R. Rodézsky ridžbek je psie plemeno uznané v FCI v skupine 6 (Duriči, farbiari a príbuzné plemená), sekcii 3 (príbuzné plemená bez pracovnej skúšky) pod číslom 146. Plemeno pochádza z Afriky, za krajinu pôvodu sa považuje Zimbabwe. Ridžbek má teda meno podľa pásu srsti, ktorá sa tiahne v protichodnom smere pozdĺž celého chrbta. „Ridge“ znamená „horský hrebeň“ a „back“ znamená „chrbát“. Tento ridž je veľmi výnimočný znak, ktorý sa vyskytuje už jedine u plemena thajský ridžbek.
Predkovia tohoto plemena sa dajú vystopovať do Kapskej kolónie v južnej Afrike, kde boli krížení so psami prvých usadlíkov a polodomestikovanými poľovnými psami Hotentotov. Po týchto psoch zdedili tzv. „ridže“. Pôvodným poslaním týchto afrických psov bolo vystopovať korisť a zabrániť jej úteku, až do príchodu lovca. Boli využívaní na lov divej zveri, špeciálne levov. Často si ľudia myslia že títo psi levy zabíjali. Nie je to pravda - rodézsky ridžbek nie je schopný zabiť leva - a to ani vo svorke.
Počas 16. a 17. storočia holandskí Búri, Nemci a Hugenoti si priniesli zo sebou z Európy vlastné pracovné a poľovné psy. No tieto psy neboli schopné prekonať nástrahy afrického buša. Ako vhodné riešenie sa zdalo skrížiť ich s domorodými psami. Európania sa prvýkrát začali intenzívnejšie venovať aj exteriéru psov. Pre zlepšenie vlastností plemena ho skrížili s osvedčenými európskymi plemenami, ako napr. mastif, nemecká doga, airedalský teriér, anglický chrt, svätohubertský pes. Pred zostavením štandardu plemena sa v Afrike používalo mnoho typov „levích psov“.
Až začiatkom 20-teho storočia sa chovatelia rozhodli ujednotiť plemeno. Prvý štandard zostavil v roku 1922 F. R. Barnes z Bulawaye v Rodézii, vychádzal pritom zo štandardu ich najbližšieho príbuzného dalmatínca. Rodézsky ridžbek je vyvážený, silný, svalnatý a aktívny pes. Jeho telesná stavba je kompaktná, ale bez ťažkopádnosti. Má atletickú postavu, ale nie je vysokonohý ani chrtovitý. Farba môže byť od svetlej pšeničnej po červenopšeničnú. Malé biele znaky na hrudi a prstoch sú prípustné. Papuľa a uši môžu byť tmavé. Nos môže byť čierny alebo hnedý. Pri čiernom nose by mali byť oči tmavohnedé, pri hnedom jantárové. Šteniatka s hnedým nosom sa narodia s modrými očami.
Je to inteligentný, citlivý a samostatný pes milujúci svoju rodinu. Voči neznámym ľuďom je rezervovaný, ale nie agresívny. Je účinný strážca a obetavý obranár. Je to energický pes vyžadujúci pravidelný pohyb a aktivitu. U nás sa používa iba ako spoločenský a rodinný pes, avšak svojím temperamentom, obratnosťou a vytrvalosťou je vhodný na rôzne psie športy. Rodézsky ridžbek je krátkosrsté plemeno, preto sa odporúča chovať ho v interiéri, predovšetkým v zime. Je to relatívne zdravé plemeno. Občas trpí na choroby typické pre veľké plemená, ako je napr. torzia žalúdka. Rodézsky ridžbek potrebuje každodennú dávku pohybu. Všeobecne sa neodporúča pre ľudí s negatívnym vzťahom k pohybu a športu. Má náročnejšiu povahu, preto vyžaduje správnu výchovu a výcvik bez tvrdého zaobchádzania. Nezaškodí mať pri jeho výchove už skúsenosti s inými psami.
Rodézsky ridgeback sa vystavuje podobným spôsobom, ako ostatné poľovné plemená z FCI skupín 6 a 7. Vystavuje sa na výstavnej vôdzke. Pri predvádzaní psa stojí handler po boku psa (z pohľadu rozhodcu za psom) alebo pred psom. Pes sa vo výstavnom kruhu musí predviesť v postoji so vzpriamenou hlavou, bez náznakov bojazlivosti, musí si nechať prezrieť zuby, u psov aj semenníky a nechať sa celý ohmatať. V pohybe sa musí predviesť pravidelným behom v kruhu. Nemala by byť ani vlnovitá, ani hodvábne jemná.
Krátka srsť je u ridgebacka životne dôležitá minimálne z troch dôvodov: v Zimbabwe poskytuje menšie útočisko pre nespočetný hmyz a parazity, krátka srsť umožňuje rýchlejšie ochladzovanie, čo je pre psa v trópoch veľmi dôležitá vlastnosť; srsť sa nezamotá do tŕňov z kríkov alebo pazúrov súpera. Hustá srsť poskytuje lepšiu ochranu pred tŕňmi ako riedka srsť a zároveň stále umožňuje tepelnú stratu. Uhladená a lesklá srsť je esteticky pekná a zdravie a kondíciu psa. Naopak, matná srsť je často odrazom zlej výživy alebo choroby.
Farba štandard uvádza pre ridgeback „od svetlej pšeničnej po červeno-pšeničnú“. Svetlá pšeničná je farbou slabej bielej kávy, červeno-pšeničná je miešanina odtieňov hrdzavo červenkastej a pšeničnej. Módne farebné trendy, ako mahagónová farba, často prinášajú problémy s podsadou a zdravím. Srsť ridgebacka musí mať tónovanie od svetlej po tmavú farbu, pričom svetlá farba býva bližšie k pokožke. Biela farba na hrudi alebo labkách je predmetom diskusie, pričom v štandarde sú malé biele znaky prípustné, veľa bielej nie je žiaduce. Na výstavách je dôležité zachovať správne pšeničné odtiene a vyhnúť sa nadmernému tmavému sfarbeniu bez tepla.
V ďalších častiach textu sú uvedené aj ďalšie farebné odchýlky a varianty typu srsťi ako modré sfarbenie (exotická recesívna alela), „urajiro“ svetlá variácia podobná Shiba Inu, sobolie sfarbenie a ďalšie extrémne formy. Štandard tiež pojednáva o bielej farbe a jej významoch, aj o tom, že biela sa vo väčšine línií objavuje už pri šteniatkach a s pribúdajúcimi rokmi má tendenciu ustúpiť.
História a pôvod
Predkovia plemena pochádzajú z Južnej Afriky, kde boli chovaní ako ochranné a poľovné psy a často sa im hovorí „leví pes“ pre ich zastavenie levov v divočine. Práca s európskymi plemenami, ako mastify či nemecké dogy, prispela k dnešnému vzhľadu a fungovaniu plemena. Prvá zmienka pochádza z 17. storočia; v roku 1922 vznikol prvý štandard zo strany chovateľov z Rodézie. Rhodesian ridgeback sa stal uznaným plemenom a dnes je jediným plemenom z juhu Afriky uznaným FCI.
Vzhľad, stavba tela a pohyb
Rodézsky ridgeback je vyvážený, silný a atletický pes s krátkou hustou srsťou a typickým hrebeňom na chrbte, ktorý rastie opačným smerom. Výška v kohútiku je obvykle 63-69 cm u psov a 61-66 cm u sučiek; hmotnosť približne 32-40 kg. Hlava je proporčná, oči by mali pôsobiť bystrým dojmom, uši sú strednej veľkosti a nos môže byť čierny alebo hnedý podľa farby srsti. Srsť je krátka, bez podsady, farby od svetlo pšeničnej po červenopšeničnú; drobné biele znaky na hrudi a prstoch sú prípustné.
Povaha a vhodný chov
Ridgeback je inteligentný, citlivý, energický a samostatný pes milujúci svoju rodinu. Voči cudzím ľuďom je rezervovaný, nie však agresívny. Vyžaduje dôslednú výchovu a pozitívnu motiváciu; tvrdý tréning má opačný efekt. Je to veľmi spoločenský pes, ktorý potrebuje kontakt s rodinou a dostatok pohybu. Nie je vhodný pre ľudí bez záujmu o pohyb alebo šport.
Životný štýl, výživa a starostlivosť
Krátka srsť je nenáročná na starostlivosť: pravidelné kefovanie pre odstránenie odumretej kože a stimuláciu krvného obehu, občasné čistenie očí a uší. Pazúry treba podľa potreby skracovať, najmä u starších psov. Výživa by mala obsahovať mäso na prvom mieste v zložení; mokré aj suché krmivo je vhodné podľa preferencií psa a potreby hydratácie. Pri kŕmení šteniat je potrebné dávať pozor na vývoj kĺbov; odporúča sa veľké, kvalitné granule a rozdelenie dávok na dve denné porcie. Dôležitá je aj udržiavanie zdravej hmotnosti a pravidelných veterinárnych prehliadok, aby sa predišlo chorobám ako torzia žalúdka alebo dysplázia kĺbov.
Výchova a socializácia: Ridgeback je veľmi inteligentný, ale aj tvrdohlavý. Výchova by mala začať už ako šteniatko, s dôrazom na pozitívnu motiváciu a konzistenciu. Socializácia s ľuďmi aj inými zvieratami je kľúčová; pes potrebuje primerané vystavenie rozličným situáciám, aby sa stal sebavedomým a dobre zvládnutým. Každý majiteľ by mal mať na pamäti potrebu dlhodobého a aktívneho zapojenia do života psa, aby sa predišlo nudám a nežiaducemu správaniu.
Chov a plemenitba
Chov ridgebackov je zodpovedná záležitosť, hoci biela srst môže vzniknúť ako dedičná fenomén. Pri výbere chovného psa je dôležité sledovať štandard, zdravie rodičov a kvalitu krmiva mláďat. Šteniatka by mali byť očkované, odčervené a čipované; majiteľ získa aj preukaz pôvodu. Pri zvažovaní adopcie zo zariadenia je vhodné overiť históriu psa a jeho socializáciu, aby bolo zaistené čo najlepšie začlenenie do rodiny.