Dingo (Canis lupus dingo) je považovaný za jedno z najstarších psovitých plemien, ktoré sa objavilo na austrálskom kontinente približne pred 4 000 až 5 000 rokmi. Najstaršie archeologické nálezy kostrových pozostatkov pochádzajú z doby pred viac ako 3 000 rokmi. Pes dingo bol prvýkrát popísaný nemeckým zoológom Friedrichom Meyerom v roku 1793 ako Canis antarcticus, od tej doby sa ale jeho pomenovanie niekoľkokrát menilo. Trebárs v 20. storočí bol používaný názov Canis familiaris dingo, dingovia teda boli braní ako poddruh psa domáceho. V súčasnosti sa však často kríži s túlavými domácimi psami, čo ohrozuje jeho genetickú jedinečnosť.
Austrálsky pes dingo (Canis lupus dingo) je pravdepodobne najstarším psím plemenom na svete. Vyplýva to z medzinárodnej štúdie zameranej na genetickú príbuznosť vlkov a domácich psov. Vedci porovnali genetické vzorky viac ako 900 psov z 85 plemien vrátane dingov s DNA vzorkami divých vlkov (Canis lupus) zo Severnej Ameriky, Európy, východnej Ázie a Blízkeho východu. Zistili, že dingo a jeho blízky príbuzný, divý pes druhu Canis lupus hallstromi žijúci na Novej Guiney, sú geneticky príbuznejší vlkom než ktorékoľvek moderné psie plemeno. Tento objav podľa austrálskych vedcov z University of New South Wales, ktorí sa na štúdii taktiež podieľali, prispeje k ochrane voľne žijúcich dingov a ich prirodzeného prostredia.
Dingo je jedným z najzáhadnejších zvierat na svete. Tento divoký pes obýva austrálske vnútrozemie už tisíce rokov. Vzbudzuje zvedavosť vedcov aj milovníkov zvierat. Ale čo to vlastne dingo je? Ako vyzerá, čím sa živí a aké sú jeho charakteristické znaky?
Ako vyzerá dingo?
Pes dingo, známy aj ako austrálsky dingo (Canis dingo), je stredne veľký pes so štíhlym, ale mohutným telom. Dospelí dingovia zvyčajne vážia medzi 13 a 20 kg a merajú okolo 60 cm v ramenách. Ich srsť je zvyčajne pieskovo-červená, aj keď môžete nájsť aj dinga s bielou, čiernou alebo hnedou srsťou. Srsť Dingov je krátka a hustá, čo im pomáha prežiť drsné austrálske podnebie. Charakteristické pre tento druh sú aj špicaté uši, predĺžený ňufák a mierne šikmé oči, ktoré im dodávajú dravý vzhľad.
Dingo má atletickú a svalnatú stavbu tela, ktorá mu poskytuje agilitu a rýchlosť potrebnú na lov. Dospelý samec váži medzi 12 až 22 kg, samice bývajú menšie. Typická je mäkká, krátka srsť s rôznymi farebnými variáciami, najčastejšie od svetlo zlatej až po tmavohnedú či čiernu. Často sa vyskytuje zlatohnedá srsť s bielymi znakmi na labkách, hrudi a chvoste. Väčšina dingov je hrdzavá alebo hrdzavo plavá. Ešte v 19. storočí ale existovali aj dingovia čierni s hnedým pálením, dingovia s tmavým chrbtom a dokonca aj bieli.
V rámci výzkumu vědci provedli i srovnávací měření dingů a domácích psů. Odhalili tak některé anatomické znaky typické pro dingy, které většina současných psů postrádá: Tělo dingů je delší, než je jeho výška v kohoutku (ta bývá kolem 55 cm), jeho hrudní koš je dlouhý a směrem dozadu se rozšiřuje. Nejširší částí těla je hlava, ta je širší než úzký hrudník.
Čím sa živí dingo?
Dingo sú dravci so širokou stravou. Vo svojom prirodzenom prostredí sa živia hlavne mäsom, lovia rôzne zvieratá v závislosti od dostupnosti potravy. Austrálsky dingo najčastejšie loví malé a stredne veľké cicavce, ako sú králiky, kengury a vombaty. Nepohrdnú ani vtákmi, plazmi a dokonca ani hmyzom.
Dingo sa živia tým, čo si sám uloví. Sú to efektívni lovci a väčšinou lovia menšiu zver, ako sú králiky, vtáky či plazy. Keď lovia vo svorke, dokážu zložiť aj väčšiu korisť, napríklad klokana. Zaujímavosťou je, že zvyšky koristi, ktorú neminú, zakopávajú do zeme, aby sa mohli neskôr vrátiť a zjesť ich. Zvyšky koristi zástupcovia dinga zahrabávajú do zeme, aby ich vyhrabali a zjedli neskôr.
Pravdepodobne vznikol zo psa domáceho počas posledných 10 000 rokov a je teraz schopný žiť v mnohých prírodných terénoch. Loví raz denne za súmraku. Loví králiky, hlodavce, malé kengury a vtáky. Príležitostne alebo v čase núdze sa živí aj ovocím, časťami rastlín a zdochlinami.
Aké sú vlastnosti dinga?
Dingovia sú jedinečné psy so silným inštinktom prežitia. Na rozdiel od domestikovaných psov žijú dingovia v skupinách, ktoré pripomínajú vlčie svorky. Sú to spoločenské zvieratá, ktoré spolupracujú pri love a starostlivosti o svoje mláďatá. Dingo sú tiež mimoriadne inteligentní, čo im umožňuje prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam prostredia. Jedným z najvýraznejších spôsobov správania dingov je ich spôsob komunikácie.
Dingo je plachý a samostatný, vyznačuje sa nočným spôsobom života a najaktívnejší je v čase súmraku alebo svitania. Hoci dokáže štekať, jeho štekot je krátky a zriedkavý, pripomína skôr vytie podobné vlkom. Pri strete s ľuďmi alebo pocite ohrozenia sa Dingo správa opatrne a často zvolí únik.
Dingo žije v malých rodinných skupinách, ktoré dokážu spolupracovať pri love. Smečku dingů obvykle tvoří rozmnožující se pár a několik potomků. Naproti tomu zdivočelí psi vytvářejí velké smečky bez vzájemných vazeb a domovského území. Dingové jsou soběstační, lidskou péči nepotřebují a nevyhledávají.
Najaktívnejší je pri súmraku a svitaní, všeobecne je považovaný za nočného tvora. Vie štekať, ale zvuk je iný, než poznáme u domácich chlpáčov. Keď sa ale chce prejaviť, väčšinou je to vytím. Voči ľuďom je plachý, od ľudských obydlí sa drží v dostatočnej vzdialenosti, a pokiaľ nie je dingo priamo ohrozený, pred možným nepriateľom uteká.
Pes dingo sa dostal do Austrálie z Indonézie spolu s ľuďmi pred približne 5000 rokmi. Neskôr však zdivočel a stal sa z neho najväčší a vrcholový suchozemský predátor Austrálie.
Dingo ako domáce zviera
Hoci dingo fascinuje veľa ľudí, treba mať na pamäti, že sú to divoké zvieratá a nie sú vhodné na chovanie ako domáce zvieratá. Americký pes dingo, alebo pes Carolina, ktorý sa často zamieňa s austrálskym dingom, má bližšie k typickým domácim psom a možno ho chovať ako ľudského spoločníka.
Dingo potrebuje slobodu a veľký priestor, a preto je nevhodný pre klasický chov.
Koľko stojí dingo?
Pokiaľ ide o cenu psa dinga, na túto otázku je ťažké jednoznačne odpovedať, pretože dingo je chránený druh a na trhu nie je dostupný ako domáci miláčik. V prípade amerického psa dingo (Carolina dog) sa ceny môžu líšiť v závislosti od chovateľa, ale zvyčajne sa pohybujú od niekoľkých až po 20 tisíc zlotých.
Dingo ako dôležité zviera Austrálie
Dingo je uznávaný ako jeden zo symbolov austrálskej divočiny a zohráva kľúčovú úlohu v jej kultúre a mytológii. Dingo sa stal obľúbeným motívom aj v austrálskom umení, literatúre a filme. Keď sa povie Austrália, väčšina z nás si okamžite predstaví kengury, koaly či farebný svet Veľkej koralovej bariéry. Dingo je dokonalým symbolom austrálskej divočiny. Žije naprieč celým kontinentom, od pobrežných dažďových pralesov až po suché púšte vo vnútrozemí.
Dingo je vrcholový australský predátor, který má pro místní faunu značný význam.
V priemere váži okolo 18 kilogramov a jeho dlhé nohy i štíhle telo sú ideálne prispôsobené na život v tak drsných podmienkach. Dokáže loviť nielen cicavce, ale aj plazy či vtáky.
Aj napriek tomu, že je dnes dingo považovaný za súčasť austrálskej fauny, v minulosti to tak nebolo. Dingo, na rozdiel od ostatných pôvodných zvieracích obyvateľov najmenšieho kontinentu, nie je vačkovec. Pochádza z oblasti dnešnej južnej Číny a do Austrálie sa dostal pred približne 4000 rokmi.
Európski osadníci ho v 19. storočí označili za škodcu a rozhodli sa chrániť svoje ovce. Výsledkom bolo postavenie takzvaného „Dingo Fence“ - najdlhšieho plotu na svete, ktorý sa tiahne približne 5 614 kilometrov cez Queensland až k južnému pobrežiu.
Dingo je dnes zaradený medzi zraniteľné druhy (Vulnerable), najmä kvôli kríženiu s domácimi psami. Ak sa pridáte k BUBO na zájazd Nový Zéland, Austrália, určite si nájdite čas zastaviť sa pri niektorom z týchto parkov či rezervácií a pozorujte ho.
Uznání dinga jako samostatného druhu je pro něj důležitou změnou. Až dosud ho mohli farmáři zabíjet bez omezení. Jeho zařazení do australské fauny mu přinese zaslouženou ochranu.
Zoznámte sa s úžasným austrálskym pôvodným divým psom plemena Dingo - fakty pre deti
Vzájomné křížení a genetická odlišnosť
U väčšiny zvierat nedochádza ku kríženiu medzi blízko príbuznými druhmi alebo podobne ako u samíc koní a samcov oslíkov vznikajú mulice - obvykle neplodní potomkovia. Mnoho psovitých druhov (vrátane vlkov, dingo a psov) sa však môže krížiť a priviesť na svet plodné potomstvo. Vymedzenie druhových hraníc u psovitých šeliem je preto obtiažnejšie.
Geny domácích psů se ale v DNA dingů přece jen našly. Vysvětlení je jednoduché, dingové se křížili se psy, kteří přišli do Austrálie s evropskými přistěhovalci v průběhu 19. století. Křížení dingů se psy přitom neznamená, že přestávají být odlišným druhem. Např. v Severní Americe se vyskytují kříženci psů a vlků či kojotů, a přesto vlci nepřestávají být vlky a kojoti kojoty. Vědci dokonce soudí, že podobné křížení je přirozenou součástí evoluce - vývoje druhů.
Že jsou dingové odlišným druhem, dokládají i rozdíly ve způsobu života.
História a pôvod
Domácí psi přišli na australský kontinent v roce 1788 s prvními 11 loděmi trestanců. Dingové zde byli již dříve, stejně jako australští domorodci, kteří přišli na kontinent asi před 65 000 lety. Velká část dnešních australských psů dingo má ve svých předcích psa domácího, ale podle fosilních důkazů se dingo do Austrálie dostal nejméně před 4 000 lety (je možné, že ještě dřív, ale žádné fosilie se zatím nenašly).
Dingo (Canis lupus dingo) je považován za jedno z nejstarších psovitých plemien, ktoré sa objavilo na austrálskom kontinente približne pred 4 000 až 5 000 rokmi. Najstaršie archeologické nálezy kostrových pozostatkov pochádzajú z doby pred viac ako 3 000 rokmi. Dingo sa považuje za jedinečnú divokú psovitú šelmu a jeho pôvod je pravdepodobne spojený s príchodom prvých ľudí na austrálsky kontinent.
História Najstaršie kostrové pozostatky dinga, ktoré boli doteraz nájdené, pochádzajú z doby asi pred 3 000 rokmi. Avšak sa predpokladá, že prvé dingovia sa v Austrálii objavili už pred 4 000 rokmi.
Pes dingo sa dostal do Austrálie z Indonézie spolu s ľuďmi pred približne 5000 rokmi.
Rozdiely oproti domácim psom
Dingo a blízko príbuzní novoguinejskí spievajúci psi vyzerajú na prvý pohľad ako psy. Geneticky aj chovaním sa od psov líšia. Nie sú schopní tráviť škroby a tiež vo vzťahu k ľuďom sa podobajú skôr vlkom.
Väčšina domácich psov sa vyvinula spoločne s ľuďmi. Keď sa ľudia stali poľnohospodármi, prešli na stravu obsahujúcu veľké množstvo škrobu, či už z kukurice, ryže, zemiakov alebo pšenice. Genóm psov sa zmenil tak, aby umožnil trávenie týchto škrobov. Ale psi dingo, rovnako ako vlci, majú len veľmi málo génov pre trávenie škrobov.
Schopnosť naviazať úzku väzbu s človekom je u psov dingo obmedzená. Domorodí Australané síce v minulosti kradli šteňatá dingo z ich nor a vychovávali ich, ale tieto šteňatá v dospelosti obvykle opúšťali ľudské domovy a odchádzali sa rozmnožovať a vychovávať svoje potomstvo. Domorodí Australané tiež nemanipulovali s chovom dingov, čo je znakom domestikácie.
Dingo je tiež skvele prispôsobený austrálskemu vnútrozemiu a v tomto prostredí sa mu dobre darí, na rozdiel od zdivočených domácich psov, ktorí vo vnútrozemí prospievajú oveľa horšie.
Vzhľadom podobní, povahou menej.
Zdravie a životné podmienky
Dingo je prirodzene divoké zviera, ktoré žije v odľahlých a suchých oblastiach Austrálie. Svoje obydlia si vytvára v norách alebo úkrytoch blízko vodných zdrojov, kde sa ukrýva pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami. Dingovia žijú väčšinou mimo dosahu ľudí, no v niektorých oblastiach Austrálie sa chovajú aj ako domáci miláčikovia, pričom však vyžadujú špecifický prístup a socializáciu.
Dingovia majú prirodzenú odolnosť voči chorobám, ale ich životné podmienky v divočine predstavujú značné riziká. Medzi najčastejšie príčiny úmrtia patrí dehydratácia, vyhladovanie či choroby spôsobené parazitmi. Často čelia uštipnutiu jedovatými hadmi alebo iným zraneniam počas lovu. V období sucha sú tiež vystavení extrémnym podmienkam, kde má nedostatok potravy a vody fatálne dôsledky.
Zdravie Dingovia sú náchylní k rovnakým chorobám ako klasickí psíkovia. Medzi hlavné príčiny úmrtí ale patrí predovšetkým dehydratácia, ktorá sa objavuje v období sucha, či vyhladovanie, pretože starí jedinci dinga sú často odháňaní od zdrojov potravy. Ďalej potom umierajú na následky uštipnutia hladom a na následky najrôznejších zranenia iné veľké lesnej zveri. Dožívajú sa väčšinou siedmich až ôsmich rokov veku.
Táto psovitá šelma obýva Austráliu a niektoré oblasti krajín juhovýchodnej Ázie. Žije v opustených a rozšírených zajačích norách alebo podobných podzemných priestoroch v blízkosti zdrojov vody. Niektorí Austrálčania ich ale chovajú ako domácich miláčikov. V iných krajinách sú k videniu v zoologických záhradách, u nás v Čechách to je ZOO v Plzni.
Dingo je fascinujúce plemeno, ktoré kombinuje nezávislosť, vytrvalosť a adaptáciu na náročné podmienky austrálskej divočiny. Ako divoká šelma s unikátnymi vlastnosťami predstavuje spojenie medzi domestikovanými psami a ich divokými príbuznými, čo mu dodáva zvláštny status v živočíšnej ríši.
tags: #pes #dingo #informacie