Pes, najlepší priateľ človeka, je zaujímavý v mnohých ohľadoch. Aby sa človek zranenému alebo chorému psovi mohol pomôcť a vedel, čo sa odlišuje od normálneho stavu, musí dokonale spoznať stavbu jeho tela, a to, ako fungujú základné životné deje.
Kostra a svalstvo
Kostra psa sa bez ohľadu na plemennú príslušnosť psa skladá z 271-282 kostí. Kostra je systémom kostených pák uvádzaných do pohybu svalmi, ktoré sa v rozhodujúcich bodoch upínajú na kosti. Kostra sa delí na tri hlavné časti - lebku, ktorá chráni mozog a nese silné čeluste umožňujúce mäsožravý spôsob života, osový skelet - páteř a hrudný koš, ktoré tvoria osu tela a chránia vnútorné orgány, a kostru končatín.
Lebka psa sa skladá z lebečnej a tvárovej časti. Lebečnú časť tvorí lebečná dutina, v ktorej je uložený mozog psa. Tvárová časť je klinovitá a u každého plemena nesie rozličné znaky popísané v štandarde. Pomer medzi lebečnou a tvárovou časťou je tiež pre každé plemeno špecifický.
Nosnou časťou kostry je chrbtica. Tá sa skladá zo stavcov, ktorých je v tele psa 50 až 53 a to 7 krčných, 13 hrudných, 7 bedrových, 3 krížové (sú zrastené a tvoria tzv. krížovú kosť) a 20 až 23 stavcov chvosta. K hrudným stavcom sú kĺbmi pripojené klenuté rebrá tvoriace hrudný kôš uzatvorený hrudnou kosťou. Pes má 13 párov rebier, z toho 9 pravých a 4 nepravé.
Kostrové svaly psa sa šlachami upínajú na kosti a prenášajú na ne svalovú prácu, čím umožňujú pohyb celého zvieraťa. V psích svaloch je len málo väzivovej zložky, prevláda svalová tkanina, pričom v hlbokých svaloch končatín celkom prevládajú pomalé červené vlákna typu I, ktoré zabezpečujú neustále napätie, bez toho, aby sa unavili. V povrchových svaloch sú červené vlákna spoločne s rýchlymi bielymi vláknami typu II.A, ktoré umožňujú rýchly silový pohyb a pritom sú tiež veľmi odolné proti únave.
Svaly odpovedajú prispôsobeniu psa ako vytrvalého bežca. Celkom svalovú sústavu psa tvorí 498 svalov. Kostrové svalstvo tvorí 30-50 % hmotnosti tela psa. Okrem kostrového svalstva je v tele psa aj svalovina hladká, ktorá tvorí steny orgánov, vývodov žliaz a ciev.
Tráviaca sústava
Tráviaca sústava zabezpečuje výmenu pevných a tekutých látok. Začína sa ústnou dutinou, pokračuje hltanom, tráviacou trubicou zloženou z pažeráka, žalúdka, tenkého a hrubého čreva a končí ritným otvorom.
Začiatok trávicí trubice je dutina ústna, u psa nazývaná morda. Vstup do mordy vymezuje dolný a horný pysk, pričom pysky sú veľmi citlivé, dobre pohyblivé a často tmavo pigmentované. Zo sliznice na okrajoch pyskov vyrastajú pyskové papily. Uprostred horného pysku je hlboká brázdička, philtrum.
Strop dutiny ústnej tvorí tvrdé a mäkké podnebie. Na tvrdom podnebí za rezákmi ústi rezákový priechod, spojený s malým Jacobsonovým orgánom. Jazyk psa je dlhý, s hlbokým stredovým žliabkom, ktorý však nedosahuje až k hrotu jazyka. Na spodnej strane sa od hrotu jazyka až k uzdičke ťahá hmatový útvar zvaný lyssa.
Chrup psa je heterodontný, rozlíšený na štyri rôzne typy zubov: rezáky, špiciaky, premoláre a moláre. Chrup dospelého psa sa skladá zo 42 zubov, mliečny chrup obsahuje 28 zubov. Mliečne zuby sú menšie a majú redšiu sklovinu šedivo bielej farby.
| Typ chrupu | Počet |
|---|---|
| Mliečny chrup | 28 |
| Trvalý chrup | 42 |
Šteniatka sa rodia úplne bez zubov: mliečne rezáky sa prekusujú medzi 4.-6. týždňom veku, špiciaky medzi 3.-5. týždňom, tretie zuby medzi 5.-6. týždňom veku. Výměna zubov začína na konci štvrtého až v polovine piateho mesiaca veku.
Žalúdok psa je jednokomorový a jednoduchý. Má podobu vakovitě rozšírenej trubice v tvare písmena U, ktorá leží naprieč v bráničnej klenbe. Je veľmi rozťahovateľný a v pomere k telu veľký, priemerne má obsah 0,5-2,5 l, u veľkého psa aj 6 l.
Tenké črevo psa je pomerne krátke, jeho dĺžka predstavuje len asi trojnásobok až štvornásobok dĺžky tela. Dvanástnik psa je dlhý asi 25 cm, do dvanástnika ústia žľazy produkujúce tráviace enzýmy, z ktorých najväčšia je pankreas. Pankreas psa má dva vývody, menší ductus pancreaticus môže aj chýbať.
Pečeň psa sa člení na 6 lalokov. Stredná časť tenkého čreva, lačník (jejunum), tvorí 6-8 kličiek na dlhom pohyblivom závese. Najdlhšia časť hrubého čreva, tračník (colon), je u stredne veľkého psa dlhý asi 65 cm a delí sa na vzostupný, priečny a zostupný.
Dýchacia sústava
Dýchacia sústava psa je tvorená dýchacími cestami a pľúcami. Horné cesty dýchacie začínajú zvenku čenichem s nozdrami. Nosná huba je tmavo pigmentovaná, houbovitá a zvlhčována nosnými sekretmi.
Dutina nosná psa je rozdielena nosnou priehradkou na dve polovice, pričom každá polovina je ďalej rozdielena na horný, stredný a dolný priechod tromi pármi nosných skořep a s nimi spojenými slizničnými riasami. Veľká časť nosnej dutiny je vystlaná respiračnou sliznicou s viacradovým riasinkovým epitelom, ktorý zachytáva nečistoty z vdychovaného vzduchu a zvlhčuje ho. Horný nosný priechod ústi do oddielu vystlaného čichovou sliznicou.
Průdušnica psa je pevná trubica zpevnená 42-46 chrupavčitými prstencami. Pravá plíca je výrazne väčšia než ľavá a je rozdelená na štyri laloky, levá plíca je podobne rozdelená na tri laloky. Dělením průdušiek vzniká tzv. plicní strom, až po průdušinky a pľúcne sklípky.
Močová a pohlavná sústava
Močová sústava slúži na vylúčenie odpadu, ktorý vzniká pri látkovej výmene v organizme psa. Jej základným orgánom sú obličky - párový orgán tvaru fazule. Obličky filtrujú krv a nežiaduce látky a vo forme moču ich odstraňujú z tela. Moč z obličiek odchádza dvomi močovodmi do močového mechúra, kde sa hromadí a postupne odchádza močovou rúrou z tela von.
Pohlavné ústrojenstvo sa skladá z pohlavných orgánov, ktorých činnosť vedie k zachovaniu druhu. Samčie pohlavné orgány sa delia na vnútorné a vonkajšie. Vnútorné orgány sú semenníky, semenovod, pohlavné žľazy a vonkajšie orgány tvoria penis, predkožka a miešok. Semenníky u psov sú guľovité, začínajú zostupovať do miešku vo veku 4.-5. týždňov a vo veku 8.-9. týždňov by mali byť úplne zostúpené.
Samičie pohlavné orgány delíme na vnútorné a vonkajšie. Vaječníky sú párové pohlavné žľazy, kde sa vyvíjajú a dozrievajú vajíčka. Vajcovody sú trubice s hladkou svalovinou, v ktorých môže dôjsť k oplodneniu. Maternica suky vytvára vhodné prostredie pre vývoj zárodku a plodu.
Zmyslové ústrojenstvo
Zmyslové ústrojenstvo slúži na komunikáciu organizmu s vonkajším prostredím a analyzuje zmeny vo vnútri organizmu. Medzi zmyslové orgány patrí zrak, sluch, čuch, chuť a hmat.
Čuch. Psy majú vynikajúci čuch. Čuchová plocha v nose dospelého človeka je približne 3-5 cm², kým v priemernom nose psa tvorí takmer 60-170 cm² alebo podľa iných údajov až 130-160 cm². Keď sa pachy dostanú v nose na špeciálnu čuchovú membránu, nervové podnety sprostredkúvajú do príslušnej časti mozgu „pachovú informáciu“. Psy registrujú pachy citlivejšie než najdokonalejšie prístroje a dokážu zistiť prítomnosť niektorých látok aj v miliónkrát nižšej koncentrácii než človek.
Sluch. Sluch psov je vynikajúci. Sedemnásť svalov im umožňuje vzpriamovať sa alebo obracať uší ako zvukové receptory, keď sa chcú zamerať na zdroj zvuku. Zaregistrujú zvuky s 35 000 kmitmi za sekundu (v porovnaní s človekom do 20 000 Hz), čo znamená, že začujú zvuk, ktorý je mimo dosahu ľudského ucha.
Zrak. V minulosti sa predpokladalo, že pes vidí čiernobielo. Výskumy ukázali, že pes rozpoznáva výrazné farby a pravdepodobne vidí pastelovo, najmä odtiene modrej a žltej. Vďaka posadeniu očí na bok má pes širšie zrakové pole (200° až 270° u dlhonosých plemien) v porovnaní s človekom (cca 100°). V tme vidia psy lepšie ako človek, čiastočne preto, že ich sietnica obsahuje viac tyčiniek a tiež preto, že majú tapetum lucidum, vrstvu odrážajúcu svetlo.
Koža a srsť
Kožnú sústavu tvorí súbor ústrojenstiev chrániacich organizmus psa pred vplyvmi vonkajšieho prostredia. Skladá sa z kože a srsti. Koža sa skladá z troch vrstiev - epidermy, škáry (dermis) a podkožia (hypodermis). Epiderma je najvrchnejšou vrstvou kože, jej vrchná vrstva rohovatie a odlupuje sa. Pod ňou sa nachádza škára tvorená zväzkami kolagénnych vlákien a ciev, v ktorých sa nachádzajú chlpové vačky, potné a mazové žľazy, cievy a nervové zakončenia. Endoderma tvoriaca spodnú vrstvu kože umožňuje jej pohyb a obsahuje tukové vrstvy slúžiace ako izolácia.
Srsť psa sa líši v závislosti od plemena: hladkosrstí psi majú priliehavú srsť často bez podsady, hrubosrsté plemená majú kryciu srsť a podsadu, dlhosrsté plemená vyžadujú náročnú údržbu a existujú aj špeciálne typy srsti ako motúzovitá u puli alebo komondora.
Vnútorné orgány v kontexte fungovania organizmu
Na to, aby mohol človek zranenému alebo chorému psovi pomôcť a vedel, čo sa odlišuje od normálneho stavu, musí dokonale spoznať stavbu jeho tela, a to, ako fungujú základné životné deje. Nervová sústava je základným regulačným systémom organizmu psa; prijíma podnety pomocou zmyslových orgánov. Centrálny nervový systém tvorí mozog a miecha. Vegetatívna nervová sústava funguje nezávisle od centrálneho nervového systému a riadi vnútorné orgány.
Táto súhrnná prehľadná štruktúra kostry, svalstva, tráviacej, dýchacej, močovej, pohlavnej sústavy, kože, srsti a zmyslov poskytuje základ, ktorý potrebujete poznať pri starostlivosti o psa, pri diagnostike a pri pochopení jeho fyziologických reakcií na prostredie a fyzickú záťaž.
tags: #pes #a #jeho #vnutornosti