Určite sa už aj tebe mnohokrát stalo, že si nechal niečo opustene ležať v rohu chladničky o čosi dlhšie, ako si pôvodne plánoval. Nie je nezvyčajné, keď človek nájde v debničke jahôd jednu plesnivú, že ju oddelí od ostatných a nevyhodí celú várku. Ale čo urobiť napríklad so syrom, na ktorom sa začala tvoriť pleseň? Ak vidíš pleseň na potravinách, tvoja prvá myšlienka je pravdepodobne automaticky ich vyhodiť. Existujú však niektoré potraviny - nie je ich síce veľa -, ktoré sa dajú bezpečne konzumovať aj plesnivé, ak s nimi správne zaobchádzaš.
Ktoré potraviny je možné zachrániť a akým spôsobom?
Tvrdé syry ako čedar či parmezán je možné zachovať - stačí odrezať približne jeden centimeter okolo plesňovej škvrny a zvyšok potraviny je bezpečný na konzumáciu. Takisto môžeš jesť aj niektoré druhy ovocia a zeleniny, tvrdí Reader’s Digest. Ale to už nie je prípad pevnejších druhov ovocia a zeleniny, ako sú kapusta, mrkva, niektoré hrušky, repa, zemiaky či paprika. Ani tvrdú salámu alebo sušené mäso nemusíš hneď vyhodiť; tvrdé salámy a nasucho konzervované vidiecke šunky majú totiž na povrchu bielu pleseň, ktorá bola tam umiestnená zámerne, aby vytvorila chuť a chránila údené mäso pred baktériami.
Medzi výnimky patria mäkké ovocie a niektoré druhy džemov a marmelád - na týchto potravinách by si mal okamžite vyhodiť, ak zbadáš čo i len malý náznak plesne, upozorňuje Health Line. Pleseň na potravinách však býva vo väčšine prípadov viditeľná voľným okom a menia aj štruktúru potravín: často zmäknú, zmenia farbu, vôňu i chuť. Mykotoxíny sa môžu objaviť aj pri plesni, ktorá sa šíri pod povrchom.
Ušľachtilú pleseň nájdeme na syroch s modrou plesňou typu Roquefort, Gorgonzola či Niva. Kmene plesní používané pri výrobe týchto syrov nie sú nebezpečné a neprodukujú škodlivé mykotoxíny. Naopak, pleňná plieseň na mäkkých syroch, ktoré nie sú súčasťou výroby, je riziková a treba ju vyhodiť. Tvrdé syry, tvrdé mäso a pevná zelenina si často vyžadujú iba odstránenie napadnutej časti.
V prípade fermentovaných potravín sa výskyt plesní a kvasiniek na povrchu môže vyskytnúť - ide však o proces, ktorý treba kontrolovať. Rastú najmä v prostredí s vyšším obsahom kyslíka, a preto pri príprave fermentovanej zeleniny sa odporúča, aby zelenina bola ponorená pod hladinu soľného nálevu. Ak sa na povrchu objavia plesne alebo kvasinky, rýchlo ich odstráňte a zvážte tepelné spracovanie či rýchlu spotrebu potraviny.
V prípade kontaminácie mykotoxínmi hrozí dlhodobejší negatívny vplyv na imunitný systém a potenciálne aj na vznik rakoviny. Aflatoxíny, ktoré sa nachádzajú napríklad v orechoch a obilninách, môžu poškodiť obličky a pečeň. Z tohto dôvodu sú potravinárske firmy povinné monitorovať obsah mykotoxínov v potravinách a vyraďovať ich zo sortsimentu, ak prekračujú bezpečné limity.
Pri kúpe balených potravín je dôležité kontrolovať obal a kupovať len také množstvá, ktoré dokážeš v krátkom čase spotrebovať. Potraviny skladuj na suchom mieste a v prípade dlhšieho skladovania ich zamrazuj, aby si predišiel plesniam. Kontroluj prítomnosť plesní najmä u celozrnných výrobkov a orechov, nakupuj u overených predajcov a pravidelne čist chladničku, aby si minimalizoval riziko šírenia plesní.
Ak pleseň rastie na mäkkých potravinách, mali by si ich okamžite vyhodiť. Niektoré potraviny napadnuté plesňou sa však dajú ešte zachrániť - pri odstraňovaní plesne z povrchu potravín vždy odkroj aspoň 2,5 cm z potraviny navyše, aby si eliminoval hýfy (hnilobné vlákno). Pri tvrdých potravinách, ako kapusta, mrkva alebo paprika, stačí odstrániť napadnutú časť a zvyšok použiť - pleseň preniká do hĺbky pomaly a tvrdé povrchy sťažia preniknutie plesní.
Čo robiť, keď už zjeme plesnivú potravinu?
Ak zjete malú dávku plesnivého chleba alebo inej potraviny, nemusíte hneď panikáriť. V prípade, že ide o tvrdé syry alebo iné pevné potraviny, telo si s votrelcom často poradí. Ak zjete väčšie množstvo plesnivého jedla, môžu nastať tráviace problémy - bolesť brucha, hnačka či bolesti hlavy. Pre istotu môžete užiť aktívne uhlie, ktoré v mnohých prípadoch pomáha.
Pri ochorení imunitného systému býva riziko vyššie. Pleseň na potravinách je zvyčajne viditeľná, ale toxíny môžu zostať aj na časti potraviny, ktorú si nevidel. Preto je vždy bezpečnejšie potravinu zlikvidovať, ak má akúkoľvek pochybnosť o tom, či je stále vhodná na konzumáciu.
1. When Mold in the Home Is a Problem (English)
Praktické tipy pre domáce skladovanie a prevenciu
- Sleduj dátum spotreby a skladuj potraviny na suchom mieste; vyhni sa vlhkosti a teplu.
- Chladničku pravidelne čisti raz za 2 mesiace a men raz za čas aj hubky či handričky na riad.
- Nakupuj menšie množstvá a rozdeľuj spotrebu, aby potraviny nestáli príliš dlho.
- Pri balených potravinách kontroluj, či obal nie je poškodený.
- Chlebové výrobky ukladaj do boxov alebo plátenných vreciek a dodržuj hygienu v kuchyni.
Najlepšie miesto na uchovávanie syrov alebo potravín s plesňou býva spodná časť chladničky. Pleseň je potrebné sledovať a v prípade nutnosti vyhodiť potraviny, najmä mäkké a ľahko kontaminovateľné veci. Niektorí ľudia môžu plesne brániť ako liečivú zložku v laboratóriách alebo pri výrobe fermentovaných potravín, no v domácnosti je bezpečnosť prioritou a kroky opísané vyššie sú pri správnom postupe najspoľahlivejšie.
Koľko plesní je bezpečné a kedy je lepšie požiadať o radu odborníka? Ak vidíš pleseň na potravinách, je lepšie ich vyhodiť. Výnimkou sú pevné potraviny, ktoré je možné opatrne orezať a použiť zvyšok, no vždy s opatrnosťou a ohľadom na zdravie. Pleseň na nápojoch by sa mala hodiť do koša, pretože toxíny sa môžu rýchlo šíriť tekutinou.
Nie všetky plesne sú nebezpečné pre zdravie - napríklad plesne na modro-sýrych syroch sú bežnou súčasťou ich výroby. Na potravinách mimo špecifické druhy plesní treba postupovať opatrne a vždy zvážiť riziká a výhody zachovania potraviny proti vyhodeným zdrojom odpadu.
Chcel by si vedieť viac o tom, ako efektívne zvládnuť plesne v domácej kuchyni a minimalizovať potravinové straty? Zdieľaj svoje skúsenosti v diskusii a objav ďalšie tipy spolu s komunitou.