Psíček Narodil sa mamke psík, pekný, zlatý ako nik. Čierny chvostík, biele bruško a na hlávke milé uško. Noštek ako gombička, biele fliačky na líčkach. Náš Brok Ten náš pes sa volá Brok, nemá ešte ani rok a už šteká do človeka, nenecháš k nemu ani krok. Užitočný je on tvor, dobre stráži humno, dvor. Moja mama skoro vstáva, on však vstáva ešte skôr.
Pes a mačka Plače psíček pri dverách, že má v noci veľký strach. Nechce spinkať vonku v búde, zima, ba i tma tam bude. Mačka z koša naňho hľadí, aj jej zima v noci vadí. V košíčku má miesta dosť, vyspí sa tam dobrý hosť. Priateľovi takto vraví: - V mojom koši miesto spravím. Môžeš psíček pri mne spať, si môj verný kamarát.
Šteniatka Strážny pes má dobré oči, zlodej cez plot nepreskočí. Teraz musí strážiť dvakrát, šteniatka sa chcú ísť zahrať. V košíku je chvíľa dlhá, zbytočne ho roháč trhá. Fí - to bude roztopaše, keď sa vrátia deti naše.
Skákal psík Skákal psík cez ovsík, cez zelenú lúku, šiel za nim poľovník’s pierkom na klobúku. Čo brechal Dunčo? Hav-hav-hav, ja mám zlosť! Hav-hav-hav, daj mi kosť! Nejedol som ešte dnes a som hladný ako pes!
Pes Máme doma šteňa malé, ono je však ticho stále. „Čo si nemé? Niečo vrav!“ A ono len: „Hav-hav-hav!“ Skáče havko na dvore, mačička spí v komore. Havko robí hav hav hava mačička mňau mňau mňau.
Pesia mama Synček psí, krásne spí. Jeho mama v tichom vánku, šepce mu tu uspávanku. Synček psí, krásne spí.
Majú vaše deti rady nielen psíkov, ale aj ostatných chlpáčov?
Pinka Letí mama pinkaa pinká a pinká: Pink! Pink! Stratila som synka. Vzdychá mama pinka: Pink! Pink! Lietala som, lietala, kdesi som ho nechla. Ustatá sa vracia domov. Zrazu mama pinká od radosti pinká: - Pink! Pink! Už som našla synka! Doma v hniezde spinká! Pink!
Kvočka všetky pierka zježí: „Kvok!“ a zazrie ani mrak. Ej. „Hudri-hudri!“ moriak skríkne, spustí krídla, zdvihne chvost. Od ľaku sa húsa mykne: „Juj aký hlas! Mám v stodole fúru žita, nechcem za ňu veľa pýtať, predáme všetko hneď za zrniečok päť.“
Myška Zunoval sa malej myške biedny život v myšej chyžke. Pusť ma, mama, von na skusy, naučiť sa niečo musím. A že bola taká milá, k húsatkám sa primiešala. Učila sa s nimi gágať, učila sa blato miagať. No nech chcela, ako chcela, lietať s nimi nevedela. Zašla teda medzi nimi psíkov, čo sa učia za strážnikov. Behá s nimi, hlávka, šteká, zuby cerí spod nošteka. No čo robí aký krik, za strážcu ju nechce nik. Už viem, povie celkom krátko, vyučím sa za prasiatko. A tak skúša znova, grúliť, skákať do válova. Tak ju prasce v zhone dakom skoro zjedli so zemiakom. Vrátila sa domov tichšie, že ostane radšej myškou.
Žabiatko sa narodilo Keď pršalo mrholilo, žabiatko sa narodilo. A mamička žabka milá veľmi sa mu potešila. Zavolala tetky, babky, znášajú mu nové hábky. Hojda, bajda, spadla mačka z pôjda. Rozbila si misku, dostala po pysku. Hojda, hojda, spadla cica z pôjda. Rozbila si nos, mala toho dosť.
Ovce Bľačia ovce za rána, bača pečie baranababke tečú slinky, na kus baraninky.
Pavúk Ide pavúk po stene, kým sa Janko zasmeje. Ide pavúk po papuči, kým ho Janko nerozpučí.
Zajko Bobček Bé, bé, bé, ale mi je zle. Zajko Bobček jajká v plači, že ho veľmi bruško tlačí. Ako chceš byť, zajko, zdravý, keď si schrúmal toľko trávy?
Jašterička Jašterička - bojko, neskrývaj sa toľko! Ukáž šaty ligotavé Janke, Julke, slnku, tráve.
Kačka Kačka chodí peši, málo ju to teší. Do vody pchá zobáčik, hľadá peniaz na vláčik.
Had Dnes je veľká paráda, my sa hráme na hada. Had chvostíkom vrtí, skúsme si to deti, dnes je veľká paráda, my sa hráme na hada.
Punťo Chlapci išli na egreše. Punťo na nich stále breše. Obhrýzol už všetky kosti. Nevzali ho, tak sa zlostí. Lienka Lieta lienka po lúke, pristala mi na ruke. Choď, lienočka, leť, spoznaj celý svet. Môj Punťo strapatýmotýľa si chytiť chcel - hop! A frrrn do nebíčka!
Slimáčik Slimáčik, máčik, vystrč rožky, dám ti maslo na parožky. Ak ich nevystrčíš, podpálim ti dom, a ty zhoríš v ňom.
Zvieratkovo Havo havká, mačka mňauká, čviri-čviri robí vtáka sliepočka kotkodák. A čo robí Anička? (Autor: Ján Andel)
Varila myšička kašičku Varila myšička kašičku vo fialovom randlíčku. Tomu dala na vidličku, tomu dala na lyžičku, na tanierik, na myštičku a poslednému nič nedala, ale ho odrezala. Prišiel havo spravil ham utekal, utekal, utekal a pod pazuškou spapal. Varila myšička kašičku Varila myšička kašičku, v maľovanom varníčku. Tomu dala na mištičku, tomu dala na lyžičku, tomu dala na na vidličku, tomu dala na tanierik. No a tomu maličkému nič nedala, ale mu prasiatko zaklala. Kvik, kvik, kvik Aj prasiatku dala, prasiatko nezaklala. Kvik, kvik, kvik.
Bocian Chytal bocian žabku, a keď ju už mal, tancovať s ňou išiel na bocianí bál. Klipi, klapi, klipi, klap, možnože to bolo takto... a možno naopak.
Môj Macík Šijem šijem pomaličky, košieľku i nohavičky a ty mačko tiško sed, oblečiem ťa hneď. Spadla mačka hojda hojda hojda padla mačka z pôjda, padla na koláče teraz v kúte plače. Hojda hojda hojda hojdice plačte všetky mačice.
Hojda, hojda, hojda, spadla mačka z pôjda, lebo v izbe na almare zabudla si okuliare, nevedela zísť. Hojda hojda, hojdice plačte všetky mačice. Hojda, hojda, hojda.
Naša mačka strakatá Priviedla tri mláďatá, malé guľky chlpaté Všelijako strakaté. Teší sa im, s nimi hrá sa najlepšie ako len dá sa a mačiatka z pohody rastú akoby z vody. Jedno karhá, druhé hrešia a tretie pri nej leňoší. Mačka starostlivá mať chce ich dobre vychovať. Prísne vraví mačiatkach naučím ťa poriadku. Umýť chvostík, chrbát, ušia tiež labky jak sa sluší. Mačka sa chváli, klebetí spievajú moje deti. Sem-tam im ponúknem mliečko vyvediem ich na slniečko. Keď presiahli dojčiat vzrast mačka sa ich snaží striasť. Túla sa. Trucovitá malá osaveľmi rada chodí bosá nenavlieka si ponožky topánky nedá na nožky.
Dovráva jej mama osavonku je hmla, zima, rosa... nech vo vnútri doma sedí neodlietá od dverí. Z ucha k uchu pustí tú rečne poslúchne, odlieta preč. Oziaba ju konček nosa. Ach, Bože môj, zase je bosá. Domov príde. Ježko dobrý gazda vidí: komora prázdna. V bruchu hlad začne hrať k jedlu sa treba brať. Vkĺzne do záhrady, pod drôt, pod zábrany a poď ho k jabloni. V úcte sa pokloní. Zdravím ťa, jabloň-mať. Smiem si jabĺčka vziať? Jabloň vetvou kývne a otriasa pilnejabĺčok za košík. Ber si z nich, ber si z nich. Ježko sa nepýta: nie to v nich červíka? Vie, to sa nesluší v dobrom mať zlo v duši.
Poďakuje vďačne a berie z nich lačne. Vie, odniesť ich musí takto ihneď skúsi. Čo má byť nech je hneď ďaleko má brlôžtek. Ťažký má ježko lós nemá žiadny povoz. Iba ak sám seba. Náklad odniesť treba. Vytrčí pichliače, ostré jak bodľač, zvrtne sa na chrbát. Jabĺk má akurát. Zobral tri a či päť znovu sa náhli späť. Však to nie sú pletky vziať jabĺčka všetky. Pri poslednej noške už mrmlé po troške: ach, život je taký, pekný i onaký... Ježko pamätlivý nie len dnes som živý plní zásobáreň, spálňu i jedáleň. Vidí, jabĺk je dosť nebude bieda, pôst. Zabudol na únavu, spravil si oslavu. Čistý šat obliekol, prestrel sviatočný stôl. V úcte k pokrmu vstal a hodoval ako kráľ. Teší sa z koristi, hrdý, sebaistý. Či to vie každý tvor živiť sa ako On? Vie, že v ľudskej chase mnohí stále, zas niežiaďia aby svoje brali. Ježko zalieva stud za taký biedny ľud. K žitiu práca treba: slnko, voda, chleba. Človek dlaň otrčí bez mihnutia očí. Myslí, že je dobre keď si pokrm žobre. To ježko nikdy Nie. Má čisté svedomie. Robí zo všetkých síl, aby sa uživil. Nelúpi, nezaššie, neobžiera sa, nespíja. Chce toľko, koľko má dosť, lebo má k tvorstvu náklonnosť. A tak si v pokoji žije v dome z chvoja, v radosti, v pohode s celým svetom v zhode.
Všetky statky zeme sú plevelu semä. Vie to i malý jež.
Rozhodli sa dve-tri mačky, že si upletú papučky. Na predné labky rukavičkya na riťku nohavičky. Teplý kabátik na chrbát, moderný, k telu akurát. Pod kabátik mäkké rúcho, aby zakrylo i brucho. Pestrý šál okolo hrdla, keby zlá zima zabŕdla. Na ušká módnu čapicu do dvora i na ulicu. Ale ako zaodieť chvost? To je trápenie a starosť! Chvost je všetkých mačiek krása, dôstojnosť ich stavu hlása. Dobre je keď sa tak skúsi: Chvost odetý byť nemusí. Či ho pod brucho zavrznúť, nech nemusí chudák mrznúť? Je to módne? - myslieť treba. Neponíži mačka seba? Dnes je v móde nahé telo, alebo ako trpelo. Chvost bude nahý. Basta. Dosť. Nesmie sa skryť krása, skvost. Neutrpí mačacia cnosť - telo v šatách a nahý chvost? To je starosť, beda, bedа. Nezakryť chvost to sa nedá. Ac, môj Bože, ako ako? Vymyslieť treba dajako. A ako pliesť? Líce či rub? Hrubo, hladko, s, kŕdlikom húb? Pristane mačke taký vzor? Je súci do ulíc i na dvor? Aké použiť šnúročky na kabátik, nohavičky. či dať lem okolo pásа, nech je zvýraznená krása? Netreba blýskačky, čačky v tom sa zhodnú všetky mačky. Hrubo i hladko budú pliesť. Práca musí dať mačke česť.
Treba prišiť zipsov veľa, nech vynikne štíhlosť tela. Nemôžu sa šetriť značky, gombíky na stranách vačky. Ešte tamto, ešte toto.. nech to šatstvo stojí zato. Musí byť super, musí byť hit. Upletú šatstva plný butik. Pletiarky, šičky i tkáčky sú odrazu všetky mačky. Rozrušené tou víziou, kariérou ružovou snivou zmočuje sa ich únava. Z myslenia ich bolí hlava. Plánov, vzruchu bolo dnes dosť, nemôže sa myslieť na chvost. Ani na pletenie veru, treba si hľadať večeru.
Myši nie sú až tak hlúpe, nechcú sa dať zožrať. Išiel zajac do záhradky na navštíviť kapustné hlávky a ako hosť po poriadku pekne prejde každú hriadku. Kapustu dvorne pozdravíš: Si krásavica! Dobrý deň. Poteší ťa keď ťa zjem? Ja kapustu mám veľmi rád, ty si taká... no akurát. Okrúhla, svieža, strunistá až do posledného lista. Kapusta sa mlčky díva a chvály sa neozýva. Darmo zajac na ňu zhustá smeje sa na plné ústa. Tu ho zrazu zočil Pozor. On čo stráži záhradu, dvor, z pozície psieho zákona svojvoľníka zavolá. Haf, haf, haf, prac sa, vraví: som ja pán - tu ja strážim. Tebe sa kapusta ľúbi? Si zajac ušatý, hlúpy. Pozor za ostnatým drôtom štieká, zalieva sa potom. Vidí, nezdolá prekážku cez drôt mu drží prednášku. O zdravove a o zdraví, o pôste, diétach vraví. Zajac Pozorovi na just chrumká kapustu z plných úsxt. Smeje sa mu zoči - voči, že Pozor plot nepreskočí. On zajac sa ho nepýta či sa mu smie najesť do sýta. Darmo Pozor šteká, šteká, odohnať chce návštevníka. Ten je šťastný z dobrej stravy. Zjedol dve kapustné hlavy. Chce sa mu hrať, jedla má dosť. Pozorovi robí na zlosť. Dvíha chvost a skláňa uši, pozdraví ho jak sa sluší. Ahoj, Pozor, dobre sa majna kapustu mi pozor daj. Odchádza do polí, lesa a pes Pozor jeduje sa.
Stalo sa za kvetným hriadkom. Kohút drží súd nad kuriatkom. Vraj je špata, dvora škriatkom. Súd vyniesol v znení krátkom. Že je špata, škrata a zmok, neistý je i jeho krok, že nemá okrasné perie, nech sa ihneď z dvora berie. Kohút tára kdesi - čosidarmo kurča pekne prosí. Vysvetľuje, že je malé, že rastie do krásy stále. Súd nepripúšťa námietky. To sú reči, klamstvá, pletky. Kohút sudca žiada dôkaz. Kurča, zaraz zmeň svoj obraz. Alebo utekaj behom hore a či dolu brehom. Rozhodnuté je vo veci. Schválili ju svorne všetci. Všetci? Uistila mačka mačku, že bude jesť len omáčku, zemiakovú, fazuľovú, všelijakú hore-dolu. V pondelok je šošovica a v utorok kukurica, v stredu varí z paradajok za účasti kamarátok. Vo štvrtok špenát a vajce, k tomu chlebíka dva-tri krajce. Piatok je deň bez starostí. Raz v týždni sa mačka postí. Disciplina v jedle veľa isto slúži zdraviu tela, isto prispieva ku kráse, udržiava štíhlosť v páse. V sobotu hrachová zasa, chýba v nej mäso, klobása. V nedeľu má omáčok dosť, má chuť na mäsko a na kosť. Cez týždeň si obed spraví, v nedeľu gazdiná varí, dá jej obed na tanieri svojim očiam neuverí. Na tanieri kúsok mäsa, to je iste zajko z lesa.
Bunda mu na plote visí. Pozná ju, zajko bol lysý. Odrazu si jedlo zhnusí. Jesť mäso z neho to je zrada. Na tvár gazdinej sa díva. Do boja výčitiek ju vyzýva. Gazdiná sa diví veľmi, hnevá sa, ženie ju dvermi či to videl ktosi-čosi - mačka si mäso neprosí. Vraj je v jedle prieberčivá, kto vie z čoho chce byť živávraví, kričí také reči, slovo slovu protirečí. A mačka nechce nič iné- to čo žije nech je živé. Chce, aby zvieratá žili, aby ich ľudia nehubili. Akéže sú to maniere, zviera si klásť na taniere? Soliť, smažiť na tri vrstvy a oblizovať si prsty? Chváliť sa akí sme dobrí a nosiť kožuch bobrí. To len človek v nerozume robí také veci choré. Odo dneška pohár mlieka s krajcom chleba neodmieta. Pravda, chytí i zradnú myš, nezje ju, radšej teplý slíž. Mačka o tom nevie ani, že sú vegetariáni, že sama je vegetariánka ako jej priateľka Blanka. K obedu si sadnú spolu. Vlečie mravec slamku. Starý je - má lámku. Či má slabé kosti? Ťažko sa slamky zhostí. Vlečie bremá vlečie, pred ním neutečie. Nestráca odvahu. Vie, zdolá námahu. Oddýchne si chvíľu, zbiera novú silu. Ďalej slamku vlečie, pot mu z tela tečie. Spozoroval to však mravenec - mravcovi brat. V spolupatričnosti bremená ho sprostí. Podoprel ho, druha - tu nik nie je sluha. - A spolu poľahky vrhnú slamku do jamky. V spoločnom bydlisku, v hrade v mravenisku mravec má mravca rád.
V jednom tichom mestečku žili dvaja veľmi rozdielni susedia - pes menom Max a mačka menom Mica. Max bol veľký a silný pes, ktorý miloval behať po záhrade a hrať sa s loptou. Mica, naopak, bola malá, rýchla mačka, ktorá sa rada vyhrievala na slnku a lovila motýle. V jednom meste sa túlaval malý psík. Patril k plemenu mops, takže bol taký malý, baculatý, mal krátke nožičky, silné telíčko, krátky ňufáčik a veľké guľaté oči. Nemal žiadne meno, pretože nikomu nepatril. A nikto ho ani nechcel. Túlal sa mestom sám. V jednej dedine bol dvor, ktorý strážilo šesť psov. A tieto psy každý rok organizovali súťaž v preskakovaní prekážok, behaní a ďalších psích zručnostiach. Súťaž vždy vyhrával Trhač, veľký rotvajler. Jeho menší kamarát, bígl Billy, sníval o tom, že túto súťaž raz tiež vyhrá. A čo keby to bolo práve teraz? Len či je dosť vytrénovaný, napadlo ho. Zajtra má byť psia súťaž. Tak čo keby ešte šiel trénovať na záhradu?
Na statku v noci veľmi fúkalo. Rek, psík zo statku, ráno obchádzal všetky zvierätka a kontroloval, či im veľký vietor nepoškodil domčeky. Jeho prvá cesta viedla za prasiatkami. Existuje dom, v ktorom žijú len psíci. Ľudia sa tam o nich chodia starať. Dávajú im najesť, ošetrujú ich a hladkajú. Bývajú tam psíci, ktorí nemajú svojho pána. Sú opustení.
Bola raz jedna veľká farma, kde žilo množstvo zvieratiek. Žila tam i malá ovečka menom Bibi. Najviac milovala nočnú oblohu a krásne hviezdičky. Rada ich v noci sledovala, keď už všetci spali, a mala pocit, že hviezdy svietia len pre ňu. Bolo raz jedno veselé dievčatko, ktoré sa volalo Kristínka. Nemalo však žiadnych súrodencov, mamka s ockom boli často v práci a po škole sa nemala akosi s kým hrávať. Aj to poobedie, v ktorom sa náš príbeh odohráva, sa Kristínke skončila škola a ona sa vybrala na prechádzku s jej kamarátom Adamom.
Bol krásny slnečný deň a rodičia si pre malú Kláru vybrali nevídané prekvapenie. Dnes mala totiž desiate narodeniny. Dievčatko vždy snívalo o tom, že jedného dňa bude mať psíka, malé šteniatko.
