Bolo raz jeden chudobný rybár, ktorý v rybárčení nemal pevne stojace nohy a žil veľmi skromne. Ničoho nemal nazvyš, ale napriek biede choval verného psa a mačku a dbal na to, aby nikdy neostali o hlade. Obe zvieratá mali svojho pána nesmierne rady a pomáhali mu, ako len vedeli. Pes a mačka boli v tých časoch ešte dobrí priatelia a vôbec sa medzi sebou nehašterili. Iba na jednej veci sa nemohli ani za svet dohodnúť - ktorý z nich je rybárovi lepším spoločníkom.
Raz sa stalo, že rybár nechytil v jazere ani jedinú rybu. Deň sa už chýlil ku koncu a jeho tvár zahalili chmúry. „Čože len dám dnes do úst?“ vzdychol si ťažko. „Čo tam po mne, ale čo moje úbohé zvieratá?“ Akoby zázrakom sa mu v tej chvíli pošťastilo a v sieti mu začľupotal kapor. Síce iba jeden, no zato taký obrovský, že rybár podobnú rybu ešte nevidel. Zabal ho teda do rúk, že sa mu lepšie prizrie - a čo nevidí? Kapor prelieval slzy. Rybár mal dobré srdce a úbohého kapra sa mu uľútilo, nuž ho hodil naspäť do jazera. Potom sa s prázdnymi rukami pobral domov.
Na druhý deň ráno, keď sa rybár opäť chystal k jazeru, zrazu zbadal, že pri jeho člne stojí osamelá postava. Bol to malý chlapec. Rybárovi sa uklonil a povedal mu: „Ďakujem ti, šľachetný rybár, že si mi včera pomohol.“ „Kedyže som ti ja pomohol, chlapče? Nikdy predtým som ťa tu nevidel. Musel si si ma s niekým pomýliť,“ odvetil mu zmätený rybár. „Nie je to žiaden omyl. Spomínaš si na kapra, ktorého si včera pustil späť do vody? To som bol ja,“ začal vysvetľovať chlapec. „Som totiž synom samotného Dračieho kráľa, ktorý vládne v týchto vodách.
V tom okamžiku vybehlo na ulicu červený kudlatý pes a havajčiac utekal dedinou. Psi za ním, akoby včely vyroja sa z úľa. Bolo to ruvačka! Hneď na to pribehol ďalší vývoj: pes zranil sa a musel pristúpiť k oddeľovaniu. Na noc pribehol do hory, bo po útoku nechcel ísť do dediny. Nasledujúce scény opisujú ďalšie kúsky osudu - hlad, lov, spôsob prežitia a stretnutia so zázračnými okamihmi, ktoré sú v tejto rozprávke prepojené.
Keďže v texte sú aj popisy zbojníkov a hostinskeho, ktorý musel vyrovnať sa so stratami a hlavným hosťom, rozprávanie sa pretĺka cez množstvo detailov o tom, ako pes premenil útočné činy do dobrého skutku. Neskôr prichádza moment, keď mačka a pes musia čeliť rôznym skúškam a premýšľať o postoji k slobode a vzťahom s človekom.
Mačka a pes v ďalšom príbehu predstavujú dva protiklady: jeden podľa ľudských príbehov pôsobiaci ako nezávislý substrát, druhý ako verný a pracovitý. Spolu tieto prvky vytvárajú hlboký vzťah medzi zvieratami a človekom, ktorý sú ochotné podporovať, aj keď sa navonok zdá, že ich poslanie nie je jednoznačné. Často sú tieto momenty zároveň východiskom pre zamyslenie o tom, či život nezáleží len na samotnej slobode, alebo aj na spoločnom zdieľaní zručností a odvahy.
Rozprávkové vrstvy a interpretácie
Kontio, ako autor, vytvára dvojdielnu dilógiu, kde obe postavy a miesta sa objavujú aj v pokračovaní, pričom ilustrácie zohrávajú významnú úlohu. Prvý diel predstavuje masku mačky a druhý diel zas odhaľuje podobu ženy s mačacou maskou na oblohe metra. V oboch častiach sa opakuje motív kopca - v jednotke hľadia na červené mesto, v dvojke na zelenú kvetnatú horu, čo symbolizuje nádej do budúcnosti.
Podstatné je, že dieťa čitateľovi ukazuje, že komunikácia medzi človekom a zvieratami je možná, že je to o spolupráci a dôvere. Zobrazené postavy sú často pod rôznymi podobami a v rôznych jazykoch - Cat, Pussy Cat, el Gato, pani s mačacou maskou - čo prináša cezhraničnú univerzálnosť rozprávania a zdôrazňuje význam slova mačka naprieč kultúrami.
Kontio je v prvom rade básnik. A to sa prejavuje v celom texte: „po oblohe plávali prívetivé guľaté oblaky“, „slnko bolo guľaté ako líca trubkára“, „zatrblietal sa mihot neskorého večera a tichá túžba“. Prepracované, originálne, zaujímavé trópy dodávajú vetám punc originality a nevšednosti. Netreba zabudnúť na záver, kde dobré víťazí nad zlom; to ostáva kritickým bodom rozprávania, ktoré podriaďuje zvieratá i človeka spoločným cieľom dobra.
V prvej knihe sa objaví aj samotná mačka so svojou maskou, v druhej knihe zobrazenie ženy s mačacou maskou. Ilustrátorka Elina Warsta prispieva k dielu výraznými vizuálnymi prvkami, ktoré dopĺňajú text a posúvajú čitateľa k hlbšiemu porozumeniu vzťahov medzi zvieratami a človekom. Čitateľ musí premýšľať nad spojitosťami udalostí a spájať ich z oboch častí, čím si otvára nové uhly pohľadu na kamarátsky vzťah protagonistov.
Čo prináša samotný príbeh o Tom a Kuna
V príbehu je Mačka v kontakte so Slobodou a s Tulákom Kukom (Kuna). Mačka chápe, že život znamená viac než len nezávislosť a že spolupráca a dôvera sú kľúčové na prekonávanie osamelosti. Pes menom Max a mačka menom Mica prežívajú rozlíšenie medzi priateľmi, kým sa búrka nevysvetlí a nevytvorí sa puto medzi nimi. Po búrke spolupráca dostáva nový význam a zložené vzťahy vedú k silnému priateľstvu, ktoré prekonáva tieň konfliktov z minulosti.
Príbeh ukazuje, že aj keď zvieratá a ľudia spolu nežijú v ideálnej harmónii, vznik priateľstva a vzájomnej podpory dokáže prekonať bariéry a trápenie. Dôležitým motívom zostáva dobra vôľa a ochota pomáhať tým, ktorí sú v núdzi. Každý z protagonistov ukazuje odvahu nájsť spojencov v nezvyčajných podmienkach a zostať verný svojim zásadám, čo je jadrom rozprávkovej kompozície.
Prínos pre čitateľov a výklad rozprávky
- Podpora hodnoty priateľstva a lojality medzi zvieratami aj človekom
- Ukážka spolupráce ako prostriedku prežitia a prekonávania prekážok
- Prvky čarovnosti cez komunikáciu so zvieratami, bez potreby magických predmetov
- Vyššie posolstvo: dobro víťazí nad zlom v každom prostredí