Príbeh Hačikóa, psa plemena akita inu, patrí medzi najslávnejšie a najdojímavejšie kapitoly japonskej kultúry, ktorá prekonala aj hranice času a miesta. Hačikó bol verný priateľ, ktorý sa stal symbolom nekonečnej oddanosti a pripomienkou toho, že rituál čakania môže mať najčistejšie vyznanie lásky.
Zrod legendy
Hačikó sa narodil 8. marca 1923 pri meste Ódate v Japonsku a o rok neskôr ho adoptoval profesor Hidesaburó Ueno, ktorý ho vzal do Tokia, do štvrte Šibuja. Každé ráno Hačikó sprevádzal svojho pánna na vlak a večer naňho trpezlivo čakal pri stanici. 21. mája 1925 profesor náhle zomrel na krvácanie do mozgu a Hačikó už nikdy nevidel svojho pána, no jeho nádej a vernosť pokračovali ďalej.
Verš a svedectvo vernosti
Hačikóova oddanosť sa stala symbolom, ktorý inšpiroval širokú verejnosť. V roku 1932 vyšel článok v Asahi Šinbun, ktorý navodil celonárodný záujem a potvrdil, že psy dokážu prekonať aj hranice času. V roku 1934 bola pred stanicou Šibuja odhalená bronzová socha Hačikóa, ktorá bola po vojne nahradená novou sochou v roku 1948. Jedna zo soch je umiestnená aj v rodnom meste Hačikóa Ódate.
Hačikó v kultúre a médiách
Námet Hačikóa inšpiroval množstvo projektov a diel. V roku 1987 vznikol film Hachiko Monogatari, ktorý sa stal veľkým hitom v Japonsku a neskôr aj celosvetovo rešpektovaným príbehom. V roku 2009 bol natočený americký film Hačikó: Príbeh psa so slávnym hercom Richardom Gereom, ktorý príbeh preniesol do súčasnosti a do Ameriky, no zachoval jadro skutočného príbehu.
Príbeh Hačikóa sa stal materiálom pre knihy a dokonca aj pre projekty, ktoré oslavujú 100. výročie jeho narodenia a pozývajú fanúšikov z celého sveta na oslavy. Hachi100 zaznamenáva hlavné míľníky: 1923 narodenie, 1924 stretnutie s profesorom, 1925 smrť Uena, 1932 celonárodný záujem, 1934 socha pred stanicou, a 1935 smrť Hačikóa.
Plemeno, kultúrne označenie a vplyv na spoločnosť
Hačikó patril k plemenu Akita Inu, ktoré je vo svojej histórii veľmi staré a uznávané v Japonsku: plemeno označené ako národná ikona už v roku 1931. Akity boli tradične loveckými psami, známymi svojou silou, odvahou a lojalitou, a dnešný obraz tohto plemena je spojený s oddanosťou a rodinným putom.
Spomienky a pamätné miesta
Spomienková ceremónia Hačikóovej vernosti sa každoročne koná 8. marca na železničnej stanici Šibuja. V Tokiu sa prejav vernosti pripomína aj prostredníctvom dômyselných iniciatív a osôb, ktoré Hačikóa uctievajú. Okrem hlavného miesta v Šibuji má Hačikó sochu aj v Ódate, v rodnom meste psíka, a jeho hrob nájdeme na cintoríne Aoyama v Tokiu. V roku 2015 bola na Tokijskej univerzite odhalená bronzová socha Hačikóa ako pocta profesorovi Uenovi a jeho vernosti.
Posolstvo Hačikóa dnes
Hoci pôvodný kontext Hačikóa bol spojený s vojnou a národnou identitou, dnes predstavuje univerzálne posolstvo oddanosti a vzťahu človek-zviera. Jeho príbeh ukazuje, že aj zdánlivo bežný okamih môže mať veľký význam a že láska a vernosť zostávajú nadčasové.
Na snímke vidíme ikonickú sochu Hačikóa, ktorá stála na stanici Šibuja už od roku 1934 a dodnes pripomína jeho príbeh vernosti.
Socha Hačikóa v jeho rodnom meste Ódate, ktorá odráža puto medzi psom a jeho prvým majiteľom.
Legenda v číslach a faktoch
- Hačikó sa narodil 8. marca 1923 a zomrel 8. marca 1935.
- V roku 1924 sa stretol s profesorom Uenom; následne ho sprevádzal na vlak a čakal na stanicu každý deň.
- V roku 1932 vyšel článok v Asahi Šinbun, ktorý vyvolal celonárodný záujem o jeho vernosť.
- Bronzová socha Hačikóa bola odhalená v roku 1934 a nahradená v roku 1948 po vojne.
- Plemeno Akita Inu bolo vyhlásené za národnú ikonu v roku 1931.
Reflexia o spoločnosti a povahe zvierat
Psy sú už po stáročia súčasťou ľudskej histórie a medzi nimi Hačikó predstavuje jeden z najintímnejších vzťahov medzi človekom a zvieraťom. Vernosť psov je často považovaná za vzor pre ľudské city a spoločenské hodnoty, ktoré sú vnímané ako ideál v súčasnosti aj v školách a medzi rodičmi po celom svete.