Leonberger pochádza z Nemecka a jeho vznik sa datuje na koniec 19. storočia, kedy sa vyšší funkcionár z mesta Leonberg, Henrich Essig, pokúsil o kríženie novofundlandského psa, bernardína a pyrenejského ovčiaka. Hlavným cieľom tohto kríženia bolo vytvoriť pokojného psa s majestátnym vzhľadom leva. Nové plemeno si rýchlo získalo popularitu, najmä medzi významnými osobnosťami a šľachtou. Počas oboch svetových vojen plemeno utrpelo značné straty a takmer vymizlo. Početný stav chovných psov sa znížil na minimum, ale vďaka niekoľkým zachráneným jedincom sa chov podarilo obnoviť. Na začiatku 20. storočia sa plemeno dostalo aj za oceán. V roku 2010 uznala organizácia AKC Leonberga ako oficiálne plemeno a zaradila ho do pracovnej skupiny.
Leonberger je veľmi živý a inteligentný pes. Je citlivý a ťažko znáša domáce spory a hádky. V prípade konfliktov sa môže pokúsiť zasiahnuť a brániť svojho pána. Tento pes je prirodzený strážca, ale zároveň má priateľskú povahu. Leonberger je majestátny, silný a veľký pes s sebavedomým vystupovaním, ktorý svojím vzhľadom pripomína leva. Má stredne veľkú a trochu pretiahnutú hlavu s čiernou papuľou. Oči sú stredne veľké, oválne a majú svetlo-tmavú farbu. Uši sú stredne veľké, previsnuté a priliehajúce k hlave. Telo je mohutné, so širokým hrudníkom a svalnatou konštrukciou. Srsť Leonbergera je hustá, na hrudi tvorí bohatú hrivu, a na končatinách je dlhšia. Pes má vždy čiernu masku, pričom zvyšok tela je pokrytý dlhou a hustou srsťou v pieskovej, žltej, krémovej, červenej alebo červeno-hnedej farbe.

Leonberger je veľký pes, a preto je ideálny do rodinného domu so záhradou, kde sa môže pohybovať. Vďaka svojej hustej srsti je vhodný na celoročný chov vonku a zimu zvláda dobre, avšak mal by mať prístup k zateplenej búde. Základný výcvik by mal byť samozrejmosťou pre každé plemeno psa, a Leonberger nie je výnimkou. Hry na preťahovanie s lanom nemajú veľký význam, preto je lepšie sa zamerať na výcvik poslušnosti, aby bol pes ovládateľný a dôveroval vám. Privolanie by mal zvládať na prvý pokus.
Leonberger má hustú srsť, preto je dôležité ho vyčesávať aspoň raz týždenne, pričom počas obdobia výmeny srsti je potrebné česať častejšie. Je dobré sa pripraviť na množstvo srsti. Ako pri iných plemenách, aj tu je dôležitá dentálna hygiena a pravidelná kontrola uší a očí. Na čistenie zubov sú k dispozícii rôzne produkty, ale odporúčame aj hryzacie hračky alebo špikové kosti, ktoré pomáhajú čistiť zuby a cvičiť sánky.
Porovnaním s inými plemenami má Leonberger relatívne málo zdravotných problémov. Medzi dedičné choroby patrí polyneuropatia Leonbergera. Vzhľadom na rýchly rast a veľkosť plemena sa môže vyskytnúť aj dysplázia bedrového a lakťového kĺbu. Ako každé väčšie plemeno, aj Leonberger má sklon k torzii žalúdka. Najčastejšími príčinami smrti u Leonbergera je rakovina, šedý zákal a rôzne srdcové choroby. Veľké plemená sú náročné na výživu, a preto je dôležitá kvalitná strava. Od mladého veku by ste mali dbať na kvalitu stravy, či už ide o BARF alebo granule. Od 3 mesiacov je vhodné podávať kĺbovú výživu, aby sa predišlo možným komplikáciám. Odporúča sa nízkokalorické krmivo, aby sa zabránilo extrémne rýchlemu rastu. Krmnú dávku je vhodné rozdeliť do viacerých porcií, pričom veľkosť dávky by mala závisieť od veku a úrovne aktivity psa.

Som súčasťou tímu Panakei, kde sa dlhodobo venujem výskumu v oblasti výživy, zdravia a celkovej starostlivosti o psov. Špecializujem sa na témy spojené s výživou, zdravotnou prevenciou, správaním a každodennou starostlivosťou.
Možno vás napadne, že pomenovanie tohto psíka je odvodené od leva. Áno aj nie. Bol raz jeden pán, a ten žil v nemeckom meste Leonberg, v ktorého mestskom znaku je mimo iného lev. Všetko začalo roku 1846, kedy ten istý pán menom Heinrich Essig, začal robiť hokus pokusy so svojou početnou svorkou psov. Pripustil čiernobieleho Landseera k dlouhosrstému bernardínovi. Po krížení štyroch generácií potom ešte zaradil do chovu pyrenejského horského psa. A vznikol „leon“.
Počas druhej svetovej vojny nemal na ružiach ustlané a takmer vyhynul. V našich končinách prvé zmienky o tejto rase spadajú do 80. rokov 19. storočia. Prvý chov bol potom iniciovaný v roku 1947. Na prvý pohľad veľmi sebavedomý, svalnatý pes s dlhou, veľmi huňatou srsťou. Patrí k veľkým plemenám vzbudzujúcim nutnú dávku rešpektu, ale rozhodne svojou veľkosťou nestráca ani trochu zo svojej elegancie. K tomu, okrem leví hrivy na krku, tiež prispieva i odtieň kožuchu. Môže byť svetložltý, zlatý až červenohnedý, podstatná je čierna maska, ktorá je nevyhnutná. Vyskytujú sa aj jedinci s prímesou čiernej farby v srsti, ale čierna farba nesmie určovať celkový vzhľad. Krásne múdre očí majú tmavú hnedú farbu a veľké súmerné uši sú zvesené a majú zaoblenú špičku.
Jedinci tohto plemena dorastajú v priemere výšky 72 - 80 cm u psov a 65 - 75 cm u sučiek a dosahujú váhy 40 - 70 kg. Stretnúť leonbergera tvárou v tvár, tak sa asi radšej budete rýchlo pratať z cesty. Ale čo z vonku vyzerá ako nekompromisný dravec, tak vo vnútri väčšieho dobráka a maznáčika by ste nenašli. Miluje svoju rodinu, miluje malé deti, miluje ľudí. Potrebuje s nimi byť v neustálom kontakte, preto nie je vhodné ho nechávať dlho samotného. Pre jedno poškrabkanie vám nedá pokoj tak dlho, kým nedosiahne svojho. A zároveň vás nikdy nenechá byť smutnými. Na druhú stranu je veľmi dobrý strážca, svoju rodinu má neustále pod kontrolou a nikdy nedopustí, aby komukoľvek bolo ublížené. Miluje pohyb, zábavu, vodu a plávanie. Bude tak verným spoločníkom pri všetkých rodinných aktivitách, bez toho aby ste sa museli báť, že by ublížil muche. Rád sa stane aj psom záchranárom.

Chlpatý kožuch, ktorý je ozdobou každého leonbergera, bude tiež pravdepodobne asi jediným neduhom, s ktorým sa budete musieť zmieriť. Dlhá srsť v období pĺznutia bude vašim súputníkom naozaj všade. Keďže leonberger je mohutné plemeno, ktoré miluje pohyb, musíme dbať na správny vývoj pohybového aparátu už od šteňacieho veku. V obdobie spurtového rastu ho nepreťažovať a dbať aj na kvalitnú výživu. Granuly so správnym zložením a potravinové doplnky by sa mali stať súčasťou jeho jedálnička už od prvých krôčikov. A ďalší dôležitý bod, než si tohto obríka zaobstaráte. Ako u väčšiny veľkých plemien aj leoni sú náchylné na torziu žalúdka, aj tu sa oplatí prevencia v podobe kvalitnej stravy rozdelenej minimálne do dvoch denných porcií.
Objavte ďalšie zaujímavé články, ktoré by vám mohli uniknúť! Pravidelne pre vás vyberáme to najzaujímavejšie - inšpiratívne príbehy, užitočné tipy aj aktuálne dianie, ktoré stojí za vašu pozornosť. Kompletné, superprémiové, príchuť hovädzie (monoproteín), pre dospelých psov všetkých plemien. Používame súbory cookie, aby sme vám umožnili pohodlné prehliadanie webovej stránky a vďaka analýze neustále zlepšovali jej funkcie, výkon a použiteľnosť.

Áno, je to obrovský a silný pes, ale leonberger je známy aj svojou aristokratickou eleganciou a pôvabom. Samec môže v ramenách dosahovať výšku viac ako 75 cm a vážiť toľko ako dospelý človek. Fenky sú menšie, ale stále sú to poriadne veľké psy. K charakteristickým znakom plemena patrí stredne dlhá nepremokavá srsť, trojuholníkové uši, huňatý chvost a čierna maska na tvári, ktorá láskavo rámuje tmavohnedé oči. Dramatickým znakom srsti samcov je levia hriva okolo krku a hrude. Dobre stavaný leonberger sa pohybuje ľahkou, pružnou chôdzou. Leo je priateľský, ale nie je to žiadny hlupák. Ako strážni psi a všestranní pracovníci vykazujú inteligenciu a zdravý úsudok. Leo vyžaduje veľa česania, dostatok priestoru na šantenie a neobmedzenú lásku.
Leonbergery sú bujne osrstený obor nemeckého pôvodu. Starostlivosť o leonbergerov si vyžaduje pozornosť voči ich osobitným vlastnostiam a potrebám. Tieto psy majú hustú dvojitú srsť, ktorá si vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Ich kefovanie 2 - 3-krát týždenne je nevyhnutné na zabránenie tvorbe rohože a zníženie línania. Hoci leonbergeri nepotrebujú časté kúpanie kvôli ich prirodzenej vrstve oleja, občasné kúpanie so šampónom určeným pre psov je potrebné. Nechajte im ostrihať nechty, aby ste predišli ich zarastaniu a nepohodliu, a pravidelne im kontrolujte uši, či sa v nich nenachádzajú známky infekcie alebo nahromadeného vosku. Starostlivosť o chrup je nevyhnutná, preto im nezabudnite čistiť zuby a poskytovať dentálne hryzátka.
Pokiaľ ide o pohyb, leonbergy sú veľké, aktívne plemeno, takže každodenný pohyb je nevyhnutný, či už prostredníctvom prechádzok, hier alebo iných fyzických aktivít. Včasná socializácia a výcvik poslušnosti sú veľmi dôležité pre ich pohodu a zabezpečenie priateľského vzťahu k ľuďom a iným zvieratám. Zabezpečte im vyváženú stravu primeranú ich veku a úrovni aktivity, pričom dbajte na to, aby ste ich neprekrmovali, aby ste predišli obezite. Pravidelné veterinárne prehliadky sú nevyhnutné na monitorovanie ich zdravia a riešenie akýchkoľvek problémov.
Leonberger je plemeno psov, ktoré sa pre svoju veľkosť a pokojný temperament často označuje ako „nežný obor“. Sú známe svojou priateľskou a láskavou povahou, vďaka ktorej sú skvelými spoločníkmi pre rodiny aj jednotlivcov. Leonbergy sú zvyčajne veľmi priateľské k ľuďom vrátane detí a cudzích ľudí a sú známe svojou dobromyseľnou a spoločenskou povahou. Hoci sú vo všeobecnosti mierni, môžu byť ochranárski voči svojim rodinám a domovom. Tieto psy sú tiež hravé a majú radi vonkajšie aktivity a hry so svojimi majiteľmi. Vďaka svojej inteligencii a ochote vyhovieť reagujú na výcvik. Leonbergy sú známe svojou láskavou povahou a často vyhľadávajú pozornosť svojich ľudských spoločníkov. Zvyčajne sa dobre znášajú s deťmi, hoci vzhľadom na ich veľkú veľkosť môže byť potrebný dohľad.
Už cisárovná Sissi mala byť spomedzi psích plemien posadnutá týmito levíkmi. Napokon, veľký leonberger na Vás neurobí dojem iba svojou hrdou levou hrivou a svojou harmonickou stavbou tela, ale predovšetkým sebavedomou miernosťou a povahou prítulnou k deťom. Vzhľad leonbergera podobný levovi nie je žiadna náhoda - ako vzor pri začiatku šľachtenia napokon poslúžil lev v erbe mesta Leonberg. Heinrich Essig, mestský radca juhonemeckého mestečka neďaleko Stuttgartu chcel koncom 30. rokov, začiatkom 40. rokov 19. storočia vyšľachtiť psa, ktorý v erbe mesta pripomína leva. Milovník psov Essig za týmto účelom skrížil čiernobielu sučku novofunlandského psa (mnohé zdroje vychádzajú z toho, že pritom išlo o plemeno Landseer) s bernardínom, samcom tzv. „Barry“ z kláštorného útulku Großer St. Bernhard. Neskôr sa na šľachtenie používali ďalšie bernardíny, ako aj pyrenejské horské psy, ktoré dotvárajú vzhľad tohto nového psieho plemena. Prvý leonberger, ako ho poznáme dnes, uzrel svetlo sveta napokon v roku 1846. Tieto veľké psy, ktoré v sebe skĺbili všetky vynikajúce vlastnosti svojich východiskových plemien, sa zo svojho rodného mesta Leonberg čoskoro predávali do celého sveta ako symbol postavenia. Až do oboch svetových vojen boli leonbergery obľúbené ako strážne psy pre „vybranú spoločnosť“, tak aj ako sedliacke a ťažné psy. Tým zopár málo majiteľom tohto plemena vďačíme za to, že plemeno leonbergera bolo ochránené pred vyhynutím. Tých niekoľko zvyšných majiteľov sa dalo dohromady a spoločne vybudovalo novú plemenitbu leonbergerských psov. Dnes tak našťastie opäť existuje na celom svete množstvo kynologických združení, ktoré sa venujú chovu tohto pôsobivého plemena.
Leonbergery s výškou v kohútiku až do 80 cm a hmotnosťou až do 75 kg pri samcoch sú nepochybne veľmi impozantnými sprievodcami na cestách. Nemenej pôsobivé sú sučky s výškou medzi 65 a 75 cm a hmotnosťou 60 kg. Ich sebavedomá chôdza, ich svalnatá postava a ich harmonická stavba tela z nich robia hrdé a elegantné psy, ktorým sa budú všade dostávať obdivné pohľady. V neposlednom rade dáva dlhá srsť týmto „levom“ takmer majestátny vzhľad. Srsť, ktorá aj napriek hustej podsade umožňuje stále rozpoznávať tvary tela, je stredne mäkká až drsná a napriek značnej dĺžke dobre prilieha. Obzvlášť u samcov tvorí srsť na krku a hrudi hrivu, ktorá pripomína „kráľa zvierat“. Predné a zadné behy, ako aj chvost sú silno zarastené. Medzi čiernou maskou a často čiernymi končekmi srsti je srsť leonbergerov farebne veľmi pestrá. Farebné spektrum tak siaha od levej žltej cez červenú a červenohnedú až po pieskové farby ako bledožltá či krémová. Čierna na končekoch srsti smie byť pritom výrazná rovnako ako prípadné presvetlenia naspodku chvosta, goliera alebo na predných a zadných behoch iba do tej miery, aby to nenarúšalo harmóniu základnej farby. Malá biela škvrna či línia na hrudi, ako aj biele chĺpky na prstoch sú podľa štandardu plemena tolerované.

Stredne veľké uši leonbergerov sú visiace. Nad rovnomerne prechádzajúcim čiernym chrbtom nosa sa leonbergery pozerajú na svoj náprotivok z hnedých, oválnych očí verne a pozorne. Leonberger má v tom najpravejšom slova zmysle „hrubú srsť“. Tento jemný obor prejavuje svoju dobrácku a priateľskú povahu predovšetkým pri kontakte s deťmi a malými deťmi. Tomuto trpezlivému psovi necitlivému na hluk neprekážajú ani tie najsilnejšie detské výkričníky. Naopak, vďaka svojmu živému temperamentu a hravosti si plnými dúškami užíva bláznenie a hranie sa s deťmi. Jeho dobrácka a otvorená povaha robí z leonbergerského psa ideálneho rodinného psa, ktorý je pre svojho človeka vždy verným a poslušným sprievodcom v každej životnej situácii. Na základe svojej vrodenej bdelosti a nebojácnej povahe je pre svoju rodinu zároveň spoľahlivým strážnym psom, ktorý bude stáť po boku človeka v každej situácii a chrániť ho.
Pritom však leonbergery nie sú ani agresívne ani bojazlivé a na nové alebo staré podnety reagujú veľmi pokojne. Napriek ich veľkosti je možné psy tohto plemena bez problémov brať všade so sebou. Obzvlášť šteniatka kvôli svojej hravosti síce nepočujú na každé slovo, ale kto už len by týmto veselým a priateľským tvorom neodpustil ich tvrdohlavú povahu? Keď majú mladé psy po svojom boku človeka, ktorý ich s pokojom a trpezlivosťou naučí počúvať povely, nemala by výchova leonbergera v žiadnom prípade predstavovať problémy. Napriek svojej inteligencii a výraznému sebavedomiu prejavujú leonbergery už od začiatku veľkú ochotu podriadiť sa človeku. Leonbergery sa tým hodia pre začiatočníkov, čo samozrejme nemá znamenať, že by sa mal do toho človek pustiť úplne bezhlavo.
Ak sa rozhodnete kúpiť si leonbergera, mali by ste sa oboznámiť so starostlivosťou, chovom a výchovou tohto psieho plemena. Kto dokáže splniť jeho nároky na pohyb, starostlivosť a spoločný čas s rodinou, ten isto nájde v leonbergerovi neuveriteľne láskavého, verného a prítulného kamaráta do života. Na výživu psov majú vplyv niektoré podstatné fakty: vek, zdravotný stav a veľkosť. Na základe toho sa nedá všeobecne povedať, aké krmivo a koľko ho Váš miláčik potrebuje. V prípade pochybností o potrebe živín pre Vášho štvornožca je rozumné poprosiť o radu zverolekára, ktorému dôverujete.
Keďže leonberger predstavuje ťažké a veľmi veľké psie plemeno, je energetická spotreba relatívne vysoká. Okrem toho by ste mali neustále sledovať hmotnosť štvornožca, aby ste predišli nadváhe a pridruženým zdravotným problémom. Okrem suchého a mokrého krmiva sa ako výživová metóda ponúka BARF (biologicky vhodná surová strava). Podľa tejto metódy sú štvornožci kŕmení prevažne surovým mäsom, ale aj vnútornosťami, ovocím, zeleninou a vitamínovými a minerálnymi doplnkami. Cieľom je obnoviť pôvodnú výživu psov. Dbajte neustále na to, aby mal Váš miláčik k dispozícii vždy dostatok čerstvej vody.

Popri nevyhnutných „drobných“ na zaobstaranie a chov týchto impozantných zvierat by ste si ako budúci majiteľ leonbergera mali vyhradiť predovšetkým čas. Na základe svojej veľkosti potrebujú leonbergery veľa pohybu, aby boli fyzicky fit a zdraví. Čím viac času môže Váš leonberger s Vami a Vašou rodinou tráviť, tým bude šťastnejší. Leonbergery sú veľmi prítulné psy viazané na človeka, ktoré sa cítia najradšej, keď je celá rodina pohromade. Zároveň však majú tiež veľkú radosť z pohybu - dom so záhradou, kde sa môžu vyblázniť podľa chuti a nálady, je u týchto psích obrov povinnosťou.
Pre leonbergery je vhodný tiež psí šport ako Dog Diving alebo treibball, avšak najviac sa im pozdáva bláznenie vo voľnej prírode a vode. Okrem fyzickej aktivity so štvornožcom zaberá čas samozrejme aj starostlivosť o srsť dlhosrstého obra. Dlhá, hustá srsť sa musí kefovať denne. Na uľahčenie tejto procedúry je dôležité, aby sa leonberger už ako šteňa naučil sedieť, resp. ležať pokojne. Dospelý pes, ktorý sa tieto povely nenaučil, bude mať sotva trpezlivosť podrobiť sa takejto intenzívnej starostlivosti. Oproti tomu sa ľahšie ako starostlivosť o srsť javí výchova učenlivého leonbergera. Vďaka jeho inteligencii a dobrej chápavosti, ako aj ochote podriadiť sa sa toto psie plemeno považuje za veľmi dobre vychovávateľné a učenlivé. U týchto dobráckych a jemných psov stačí najdôležitejšie povely naučiť v šteňacom veku. Blízka osoba by pritom mala vytýčiť jasný smer a vždy hovoriť pokojným hlasom. Kričanie alebo vôbec násilie isto nepovedie k úspechu.
Medzičasom sa v Európe opäť vyskytuje niekoľko tisíc leonbergerov. Len v Nemecku, krajine pôvodu tohto psieho plemena, bolo v posledných rokoch vychovaných každoročne asi 600 šteniatok. Nájsť nejakého chovateľa leonbergerov by preto nemalo predstavovať žiadny problém. Napriek tomu je potrebné pri kúpe psa tohto plemena zohľadniť niekoľko bodov. Prvý náznak serióznosti chovateľa predstavuje okrem iného členstvo v niektorom z mnohých klubov zameraných na leonbergerov, ktoré sú pridružené k Medzinárodnej únii leonbergerov a sú uznávané Medzinárodnou kynologickou federáciou, najväčším medzinárodným kynologickým zastrešujúcim zväzom. Chovatelia sa pritom podrobujú veľmi prísnym chovným poriadkom s vysokými štandardmi kvality. Cieľom tohto veľmi kontrolovaného chovu plemena je zachovanie čistokrvnosti leonbergera, ktorá v sebe zjednocuje zdravie, silné stránky povahy a krásu. Samosebou sa rozumie, že šteniatko z profesionálneho chovu nie je lacné. Odhliadnuc od časového nasadenia (odchov šteniatok a starostlivosť samíc je napokon 24-hodinová práca) predstavuje chov tohto veľkého plemena pre chovateľa enormnú finančnú záťaž. Zaobstaranie si vhodných chovných psov, zodpovedajúci chov, komplexná lekárska starostlivosť (očkovania, vyšetrenia na dedičné choroby atď.), kvalitné krmivo, poplatky za výstavy, poplatky klubov, poplatky za krytie, kontroly čipov, rodokmene, ako aj semináre pre chovateľov a kurzy ďalšieho vzdelávania niečo stoja. Aj výchova ešte pomerne búrlivých šteniatok v dome chovateľov vedie podľa okolností k veľmi vysokým nákladom. Poškriabané dvere, roztrhané koberce, škrabance v parketách alebo trhliny na pohovke nie sú pri mladých, temperamentných a silných psoch ničím zriedkavým. Pri domnelých „výhodných ponukách“ si preto dávajte pozor! Ušetrené náklady sa často vrátia dvakrát a trikrát v podobe vysokých faktúr za zverolekára alebo návštev u psieho terapeuta. Ak ste našli nejakého vhodného chovateľa, u ktorého by ste si radi kúpili šteniatko leonbergera, ideálne ho niekoľkokrát navštívte. Iba tak možno zistiť, či má prvý dobrý dojem aj nejaký dlhodobý podklad. Dôležité je, aby bol chovateľ otvorený a aby Vám ochotne ukázal chovnú stanicu a samicu. Nenechajte sa podráždiť, keď sa Vás chovateľ vypytuje na Vaše životné podmienky. Seriózneho chovateľa, ktorý tomu venuje veľa lásky a robí to zo srdca, bude zaujímať, komu predáva svoje šteniatka. Vie Vám poradiť, či sa k Vám leonberger hodí a či máte potrebné podmienky, ktoré si vyžaduje chov tohto veľkého štvornožca. Zodpovedný chovateľ Vám navyše kedykoľvek poradí a pomôže, a to po celý život psa.
Praktické poznámky na záver: Pred kúpou plemena je potrebné zvážiť priestorové a časové nároky. Leonberger potrebuje veľa pohybu, ale zároveň poskytuje nekonečnú spoločenskú hodnotu a prítulnosť. Pravidelný kontakt s rodinou, včasná socializácia, primeraný výcvik a kvalitná strava sú kľúčom k šťastnému a zdravému životu tohto majestátneho psa.