Kňučanie psa, keď zostane doma sám, môže byť pre majiteľov frustrujúce. Mnohí majitelia psov si kňučanie psa vysvetľujú po svojom - niekedy ho okrikujú, potrestajú alebo jednoducho ignorujú. Takýto prístup však môže celý problém len zhoršiť a viesť až k vážnejším problémom so správaním psa. Kňučanie je forma komunikácie, ktorou sa pes snaží vyjadriť diskomfort, potrebu alebo emóciu - či už ide o separačnú úzkosť, bolesť, stres alebo nudu.
Prečo pes kňučí, keď je sám?
Keď pes začne kňučať, mnohých majiteľov ako prvé napadne, že ho niečo bolí. Bolesť naozaj patrí medzi časté dôvody, prečo psík kňučí. Príliš utiahnutý alebo zle tvarovaný obojok môže spôsobovať nepohodlie či dokonca bolesť. Kňučanie môže byť aj znakom prehriatia. Chladné, tvrdé alebo rušné miesto môže psovi spôsobovať nepohodlie a brániť mu v kvalitnom odpočinku. Riešením môže byť nový, mäkký pelech, ktorý je správne umiestnený na pokojnom mieste v domácnosti.
Stres a úzkosť je pravdepodobne jeden z najčastejších dôvodov kňučania (štekania a vytia). Aby ste odstránili kňučanie u psa, musíte odstrániť dôvod úzkosti. Väčšinou, keď je pes frustrovaný, objavuje sa u neho tzv. „dopytové kňučanie“ = silné kňučanie po niečom, čo chce.
Áno, niektoré psi kňučia jednoducho preto, že sú šťastné. Avšak aj v tomto „šťastnom“ kňučaní je dávka stresu, tzv. dobrý stres. Toto je bežný typ kňučania, ktorý sa prejavuje pri „spoločenskom“ styku psa so psom.

Ako naučiť psa, aby zostal v pokoji?
Pýtate sa, ako naučíte Vášho psa, aby bol v pokoji? Aj v tomto prípade máte hneď niekoľko možností. Nie každá však musí zabrať práve na toho Vášho psa a preto treba skúsiť viacero možností, aby ste našli ten správny spôsob, ako ho upokojiť. Zahraničná chovateľka a cvičiteľka psov Pat Miller uvádza niekoľko možností na upokojenie psa.
Cvičenie a mentálna stimulácia
Pri cvičení pes používa energiu, ktorú by inak použil na správanie súvisiace s úzkosťou. Obohaťte prostredie psa pomocou tzv. hlavolamov na granule alebo interaktívnych psích hračiek či lízacích podložiek. Tieto hračky stimulujú psíkovi myseľ a pomáhajú mu zabaviť sa aj vtedy, keď nie je fyzicky aktívny. Mentálna stimulácia znižuje frustráciu a tým aj neželané správanie ako je kňučanie.
Možnosť voľby a shaping
Možnosť voľby zjednodušene znamená nechať psa rozhodnúť sa, čo urobí. Znamená to, že na prechádzke dáte psovi možnosť vybrať si, ktorou stranou sa vyberiete, či miesto klasického tréningu, kde Vy dávate príkazy a pes ich plní, ho necháte prevziať iniciatívu. Ide o tzv. Shaping psa, čo je tréningová metóda, pri ktorej pes postupne dosahuje požadované správanie cez sériu malých krokov. Tréner odmeňuje každé správanie, ktoré sa približuje k cieľu, čím pes postupne „tvaruje“ požadovanú akciu. Psíka môžete usmerňovať klikerom (slúži ako zvukové označenie požadovaného správania) alebo pamlskom, či obľúbenou hračkou.
Pozitívna motivácia a odmeňovanie
Máme vo zvyku venovať pozornosť psovi, keď sa správa rozrušene a ignorovať ho, keď je v pokoji. Nezabúdajte však, že by ste mali odmeňovať pokojné správanie psa (jemná pochvala alebo pokojne podaný pamlsok).
Uvoľňujúce techniky
Správne vykonaná masáž môže byť rovnako uvoľňujúca pre psa ako aj pre Vás (za predpokladu, že Vášmu psovi nevadia dotyky). Adaptil je syntetická substancia, ktorá napodobňuje prirodzené feromóny, ktoré vydávajú fenky, keď sa starajú o svoje šteniatka. Poznáte Thunder shirt? Je to špeciálny typ „trička“, ktorý plní podobnú funkciu ako zavinovačka u dieťaťa. Štúdie preukázali, že psi, ktorí sú zavinutí, kňučia menej, a to z dôvodu, že majú pocit, že sú k niekomu pritúlení alebo dokonca držaní na rukách.

Niektoré z uvedených metód môžete skúšať doma sami, iné však len pod dozorom skúseného odborníka.
Učenie čistotnosti: Kedy a ako začať?
V ideálnom svete bude môc pes kedykoľvek ísť na záhradu, prebehnúť sa a vykonať potrebu. Lenže prax je často iná - ľudia majú psíkov doma, nech už preto, že ich nechcú nechávať samých na záhrade, alebo žiadny pozemok proste nemajú. Tak sa môže stať, že ich po návrate z práce čaká v byte malé alebo väčšie nadelenie - napr. v podobe mláčky. A netýka sa to len šteniatok, ale aj dospelých psov.
Prečo psíkovia doma cikajú?
Pes je čistotné zviera a rozhodne nie je jeho cieľom pobývať v mieste, ktoré si najskôr znečistí výkalmi. Preto väčšinou nebýva zložité naučiť šteňa čistotnému chovaniu. Pre začiatok to chce rozhodne veľký diel trpezlivosti - každému šteniatku pôjde učenie inak a inak rýchlo. Keď vás šteňa privíta mláčkou, o ktorej už dávno ani nevie, netrestajte ho.
Trochu inou motiváciou už môžu mať dospelšie psy, ktorí doma, v byte alebo dokonca v páníčkovej posteli cikajú. Väčšinou hrá rolu psychika. Keď pes (aj cez to, že je zdravý a pravidelne venčený) doma vykonáva potrebu a napr. aj počúrava vaše veci, mali by ste problém riešiť a pokúsiť sa psa toto chovanie odnaučiť.
Ako naučiť šteniatko čistotnosti?
Začať s výchovou psa je nutné už odmalička. Základom úspechu je jasné stanovenie rolí - ja som pán, vodca svorky, a ty si pes, ktorý počúva. Naučiť šteniatko to, že sa „mláčka a bobček“ robia vonku je základom. Učíme ho to ešte pred tým, než začneme s jednoduchým výcvikom typu „sadni“ alebo „daj pac“. So šteniatkom je treba pravidelne chodiť von!
Niektorí kynológovia vravia, že sa dá riadiť zhruba týmto pravidlom: každý mesiac života znamená jednu hodinu naviac, kedy by mal psík vydržať bez cikania. Napríklad, pokiaľ sú šteniatku tri mesiace, malo by vydržať tri hodiny, bez toho, aby urobilo mláčku. To je ale len obecné pravidlo a rovnako ako človek je aj pes živá bytosť, ktorá môže mať rôzne potreby.
Keď sa šteňa prebudí, je čas vyniesť ho von, postaviť ho na trávnik a povzbudiť ho pokynom: „sprav mláčku“ alebo „cikaj“. Pokiaľ psík počúvne a mláčku urobí, musíme ho zavaliť chválou, odmenou, pohladením alebo maškrtou - a v túto chvíľu to skutočne preháňame: „ty si ale dobrý psíček, ty si šikovné šteniatko“. Vhodné je súčasne ho osloviť jeho menom. Chvála je v tomto prípade naozaj veľmi dôležitá.
Pri učení psíka cikať vonku a nie doma, by sme mali zvoliť pozitívny prístup. To znamená, že ho netrestáme za to, keď potrebu vykoná doma, ale chválime ho, keď mláčku urobí vonku. Ak sa šteniatko (popr. starší psík, ktorého sa snažíme odnaučiť cikať doma) vyspí alebo naje, je vhodná chvíľa vziať ho von. Psíka povzbudzujeme stále rovnakým povelom - napríklad „čúrajj“ alebo „urob mláčku“. Pokiaľ mláčku urobí, takmer prehnane ho chválime. Tón hlasu je v tomto prípade rozhodujúci. Psa odmeníme napr. pamlskom.

Čo robiť, ak sa nehoda stane?
Za mláčku psa nikdy netrestáme. Pokiaľ je psík prichytený pri čine, netrestáme ho, ale napomenieme prostým „fuj“ alebo „nesmieš“. Biť alebo inak trestať psa za to, že urobí mláčku, neodporúča väčšina kynológov a skúsených odborníka. Aj tak by mu „nehoda“ nemala prejsť len tak, aby sa z nej neskôr nestal štandard.
Keď sa vrátite domov a nájdete mláčku na podlahe alebo napr. v posteli, robte, že sa nič nestalo. Môže sa totiž stať, že pes počúrava byt kvôli tomu, aby si vynútil pozornosť (v takom prípade stojí za zamyslenie, či sa mu dostatočne venujete, či netrpí samotou alebo psychickými problémami). Preto „nadielku“ ignorujte. Zavrite psa do inej izby a mláčku upracte až vo chvíli, kedy vás nevidí. Späť do miestnosti ho vpusťte až potom, čo bude čisto.
Obecne, čistota v byte je dôležitá. Akonáhle raz pes niekde značkoval a stále je to „cítiť“, môže ho to podnecovať k tomu, aby tam potrebu opäť vykonal. To sa môže týkať napríklad kvetníkov s hlinou, ktorú je treba vymeniť apod. Obzvlášť precikaná miesta (napr. koberce) je potrebné dôkladne vyčistiť.
Moderné metódy výcviku
Dnes sa bežne pri výchove psov používajú elektronické obojky a ďalšie pomôcky, ktoré môžu v mnohých prípadoch (niekedy už doslova zúfalým) majiteľom pomôcť. Pri odnaučovaní cikania psov v byte nejde používať výcvikové obojky, pretože psa by sme trestať nemali. Poslúžiť ale môže tzv. kliker (alebo clicker), ktorý pomocou zvukového signálu psíka naopak chváli a potom spravidla nasleduje odmena v podobe maškrty. Táto metóda výcviku je teda tzv. Pozitívna psychológia vo výcviku psov. Výcvik pomocou klikeru, ako je napríklad naučenie psíka robiť mláčky vonku, podľa niektorých odborníkov prispieva k upevneniu vzťahu medzi štvornohým kamarátom a jeho dvojnohým páníčkom. Okrem toho zvyšuje psie sebavedomie.
Jednoduchý a rychlý trénink psa? KLIKR TRÉNINK 🚀
Privykávanie psa na samotu
Ako sociálne zvieratá žijú psy v spoločnosti svorky. Avšak každý dospelý pes by mal byť schopný zostať pár hodín sám doma. Toto by ste mali začať včasne trénovať. Pretože dospelý pes, ktorý nikdy nebol sám doma, si bude len ťažko vedieť na to zvyknúť. Než necháte psa doma samého, musíte ho nejaký čas na to privykať. Tu sa dozviete, ako najlepšie pri tom postupovať.

Postupný tréning od malička
Keď si zadovážite šteniatko, spravidla ešte nikdy nebolo samé. Minimálne jeho súrodenci mu robili počas prvých týždňov ivota spoločnosť po celé dni. Hneď po prinesení šteniatka domov, by ste však s tréningom nemali začínať, pretože Váš nový štvornohý spolubývajúci si musí najprv na mnohé zvyknúť a tak by bol pre neho pobyt doma osamote stresom navyše. Okrem toho je dôležité nechať si dostatok času na vytvorenie puta medzi Vami a Vaším psom - dôležitý predpoklad na uvoľnené spolunažívanie.
Keď je Váš psík po pár dňoch už zabývaný, môžete opatrne začať s krátkymi každodennými tréningami. Začínajte pomaly. Keď je Vaše šteniatko zamestnané, napr. hračkou pre psy alebo chutnou žuvacou kosťou, nechajte ho opakovane na minútku samé a opustite miestnosť - nie však na dlhšie, pretože šteniatku nemáte ešte chýbať. Tak sa učí, že keď odídete sa vždy aj vrátite, a tak Váš krátky odchod začne pociťovať normálne.
V ďalšom kroku trochu zvýšime stupeň obtiažnosti. Teraz opustite na chvíľu miestnosť, kde sa Vaše šteniatko nachádza, keď práve nie je zamestnané inou činnosťou. Tu ponechajte časový interval tiež krátky - nanajvýš po dvoch minútach sa vráťte do miestnosti. Buďte pri tom kľudní a správajte sa ako zvyčajne - Váš pes sa tak učí, že to je tá najbežnejšia vec, keď ste chvíľu preč. V prípade, že Váš psík počas Vašej neprítomnosti kňučí, ignorujte to, a pri ďalšom cvičení skráťte interval Vašej neprítomnosti. Keď sa psík správa pokojne, pochváľte ho.
Ak sa Vám 2-minútové cvičenie podarilo, vyskúšajte následne odísť z bytu alebo domu na asi tri minúty. Spiace šteniatko by ste nemali nechať samé. Keď odchádzate, nelúčte sa, majte na pamäti, že trénujete bežnú vec. Ak vyžarujete pokoj, ostane aj Váš pes pokojný. Krátke odchody precvičujte viackrát a rôznym spôsobom. Raz opustite dom bez bundy, druhý raz vo vonkajšom outfite. Pes by si mal zvyknúť na všetky možné „vonkajšie varianty“.
Ak Váš pes aj toto cvičenie bez problémov zvládol, postupne dobu Vašej neprítomnosti predlžujte. Raz choďte k pekárovi alebo do schránky, nepredlžujte však čas Vašej neprítomnosti príliš veľkými skokmi a vracajte sa nepredvídateľne. Raz po 10-tich minútach, potom po 5-tich minútach, následne po 15-tich. Tak si Váš psík zvykne na rôzne časové intervaly a nevyčkáva Váš príchod po X minútach. Kľudne mu dajte niečo, čo ho zamestná, ako napr. hračku pre šteniatka, či žuvaciu kosť. V tomto štádiu je dobré sa zdržiavať pár minút v dostatočnej blízkosti bytu, aby ste započuli, ak by šteniatko kňučalo alebo zavíjalo. V žiadnom prípade však zvonku „neodpovedajte“, nakoľko toto by len povzbudilo neželané správanie Vášho psa.
Ak aj toto cvičenie prebehne bez problémov, môžete časy stále viac naťahovať. Myslite však na to, že šteniatko vo veku do štyroch mesiacov by ste nemali nechať samé dlhšie než dve hodiny.
Chceli by ste vedieť, čo Vaše šteniatko doma robí počas Vašej neprítomnosti? Kamera pre zvieratá Vám umožňuje pohľad do sveta Vášho štvornohého priateľa.
Čo robiť, ak sa príznaky separačnej úzkosti objavia?
- Príliš rýchlo ste natiahli čas Vašej neprítomnosti. V tomto prípade sa vráťte pár krokov späť a vykonávajte cvičenia ako na začiatku tréningu veľmi krátko, dokiaľ sa Vaše šteniatko nebude cítiť bezpečne.
- Búrka, silné zabuchnutie dverí alebo hromy: Ak sa Váš psík počas Vašej neprítomnosti zľakne, môže to v tréningu viesť o krok späť.
- Majte na pamäti: Cvičenie robí majstra! I keď si s Vaším psom užívate každú minútu, budete musieť sem tam nechať šteniatko samé doma, či už to bude návšteva vianočných trhov alebo kina.
Ďalšie tipy pre zvládnutie samoty:
- Učte psa od mala na samotu. Aby ste neboli so psom stále spolu, a zrazu ho nárazovo nenechali 8 hodín samého.
- Nerobte zo svojej mini neprítomnosti vedu. Nechajte psíka na chvíľku samého, napr. keď ste v kuchyni a on v obývačke.
- Naučte psa minimálne na pelech, najlepšie na kennelku (klietku).
- Nechajte psa tam, kde sa cíti bezpečne. Najhoršie je, ak pes je celý deň s vami v obývačke a akonáhle odchádzate, strčíte ho do chodby, kde normálne bežne nebýva a nie je na to miesto zvyknutý. Musíte z chodby najskôr bezpečný priestor vytvoriť.
- Vytvorte odchodový rituál. Napr. ak nechám psa stáť uprostred miestnosti a odídem, po chvíľke začne plakať. Ale ak odchádzam, keď leňoší na gauči, všetko je v poriadku.
- Neodchádzajte potajomky. Najhoršia vec pri separačnej úzkosti, čo môžem psovi urobiť je, že sa nepozorovane vyplížim von. On sa potom zobudí a zľakne sa. Nevie, čo sa deje, prečo je majiteľ preč.
- Zistite, čo je spúšťač. Každý pes má iný spúšťač: topánky, bunda, kľúče, zvuk vchodových dverí, nanášanie make-upu, ruksak, nohavice. Ak ide napr. o topánky, naučte psa, že nič neznamenajú. Môžete sa obuť, vrátiť späť na gauč, pozerať Netflix a nič sa nedeje.
Socializácia šteniatka: Dôležitosť v ranom veku
Od správania sa šteniatka k ľuďom prejdime teraz k vnútornému správaniu sa psa. Jeho základy sú položené už od jeho matky a súrodencov a musia sa ďalej rozvíjať. Preskúmajte pomaly spolu s ním okolie, zoznámte ho s ostatnými členmi domácnosti ako je mačka, škrečok, papagáj. Teraz sa učí veľmi rýchlo, a hneď pochopí, že ostatné zvieratá nie sú jeho hračky.
Zistite si u chovateľa Vášho šteniatka adresy majiteľov jeho súrodencov a zorganizujte stretnutie. Je zaujímavé porovnávať, aké rozdiely vo vývoji súrodencov nastali. Ak je pes už pod ochranou vakcíny, mali by ste posilniť jeho kontakt s ostatnými členmi jeho druhu, musí sa ďalej učiť, ako sa majú psy medzi sebou správať a ako sa pri tom prejavovať. Na to sú veľmi dobré tzv. psie škôlky, ktoré pracujú pod rôznymi kynologickými zväzmi a psími cvičišťami. Zväčša sú tu tiež kvalifikovaní výcvikári, pod ktorých vedením sa šteniatka cvičia. Avšak určitý čas tieto zariadenia len pozorujte a až potom sa rozhodnite, či aj Vaše šteniatko by sa malo stať členom.
TIP: Psia škôlka má len vtedy význam, ak v nej prebieha výcvik zodpovedajúci veku a tiež temperamentu prítomných šteniatok.
Pozitívna socializácia prebieha len vtedy, ak pracujeme s chápaním psa a so schopnosťou vcítiť sa do neho. Mladšie psy sa od starších učia, ako sa majú správať. Šikanu treba samozrejme okamžite znemožniť. Kontakt dospelých psov rovnakého pohlavia primerane s opatrnosťou budovať. Tu je v každom prípade potrebná prítomnosť skúseného výcvikára, ktorý rozpozná eventuálnu eskaláciu, alebo agresiu a včas jej účinne zabráni.
Pretrváva názor, že mladí psy si ochranu šteniatok vychutnávajú, to však platí len u psov jednej svorky, nie medzi cudzími psami. Výchovné metódy medzi psami na nás môžu pôsobiť dosť drsne, ale každý pes sa musí naučiť, že jeho prítomnosť nemusí iný pes strpieť a už vôbec nebude ochotný sa s ním hrať. Preto nechajte dôjsť k takémuto kontaktu s inými psami, ktorých majitelia nemajú námietky a nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Je veľa psov, ktorí jednoducho šteniatka neznášajú a cítia sa obťažovaní ich neposedným správaním. Postarajte sa preto, aby Váš nezbedník nechal takéhoto mrmloša na pokoji. Tak sa Váš pes naučí, že nie s každým z jeho druhu môže byť kamarát a ušetrí si tak nejeden nepríjemný stret.
TIP: Nenechajte Vášho psa prísť do kontaktu hociktorým iným psom na ulici, ale opýtajte sa vždy majiteľa, či nemá námietky. Ak je druhý pes priateľský, nechajte oboch nech sa pohrajú, ale bez vodítok, to by mohlo viesť k zamotaniu sa psov. Váš pes sa tiež naučí, že keď je na vodítku má ísť disciplinovane a nie sa krútiť dookola.
Okrem vychovaných psov žiaľ existujú aj psy, ktoré nie sú socializované. Tieto na stret s inými psami reagujú dosť podráždene. Vo väčšine prípadov nie je zlé správanie psa spojené s rasou, ale skoro vždy je to hlúposť, nerozum a zanedbanie výchovy majiteľa. Je dôležité, aby mal Váš pes kontakt s inými psami, ale nie s každým a za každú cenu.

Sociálne správanie a komunikácia psa
Psy sú vynikajúce a úžasné tvory. Upútanie pozornosti: Jedným z najbežnejších dôvodov, prečo psy štekajú, je to, že niečo chcú alebo potrebujú. Môžu byť hladní, chcú maškrty, potrebujú ísť von alebo sa s vami chcú hrať. Nuda: Niektoré plemená psov potrebujú neustálu stimuláciu, fyzickú aj psychickú. Ak sa začnú nudiť, môžu štekať, aby si získali Vašu pozornosť. Stres / úzkosť: Pes, ktorý prežíva separačnú úzkosť, môže zo stresu nutkavo štekať. To môže spôsobiť, že Váš pes bude v depresii a môže tak spôsobovať vo Vašej domácnosti problémy. Strach: Štekanie zo strachu, známe aj ako obranné štekanie, môže spôsobiť, že pes bude vrčať na cudzích ľudí alebo iné psy. Neznáme situácie môžu spôsobiť, že štekajú na vnímanú hrozbu, aby vystrašili druhú stranu. Bolesť: Psy, ktoré majú bolesti, môžu nadmerne štekať, aby oznámili, že potrebujú pomoc. Ochrana teritória: Agresívnejšie plemená psov budú štekať na obranu svojho územia. Niektoré zvieratá s úzkostnými sklonmi štekajú, aby sa upokojili. Neustále štekanie môže rušiť Vašich susedov.
Niektoré plemená môžu byť náchylnejšie na štekanie ako iné, ale svojho psa môžete ľahko naučiť ako sa tomuto správaniu vyhnúť. Vďaka správnemu vedeniu, tréningu a trpezlivosti môžete každého psa naučiť prestať štekať, keď zostane sám. Pes nemusí byť unavený zo štekania, ale môže byť príliš unavený na to, aby štekal. Určité elementy môžu byť spúšťačom pre štekanie bez ohľadu na to, či ste s ním doma alebo nie. CBD je kanabinoid pochádzajúci z konope. Najdôležitejšia je trpezlivosť! Zlé návyky a úzkosť nezmiznú zo dňa na deň a Vy by ste mali vždy zostať pozitívni a povzbudzovať svojho psa, aby bol vnímavejší na výcvik.

Čo ak sa šteniatko počas prechádzky náhle zastaví a odmieta pokračovať? Na tému „výcvik na vodítku“ či „čo robiť, ak šteniatko ťahá na vodítku“ existuje nespočetné množstvo rád. Ešte pred chvíľou šteniatko veselo poskakovalo vedľa vás na vodítku, no zrazu sa zastaví, sadne si na svoj nadýchaný zadoček a nepohne sa ani o krok. „Moje šteniatko je lenivé, nerado chodí na prechádzky,“ hovoria často nešťastní majitelia. Pravdou však je, že šteniatko to nerobí úmyselne. Ak sa zastaví a odmieta ísť ďalej, pravdepodobne sa cíti preťažené. Predstavte si svet očami šteniatka: prvé týždne života strávilo v známom prostredí so svojou mamou, súrodencami a chovateľom. Mnohí psi pochádzajú z vidieka alebo dokonca z iných krajín (napr. Teraz sa však ocitlo v úplne novom svete - s novými ľuďmi, v cudzom prostredí a s množstvom neznámych podnetov. Sluch: Psy počujú omnoho lepšie ako ľudia. Čuch: Psy vnímajú svet hlavne nosom. Cítia pachy iných psov, ľudí, odpadkov či potravy - všetko naraz.
Neťahajte ho! Dajte mu čas na spracovanie situácie. Podporte ho jemne a trpezlivo. Chváľte ho! „Najdôležitejšie je psa nepreťažovať.“ Ak bývate na vidieku, choďte s ním do mesta - ak bývate v meste choďte s ním do lesa. Trénujte chôdzu na hladkých podlahách z rôznych materiálov. Choďte napríklad na vlakovú stanicu, alebo do nákupného centra (je to veľmi dôležité pre psy, ktoré budú neskôr vystavované na výstavách). Nechajte cudzích ľudí prezrieť si chrup Vášho šteniatka, to je tiež dôležité na výstavách či u zverolekára. Postavte veľkého psa sem-tam na stôl, alebo ho kúsok poneste. Zblížte ho s cudzími ľuďmi - malými, tučnými, chudými, starými a mladými. Mal by spoznať detské kočíky, invalidné vozíky, motorky či výťahy, prostriedky verejnej dopravy, ale aj iné zvieratá.
TIP: Ak Váš pes z neistoty a strachu kňučí, alebo zavíja nekričte na neho a v žiadnom prípade ho nehrešte. Považoval by to za Vaše spolukňučanie a myslel by si, že jeho správanie je podľa Vás v poriadku. Odveďte jeho pozornosť keksami, hračkou, alebo za pomoci iného člena rodiny, či svorky a pokračujete v cvičení. Držte svojho psa pri takýchto cvičeniach vždy na vodítku, lebo len tak ho máte pri nečakaných reakciách pod kontrolou. Vodítko ako také znázorňuje prepojenie Vás a Vášho psa a dáva mu istotu. V nových situáciách by ste mali byť pre Vášho psa zvlášť pokojným a suverénnym príkladom, lebo sa v nich veľmi silno orientuje podľa vodcu svorky a to ste v tomto prípade Vy. Správajte sa uvoľnene a samozrejme psovi vždy dajte na vedomie, že sa niet čoho obávať.