Antibiotiká vo veterinárnej medicíne: Ako ich správne užívať a prečo je to dôležité

Práve teraz - keď je vo veterinárnej i humánnej medicíne enormný nedostatok antibiotík je potrebné zdôrazniť, ako veľmi sú antibiotiká a ich užívanie ohrozené a zároveň potrebné. Mnoho majiteľov domácich maznáčikov si neuvedomuje, aký závažný problém sa dopúšťa, pokiaľ nedodržiava presnú medikáciu predpísanú veterinárom! Vo veterinárnej ordinácii sa denne lekári stretávajú s nezodpovednými majiteľmi, ktorí si neuvedomujú riziko dopadu na celé ľudstvo (áno, bohužiaľ nepreháňame). Ide o liečivá, ktoré pôsobia proti bakteriálnym pôvodcom, spôsobujúce zápal. Buď zapríčiní rovno ich smrť alebo zamedzí ich množeniu. Niektoré antibiotiká fungujú dobre aj proti hubám a parazitickým prvokom.

Viete, že roku 1928 Alexander Fleming objavil prvé penicilínové antibiotikum? Odvtedy sa však antibiotický rad veľmi široko rozrástol a vďaka tomu dnes máme niekoľko antibiotických skupín a nespočetné množstvo konkrétnych antibiotík s rôznym poľom pôsobnosti. Vďaka Bohu!

Spôsob užívania závisí od veterinárneho lekára a typu infekcie. Niektoré druhy antibiotík, ako sú, najmä širokospektrálne druhy sa užívajú u zvierat dvakrát denne, po dvanástich hodinách (napr. Amoksiklav, Noroclav, Synulox, Cladaxxa, Clavaseptin, Ciplox, Entizol a ďalšie). Naozaj je potrebné dodržať ich dávkovanie, pretože po prekročení hodinového okna v krvi dôjde k poklesu hladiny účinnej látky a potom nastáva chvíľa pre baktérie, ktoré si môžu urobiť rezistenciu na dané antibiotikum alebo sa rozmnožia vo väčšej miere. Niektoré druhy antibiotík sa môžu užívať len raz denne, po dvadsiatich štyroch hodinách (napr. Enroxil, Aristos, a ďalšie). Vo veterinárnej medicíne máme možnosť aj tzv. depotných antibiotík, ktoré sa aplikujú injekčne a pôsobia v rozmedzí dvoch dní až dvoch týždňov.

Riziká nesprávneho užívania antibiotík

Pokiaľ má váš chlpatý parťák citlivejšie trávenie, môže sa stať že mu antibiotiká nemusia robiť dobre. Pokiaľ sa tak stane, ihneď volajte veterinárnemu lekárovi aby sa vyriešila možná alternatíva lieku! V žiadnom prípade antibiotiká sami nevysádzajte!! Zarobíte tak svojmu miláčikovi na problém a pokiaľ sa infekcia nedolieči, vráti sa, v horšej podobe a potom tie isté antibiotiká nemusia fungovať (a to úplne teda nechceme).

Pokiaľ pozorujete hnačku u zvieraťa, kontaktujte veterinára, niekedy je potrebné doplniť probiotiká - tie môžete nasadiť aj bez porady s lekárom, niektoré sú voľnopredajné, tie kvalitnejšie zoženiete na veterine. Antibiotiká totiž zabíjajú aj tie zdravé mikroorganizmy, ktoré nám aj zvieratám osídľujú črevá a podieľajú sa na mikrobiálnom trávení - ak sa rozhodí črevná mikroflóra, môže dôjsť k hnačkovitému stavu. Náchylní sú k tomu mláďatá a seniori.

Rozhodne nie! Už sme si vysvetľovali prípadné dopady… buď sa môže infekcia za pár dní až týždňov vrátiť a môže vás aj vášho parťáka viac potrápiť alebo môže dôjsť k tomu, že konkrétne lieky už nebudú účinné. Ak máte akékoľvek pochybnosti, volajte veterinárovi. Aj napriek tomu, že sa zviera cíti po dvoch až troch dňoch užívania o sto percent lepšie neznamená to indikáciu na vysadenie liekov. Naopak! To isté platí aj o opaku, pokiaľ vám ostali doma tabletky (čo by samozrejme nemali!), nikdy ich psovi ani mačke nenasadzujte bez prechádzajúcej konzultácie s lekárom…

Môže sa jednať o infekciu vírusovú, ktorú vy od tej bakteriálnej nemusíte rozoznať. Tá je veľmi nebezpečná, najmä z hľadiska budúcnosti. Hovoríme o tej druhej, sekundárnej rezistencii, ktorú si budujeme zlým podávaním antibiotík. Niektoré baktérie majú totiž primárnu rezistenciu, pretože sú schopné si vytvoriť vlastné látky, vďaka ktorým na ne niektoré druhy antibiotík nefungujú. Našťastie sú zase tieto baktérie citlivé na ďalšie druhy antibiotík, na ich zničenie. Problémom nemocničného prostredia môžu byť zmutované baktérie, ktoré majú tzv. Tukové hrče alias lipomy.

Ako správne podávať antibiotiká zvieratám

V živote každého psieho majiteľa nastane čas, kedy do našich maznáčikov potrebujeme dostať nejaké lieky. Okrem antiparazitk sa môže jednať aj o liečbu celého radu ochorení, u ktorých sa bez podávania práškov nezaobídete. Hlavným faktorom je zviera nestresovať. Pokiaľ má Váš maznáčik lieky užívať dlhšiu dobu, je návyk na užívanie liekov uľahčením pre všetkých zúčastnených. Chorý pes nepotrebuje znepokojiť ešte opakovaným vystresovaním z neúspešnej aplikácie lieku. Nenechajte psa myslieť si, že uhýbaním a scénami sa liekom vyhne.

Najčastejšími doma používanými liekmi sú tie na perorálne podanie (podanie ústami). Schovanie lieku do jedla je asi najjednoduchším spôsobom, ako do psa dostať liek. Využiť na to môžete plátok syra, šunky, mäsa, alebo rôzne kapsičky a konzervy. Pred podávaním liekov s jedlom sa vždy poraďte s veterinárnym lekárom. Tabletu alebo tekutý liek zmiešajte s malým množstvom jedla, napríklad kapsičky alebo konzervy. Pach liekov v pamlskoch môže od ich usporiadania odlákať nejedného chlpáča. Aromatické maškrty, napríklad tie s rybami, zamaskujú pach lieku. Zakryť arómu môžete pomocou obyčajnej želatínovej kapsule, do ktorej psovi liek schováte. Niektoré prípravky pre zvieratá sa navyše s arómami a príchuťami už predávajú.

Pes veľmi rýchlo spozná, že sa niečo chystá. Ak mu prášok schováte do konzervy a budete nad ním celú dobu stáť a kontrolovať ho, tak spozná, že niečo nesedí. A o to opatrnejšie pri prijímaní dobroty bude. Preto mu lákadlo s liekom podávajte čo najprirodzenejšie, ako by sa nič nedialo. Väčšina chlpáčov tak nespozná, že spolu s dobrotou dostali aj liek. V prípade, že máte doma viac zvierat naraz, môžete liek prepašovať aj do kŕmenia alebo maškrty. Snaha o získanie čo najväčšieho množstva jedla a pamlskov psovi nedáva dostatok času premýšľať, čo práve usporiadal.

Postup pri podávaní tablety priamo do úst

Čo ale robiť, pokiaľ nie je možné podávať lieky spoločne s jedlom? A čo hafani, ktorí naše triky a fígle vždy prekuknú? Nie je čoho sa báť, postup je jednoduchý a pri troche cviku ho zvládnete aj doma.

1. Psa posaďte. Jednou rukou mu zospodu objímte spodnú čeľusť a obojstranným tlakom prstov na pysky dosiahnete otvorenie papule.
2. Druhou rukou vložte prášok na koreň jazyka.
3. Tlamu zatvorte a čeľuste držte stlačené.
4. Psovi zľahka zakloňte hlavu a prstami mu zo zhora nadol hlaďte hrdlo. Dráždením psa donútite k prehltnutiu prášku.
5. Skontrolujte psovi papuľu, prášok sa mohol prilepiť na poschodie alebo schovať pod jazyk. Niektorí psi sú majstri v schovávaní, prášok môžu schovať a vypľuť ho až po chvíli.

O ukážku, ako psovi lieky podávať, sa nebojte požiadať veterinára. Pred drvením alebo porciovaním lieku sa uistite, že je tento postup možný.

Podávanie tekutých liekov

Maškrta je ľahší spôsob podávania tekutých liekov. Pokiaľ to aplikácia lieku umožňuje, je najľahším riešením nakvapkanie na piškótu alebo psie sušienky. Máloktorý pes si vôbec stihne všimnúť, že jeho dobrota chutila trochu inak. Aplikácia bez maškrty je trochu ťažším spôsobom. Väčšinou sa k nej pristupuje pri podávaní väčšieho množstva lieku alebo tekutiny (napríklad výživa, rozpustené lieky).

1. Do utvorenej riasy medzi zubami a pyskom aplikujte pomocou injekčnej striekačky (bez ihly) dávku lieku. Niektorí páni aplikujú liek pomocou lyžičky.

Všetky lieky podávajte podľa pokynov veterinárneho lekára a priloženého príbalového letáka. Nezabúdajte, že otváranie papule a manipulácia so psom sú prvky, ktoré môžete so svojim maznáčikom trénovať. Fakt či si pes nechá siahnuť do papule môže byť aj život zachraňujúci.

Príklad konzultácie s veterinárom:

Majiteľ: 10 ročná fenka nemecký ovčiak. Má príznaky zápalu ucha môžem jej podávať ATB Ciprinol 500mg p.os?

Veterinár: Dobrý deň, ciprofloxacín sa používa pri liečbe bakteriálneho zápalu zvukovodu a podáva sa v dávke 5-15 mg na kg živej hmotnosti 2x denne. Vo vašom prípade, by som odporučila navštíviť veterinárneho lekára, ktorý zhodnotí stav zvieraťa. Je pravdepodobné, že má kvasinkovú infekciu, ktorá býva častá a vtedy Ciplox nie je účinný. Psík bude vyžadovať vhodnejšiu terapiu. Prajeme skoré uzdravenie.

Zásady používania antibiotík chovateľmi psov a mačiek

1. Prečo by ma mali tieto zásady vôbec zaujímať?
Pretože všetci chceme, aby boli antibiotiká účinné dnes, za týždeň, za rok, za 15 rokov a dlhšie. A dodržiavanie týchto pravidiel k tomu napomáha.

2. Môžu antibiotiká prestať fungovať?
Áno. Antibiotiká sú obranou pred baktériami, ale aj tie majú vlastnú obranu proti antibiotikám. Sú to mechanizmy rezistencie, ktoré si baktérie samy vytvárajú proti účinkom antibiotík. A práve spôsob, akým s antibiotikami zaobchádzame, môže proces vývoja rezistencie baktérií spomaliť alebo naopak urýchliť.

3. Ako mám teda s antibiotikami zaobchádzať?
Existuje niekoľko pravidiel, ako znižovať rizika vývoja rezistencie baktérií voči antibiotikám:

• Dodržujte dávkovanie predpísané veterinárnym lekárom.
• Dodržujte dĺžku podávania odporúčanú veterinárnym lekárom.
• Nenasadzujte antibiotiká svojmu zvieraťu sami bez konzultácie s veterinárnym lekárom.
• Neodmietajte laboratórne vyšetrenie na zistenie typu baktérie a jej citlivosti na antibiotiká, kedykoľvek ho veterinárny lekár odporučí.
• Nelikvidujte nevyužívané antibiotiká ako komunálny odpad, ale vždy ich zaneste do lekárne či k veterinárnemu lekárovi, ktorý ich vydal.

4. Rešpektujem rady veterinárneho lekára, ale moje zviera po dvoch dňoch odmieta antibiotiká požiť a ja musím liečbu prerušiť. Ako to riešiť?
Tento problém má rôzne riešenia, ako liek do zvieraťa vpraviť. Na trhu sú ochutené formy antibiotík, antibiotiká na aplikáciu do pitnej vody, popr. existujú chutné hmoty, do ktorých sa tableta dá zabaliť. V prípadoch, kedy sú aj tieto opatrenia neúspešné, existujú injekčné formy antibiotík, vrátane depotných (dlhodobo pôsobiacich) variantov liečiv.

5. Tabletové antibiotiká nikdy sám nenasadzujem, ale napríklad ušné kvapky mám doma v zálohe, a keď zistím zápal, ihneď nasadzujem. To je zle?
Táto prax je veľmi rozšírená a preto aj mnohé ušné kvapky s obsahom antibiotík po čase prestávajú u niektorých zvierat zaberať. Aj v prípade ušných kvapiek je potrebná konzultácia s veterinárnym lekárom. Dôležité je dodržať správne dávkovanie a dĺžku podávania. Zásadnou chybou je prestať kvapky podávať hneď po subjektívnom zlepšení stavu. Výrobcovia kvapiek tiež ponúkajú rôzne dlhodobo pôsobiace prípravky, ktoré nie je nutné podávať denne.

6. Ako sa vlastne taká rezistencia baktérií voči antibiotikám prejavuje?
Štandardná situácia vyzerá napríklad tak, že sa dostavíte so svojím zvieraťom k veterinárnemu lekárovi, pretože ste zistili, že má silný zápal ušného zvukovodu. Skôr ste tam sami aplikovali kvapky, ktoré ale teraz už nezafungovali. Veterinárny lekár odporučí kultiváciu výteru v laboratóriu a zistí, že zápal spôsobuje baktéria odolná proti väčšine dostupných antibiotík, a že táto baktéria je citlivá iba k antibiotiku, ktoré môže zvieraťu poškodiť obličky a vyvolať vážne komplikácie.

7. Môže rezistentná baktéria z môjho zvieraťa nejakým spôsobom „preskočiť“ na mňa?
Áno. Toto nebezpečenstvo je veľmi dobre známe a popísané. Aj z týchto dôvodov je potrebné používať antibiotiká uvážlivo a opatrne.

8. Prečo nemôžem antibiotikum spláchnuť do WC alebo vyhodiť do popolnice?
Pretože tým antibiotikum neprestane existovať. Dostáva sa do odpadových vôd a všeobecne do životného prostredia. Tým, že sa tam dostáva v zriedenej a tým menej účinnej koncentrácii, ktorá nie je schopná účinne baktérie zabiť, umožní baktériám si na toto antibiotikum vyvíjať rezistenciu. Takto vybavené baktérie sa potom zo životného prostredia dostávajú rôznymi cestami k človeku a zvieratám, kde môžu vyvolávať neliečiteľné infekcie.

9. Na čo vlastne slúži tá kultivácia v laboratóriu? Čo sa tým presne zistí?
Z odobratého vzorku sa presne zistí, ktoré baktérie problém vyvolávajú. Ďalej sa zistí, na ktoré antibiotiká sú dané baktérie citlivé, voči ktorým sú odolné a voči ktorým sú citlivé iba čiastočne. To sú pre nasadenie liečby veľmi dôležité a užitočné informácie.

10. Niekde som čítal, že baktérie si rezistenciu voči antibiotikám vyvíjajú úplne prirodzene, dlhodobo a bez zásahu človeka. Má vôbec zmysel bojovať s niečím, čo je prirodzenou adaptáciou baktérií a nemožno nad tým zvíťaziť?
Adaptačné mechanizmy baktérií - v zmysle vývoja rezistencie na antibiotiká - sú veľmi silné, účinné a prekvapivo rýchle. Baktérie sú vývojovo veľmi staré a teda veľmi prispôsobivé organizmy. Vo svojom záujme a v záujme našich maznáčikov by sme sa ale mali držať zásad, ktorými máme možnosť odolnosť baktérií voči antibiotikám nepodporovať a spomaľovať ju. Táto snaha je úplne racionálna a sebezáchovná.

Typy antibiotík používaných vo veterinárnej medicíne:

Systémovo podávané antibiotiká, ktoré pes spolkne, sa vstrebávajú v zažívacom trakte. Krev účinnú látku antibiotík rozvádza všade po tele. Je nutné si uvedomiť, že väčšina infekcií nie je lokalizovaná v žilnom priestore, ale v iných telesných tekutinách a tkanivách. Schopnosť dosiahnuť tieto lokality v správnej voľbe a dávke antibiotika je z hľadiska účinku liečby zásadná.

Antibiotiká pôsobia jedným z dvoch spôsobov: buď priamo zabíjajú baktérie (baktericídne), alebo inhibujú / zastavujú / znemožňujú ich rast (bakteriostatická). Ako sa baktérie množia, choroba sa zhoršuje a je čoraz ťažšie ju liečiť. Dávky a odporúčania optimálnej dĺžky liečby sú kľúčové.

Antibiotiká samozrejme môžu zabiť aj tie zdravé „hodné“ baktérie v tele. Základné bakteriálne mikróby v tele psa, napríklad v zažívacom trakte a na koži, hrajú dôležitú rolu pri udržiavaní homeostázy tela. Zlepšujú imunitný systém psa, trávenie a dokonca aj tvorbu dôležitých vitamínov a minerálov.

Ak vášmu maznáčikovi veterinárny lekár bez konkrétnej diagnózy nepredpíše ihneď antibiotiká, nie je zlý, je len opatrný a nechce zdravotný stav vášho člena rodiny zhoršiť.

tags: #pes #ako #pichat #antibiotika #obrazok