvážne psov. Sú to spoľahliví strážne psy, ktorí milujú svoju rodinu a hlavne deti. Štekotom ohlasujú nebezpečenstvo, avšak neštekajú zbytočne.
- Mastif: Mastify sú veľmi milujúci, ale často tvrdohlaví psi. Svoju rodinu ochráni už obyčajným vzhľadom - dosahujú obrích rozmerov a hmotnosti až 90 kg.
- Vodomilové (např. Írsky vodný pes): Títo poslušní a odvážni vodomilové zaujímajú na rebríčku tichých psov jednu z najvyšších priečok. Sú veľmi inteligentní a známi vďaka svojej láske k deťom.
Slovenské plemená psov: Tichí strážcovia aj pracanti
Slovensko je známe nielen svojou krásnou prírodou a históriou, ale aj niektorými unikátnymi plemenami psov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry a dedičstva. Tieto plemená majú špecifické potreby, ktoré by mal každý majiteľ zohľadniť, aby ich starostlivosť bola optimálna. Na slovenské národné plemená psov môžeme byť obzvlášť hrdí.
Prehľad slovenských plemien:
- Slovenský čuvač: Je statné pastierske plemeno, ktoré má mohutnú stavbu tela s charakteristickým huňatým kožuchom. Krásna hustá srsť s jemnou podsadou dokonale ochráni Slovenského Čuvača pred nepriaznivými podmienkami. Je to silný a dominantný strážca svojho teritória a disponuje vynikajúcimi vlastnosťami pastierskeho psa a preto je dodnes využívaný aj chovateľmi oviec. Má pokojnú povahu, no nedôveruje cudzím ľuďom a na svoje teritórium nepustí cudzie psy. K členom rodiny vrátane detí sa správa priateľsky. Pre ochranu stáda je potrebná aj samostatnosť a preto je tomu potrebné prispôsobiť aj výcvik. Tento veľký a silný horský pes sa u nás choval ako verný pomocník horalov už pred mnohými storočiami. Pôvodné meno tatranský čuvač sa používalo do roku 1965. Pri jeho uznaní Medzinárodnou kynologickou federáciou za samostatné plemeno sa muselo zmeniť na slovenský. Podobný názov Tatra owczarek podhalanski pre svoje plemeno totiž používali už Poliaci. Hovorí sa o ňom ako o pastierskom psovi, no stádo nepasie, ale skôr stráži. Ako jeden z mála psov dokáže ochrániť ovce pred vlkmi či medveďmi. Pri chove sa tradične udržiavala biela srsť, aby bol v noci viditeľný a odlíšiteľný od škodnej.
- Slovenský kopov: Je stredne veľký, silný pes vyšľachtený na všestranné využitie. Poľovníci ho využívajú na stopovanie, stavanie a prinášanie. Je to odvážny a ak treba tak aj ostrý pes, no napriek tomu je poslušný a ľahko cvičiteľný. Bol vyšľachtený z weimarského stavača a českého fúzača, pričom po prvom menovanom získal stavbu tela a povahu a z druhého si ponechal väčšiu odolnosť voči poveternostným podmienkam vďaka hrubej srsti. Má vyrovnanú povahu bez bojazlivosti no aj agresivity. Je to lovecký pes, ktorý je ideálny pre tých, ktorí majú radi outdoorové aktivity. Tento pes je veľmi energický, nezávislý a má vynikajúci čuch. Starostlivosť: Slovenský kopov potrebuje veľa pohybu a duševnej stimulácie. Pravidelný pohyb je nevyhnutný pre jeho fyzické aj mentálne zdravie. Taktiež je potrebné venovať sa jeho socializácii, pretože tento pes môže byť rezervovaný voči cudzím ľuďom. Pre zachovanie čistoty plemena ho už od roku 1770 bolo zakázané krížiť s inými príbuznými duričmi. Na durenie diviakov sa choval údajne už od stredoveku. Je na to predurčený svojimi vlastnosťami - vyniká vytrvalosťou, schopnosťou vnikať do hustých lesných porastov, vie veľmi dobre udržať stopu a vyznačuje sa veľkou smelosťou. Posledné dve menované kvality sa skúšajú aj na memoriáli Andreja Renču - vrcholnej súťaži pre každého majiteľa tohto psíka, pomenovanej po jednom z nestorov slovenskej loveckej kynológie.
- Slovenský hrubosrstý stavač: Je silný pes nižšieho vzrastu, prispôsobený na vnikanie do húštin ako durič. Je to vytrvalý a odvážny pes charakteristický svojim temperamentom. Hlavne v mladšom veku sú nezávislé a búrlivé, čo si vyžaduje náročnejší výcvik. Je to vynikajúci stopár a aj preto je obľúbeným plemenom poľovníkov. K jeho prednostiam patrý takisto odolnosť voči poveternostným podmienkam ako aj výborný orientačný zmysel. Slovenský hrubosrstý stavač vznikol z troch pôvodných rás: českého fúzača, weimarského stavača a nemeckého drôtosrstého stavača. Cieľom šľachtenia bolo vytvorenie stavača, ktorý by znášal drsné počasie a prácu v našich lesoch. Jeho vrodené vlohy ho predurčujú pre prácu v poli, lese i vo vode, najmä na dohľadanie a prinesenie ulovenej zveri. Pôvodne boli vedené pod názvom hrubosrstí weimarskí stavači. Avšak nemeckí chovatelia hrubosrstý variant odmietli oficiálne uznať. A keďže práve tieto jedince boli na Slovensku pomerne rozšírené, slovenskí poľovníci, chovatelia a nadšenci sa pričinili o uznanie hrubosrstého stavača ako samostatného plemena v roku 1983.
- Československý vlčiak: Je výnimočné plemeno vyšľachtené z karpatského vlka a nemeckého ovčiaka. Po vlkovi má vynikajúco vyvinuté zmysly, ako aj nesmiernu vytrvalosť a odolnosť voči poveternostným podmienkam. Krásny vlčí vzhľad s jantárovými očami je ohromujúci. Je to temperamentný, odvážny a neohrozený pes, ktorý nedôveruje cudzím ľuďom no svojmu pánovi je obzvlášť verný. Československý vlčiak je veľmi inteligentný a samostatný a preto aj výcvik musí byť tomu prispôsobený. Nekonečné drilovanie cvikov nemá žiadny efekt ak ho to nebude baviť. Na rozdiel od mnohých iných plemien nebude behať popri plote a štekať na okoloidúcich, keď to nemá zmysel. V roku 1955 si chceli československí pohraničníci nechať vyšľachtiť psa, ktorý by mal ideálne vlastnosti na stráženie západnej hranice. Tento cieľ mali kynológovia dosiahnuť skrížením karpatského vlka a nemeckého ovčiaka. Celý projekt bol podporený kvalitným vedeckým výskumom a precíznym šľachtiteľským plánom. Výsledok však nie celkom naplnil očakávania. Na jednej strane má toto plemeno naozaj huževnatosť a vytrvalosť vlka, no nedá sa vycvičiť tak dobre ako nemecký ovčiak. Ostalo v ňom mnoho prirodzených inštinktov. Napríklad narušiteľa hranice prenasledoval len do momentu, kým mu cestu neskrížila iná zver, a teda bol pre armádu nepoužiteľný. Napriek tomu, že kariéru v armáde nespravil, je to sympatické plemeno kombinujúce priateľskosť psa a temperament vlka.
- Tatranský durič: Naše úplne najmladšie plemeno vzniklo v Michalovciach. Tatranský durič by mal mať 75-percentný podiel zo slovenského kopova a zvyšok z dvoch iných poľovných plemien - bavorského farbiara a jazvečíka hladkosrstého. Toto nové plemeno vzniklo s cieľom lepšie vyhovieť kritériám moderného poľovníctva. Oproti kopovovi má spĺňať požiadavku nižšieho vzrastu, s krátkym durením a schopnosťou dohľadávať postrelenú zver. V roku 2014 sa podarilo dosiahnuť finálny cieľ - prvý raz spáriť psa tatranského duriča so sukou tatranského duriča.
- Slovenský corgi: Aj keď je corgi známy viac vo Veľkej Británii, slovenský variant tohto plemena, známy ako slovenský corgi, sa stáva čoraz obľúbenejším. Tieto malé psy sú hravé, milé a priateľské, ale aj veľmi inteligentné a energické. Starostlivosť: Slovenský corgi vyžaduje pravidelnú starostlivosť o srsť, keďže má tendenciu strácať chlpy. Okrem toho potrebujú dostatočný pohyb, aby sa udržali zdraví.
Čo robí psa tichým?
Niektoré plemená sú tiché geneticky - ich povaha, stavba tela či spôsob komunikácie spôsobujú, že štekot používajú len minimálne. Basenji je celosvetovo známy ako plemeno, ktoré nevydáva typický štekot. Dôvod je jednoduchý: odlišná stavba hrtanu. V praxi ide o jedného z najtichších psov vôbec.
Chrtie plemená (Greyhound, Whippet, Saluki, Barzoj) patria medzi najtichších psov v rámci celej kynológie. Štekot používajú zriedkavo - len v situáciách, keď ich niečo skutočne vyruší. Shar Pei má povesť plemena, ktoré len málokedy otvorí papuľu, aby zaštekalo. V domácnosti býva nenápadný, nevyrušuje a pôsobí pokojne. Akita Inu aj Americká Akita majú charakteristickú črtu - rozvážnu, až majestátnu tichosť. Neštekajú na každého okoloidúceho ani na zvuky v byte. Sú to psy oddané, ale nezávislé.
Tiché plemená sú výbornou voľbou do bytov, rodinných domov v husto zastavanej oblasti či pre ľudí, ktorí preferujú pokojné prostredie.
Výcvik psa - Štekanie na povel
Aj keď každý pes má svoju osobnosť, niektoré plemená sú predurčené na to, aby boli tichými spoločníkmi. Či už hľadáte oddaného gaučového parťáka, rezervovaného strážcu alebo samostatného introverta, medzi tichšími plemenami si nájde to svoje každý milovník psov.